Partner na dialóg pre svet Prečo na katolíckych školách záleží

Začiatkom februára cirkev v Spojených štátoch slávi Týždeň katolíckych škôl. Rád by som využil túto príležitosť, vzdal hold katolíckym školám a pozval všetkých – katolíkov aj nekatolíkov – na ich podporu.

Navštevoval som cirkevné vzdelávacie inštitúcie od prvej triedy až po postgraduálne štúdium, od Základnej školy Svätého mena v Birminghame v Michigane až po Katolícky inštitút v Paríži. Táto dlhoročná skúsenosť výrazne formovala môj charakter, zmysel pre hodnoty a celý môj pohľad na svet.

Som presvedčený, že najmä v súčasnosti, keď v našej kultúre prevláda sekulárna materialistická filozofia, je potrebné vštepovať katolícky étos.

Určite platí, že charakteristickými znakmi katolíckych škôl, ktoré som navštevoval, boli možnosť zúčastňovať sa na svätej omši a iných sviatostiach, hodiny náboženstva, prítomnosť kňazov a rehoľných sestier (o niečo častejšia v prvých rokoch mojej formácie) a prevaha katolíckych symbolov a obrazov svätých. Čo však bolo možno najdôležitejšie, bol spôsob, akým tieto školy zobrazovali prepojenie viery a rozumu.

Najdôležitejší na katolíckych školách je spôsob, akým zobrazujú prepojenie viery a rozumu.Zdieľať

Aby sme si boli istí, neexistuje žiadna „katolícka“ matematika, ale určite existuje katolícky spôsob vyučovania matematiky. Platón vo svojom slávnom podobenstve o jaskyni ukázal, že prvým krokom mimo čisto materialistického videnia sveta je matematika. Keď niekto pochopí pravdivosť aj tej najjednoduchšej rovnice, podstatu čísla alebo zložitého aritmetického vzorca, vo veľmi reálnom zmysle opustí oblasť pominuteľných vecí a vstupuje do vesmíru duchovnej skutočnosti.

Teológ David Tracy poznamenal, že najbežnejšia skúsenosť s neviditeľným je dnes prostredníctvom pochopenia čistých abstrakcií matematiky a geometrie. Správne vyučovaná matematika teda otvára dvere k vyšším duchovným skúsenostiam, ktoré ponúka náboženstvo, k neviditeľnej Božej kráse.

Podobne neexistuje žiadna špecificky „katolícka“ fyzika alebo biológia, ale určite existuje katolícky prístup k týmto vedám. Žiadny vedec by nikdy nemohol začať svoju prácu, ak by neveril v principiálnu zrozumiteľnosť sveta – teda v to, že každý rozmer fyzikálnej skutočnosti obsahuje zrozumiteľnú zákonitosť. Platí to pre každého astronóma, chemika, astrofyzika, psychológa či geológa.

Celkom prirodzene to však vedie k otázke: Odkiaľ sa tieto zrozumiteľné zákonitosti vzali? Prečo by mal byť svet do takej miery poznačený poriadkom, harmóniou a racionálnymi pravidlami?

Existuje úžasný článok, ktorý v 20. storočí napísal fyzik Eugene Wigner pod názvom Neprimeraná efektívnosť matematiky v prírodných vedách. Wigner v ňom tvrdí, že nemôže byť len náhodou, ak najkomplexnejšia matematika úspešne opisuje fyzikálny svet. Odpoveď veľkej katolíckej tradície znie, že táto zrozumiteľnosť pochádza v skutočnosti od veľkej tvorivej inteligencie, ktorá stojí za svetom. Ľudia, ktorí sa venujú vedám, by preto nemali mať problém veriť, že „na počiatku bolo Slovo“.

Neexistujú ani „katolícke“ dejiny, hoci určite existuje katolícky spôsob nazerania na ne. Pre historikov je typické, že udalosti z minulosti iba neprerozprávajú. Skôr hľadajú určité zastrešujúce témy a trajektórie v dejinách.

Vedy, filozofia, literatúra, história, psychológia – to všetko nachádza v kresťanskej viere prirodzeného partnera na dialóg. Zdieľať

Väčšina z nás si to pravdepodobne ani neuvedomuje, pretože sme vyrástli v liberálnej demokratickej kultúre, ale celkom samozrejme vnímame osvietenstvo ako zlomový bod dejín, čas veľkých revolúcií vo vede a v politike, ktoré definovali moderný svet.

Nikto nemôže pochybovať o tom, že osvietenstvo bolo kľúčovým momentom, ale katolíci ho určite nevnímajú ako vrchol dejín. Namiesto toho zastávame názor, že ten zlomový bod sa nachádzal na biednom kopci pri Jeruzaleme okolo roku 30 po Kr., keď Rimania umučili na smrť mladého rabína. Všetko – politiku, umenie, kultúru a podobne – interpretujeme z hľadiska obety Božieho Syna.

Vo svojom polemickom regensburskom príhovore z roku 2006 zosnulý pápež Benedikt XVI. tvrdil, že kresťanstvo môže vstúpiť do živého rozhovoru s kultúrou práve vďaka učeniu o vtelení.

My kresťania netvrdíme, že Ježiš bol jedným zaujímavým učiteľom spomedzi mnohých, ale skôr Logosom, Božou mysľou alebo rozumom, ktorý sa stal telom. Preto všetko, čo sa vyznačuje logom alebo racionalitou, je prirodzeným príbuzným kresťanstva.

Vedy, filozofia, literatúra, história, psychológia – to všetko preto nachádza v kresťanskej viere prirodzeného partnera na dialóg (opäť to slovo!). Práve táto základná myšlienka, taká drahá pápežovi Ratzingerovi, je základom katolíckych škôl v ich najlepšej podobe.

A práve preto je rozkvet týchto škôl dôležitý nielen pre cirkev, ale pre celú našu spoločnosť.

Autor je katolícky biskup diecézy Winona-Rochester v Minnesote, USA. Zakladateľ organizácie Word on Fire, autor mnohých článkov, kníh a dokumentárnych filmov o katolíckej cirkvi.

Pôvodný text: Why Catholic Schools Matter. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.