Autorka biblických príbehov pre deti Nepodceňujme detského poslucháča. Deti vedia pochopiť viac, ako si myslíme

Koncom minulého roka vyšiel hudobný album pre deti, ktorý pútavým spôsobom rozpráva o udalostiach z Nového zákona. Na slovenskom trhu nie je núdza o detskú hudbu, no Príbehy jedného kráľovstva navyše nesú evanjeliové posolstvo.

S myšlienkou nahrať hudobné CD prišla mama troch detí Paula Zelenayová (31) z Piešťan, ktorá hľadala vhodné materiály pre „nespavú“ dcéru.

„Bola to rodičovská potreba, staršie dieťatko nechcelo cez deň spať, preto som mu v posteli púšťala audio rozprávky. S obsahom niektorých som nebola stotožnená, dcéra sa ich bála a veľmi málo z nich bolo kvalitných. Dokonca čo sa týka kresťanských materiálov, okrem anjelika Petríka som nenašla nič,“ hovorí psychologička Paula Zelenayová, ktorá je jednou z autoriek nového CD.

V rozhovore hovorí o detskej evanjelizácii, približuje, ako projekt vznikal aj s akými úskaliami sa tvorcovia stretli.

Z akej rodiny pochádzate?

Som najmladšia z troch sestier. Boli sme tradičná veriaca rodina, pôvodne som gréckokatolíčka, ale najčastejšie sme chodili k saleziánom v Poprade. Od troch rokov som sa zúčastňovala na saleziánskych akciách, čo ma sprevádza prakticky celým životom. Aj dnes som v kontakte s bratmi, duchovne ma vedú, je mi blízka ich spiritualita.

Boli ste vychovávaná v katolíckom prostredí. Spomínate si na moment, keď sa z odovzdanej viery stala vaša osobná?

Začala som túžiť po niečom väčšom. Vedela som, že Pán Boh je viac ako len dobré stretká, dobre mienené rady a že ho chcem zažiť živého v celej jeho plnosti. So saleziánmi spolupracovali sestry františkánky, ktoré nás ako tínedžerov zobrali na konferenciu Oheň do Prešova.

Tam som prežila moment, keď som si uvedomila, že má Pán Boh miluje. Nebolo to nejaké radikálne obrátenie, ale skôr prehĺbenie viery, pochopila som, kým Boh je. Nebol to môj najväčší duchovný zážitok, hoci vtedy som si to možno myslela. No odvtedy sa mi Pán Boh dáva spoznať viac a stále zažívam niečo lepšie.

Takže vďaka saleziánskej spiritualite je vám blízka práca s deťmi?

Prvé stretko, ktoré nám s kamarátkou saleziáni zverili, bolo v čase, keď sme mali dvanásť rokov. Čiže moja práca s deťmi sa začala veľmi skoro. Postupne som sa zapojila do rôznych stretiek, spevokolov, mala som na starosti hudbu na detských omšiach, adorácie, viedla som spevokol vo farnosti aj vo vysokoškolskom UPC v Nitre. Modlitba vyjadrená hudbou ma sprevádzala od malička a je mi prirodzená.

Študovali ste hudbu alebo kompozíciu?

Práveže vôbec nie, študovala som psychológiu. V pätnástich sme všetci chceli hrať na gitaru, saleziáni mali gitarový krúžok, takže každý mal príležitosť naučiť sa hrať. Rodičia mi kúpili na pätnáste narodeniny prvú gitaru. Tam niekde sa začala moja cesta hudobnej tvorby.

Ste vydatá a máte tri dcérky, ktoré majú štyri, dva a pol roka. Ako ste sa spoznali s manželom? Bolo to na saleziánskej udalosti?

Zoznámili sme sa na festivale Lumen. Čakala som v rade na spoveď a on ma predbehol. Vôbec sme sa nepoznali a v krátkej konverzácii sme si stihli povedať tri veci, že sa volám Paula, že som od saleziánov a že som dirigentka zboru UPC v Nitre.

V tom čase som sa modlila deviatnik k Tomášovi Mórusovi za svojho manžela. V posledný deň deviatnika mi nejaký Tomáš napísal správu na facebooku, že či som to ja, lebo ma podľa týchto indícií hľadá celý týždeň. Bolo to milé. No dva roky som ho odmietala.

Prečo?

Moja predstava o manželovi bola úplne iná. Mala som vysnívaného worshipera s gitarou, ktorý bude krásne spievať, a Tomáš je hudobný antitalent. Nespĺňal moju predstavu, no Pán Boh ma okresával. Až vo vzťahu som zistila, aká som egoistická a chcem, aby boli veci iba podľa mojich predstáv. Dnes by som ho za nič nedala.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako ste prišli k myšlienke začať tvoriť piesne a príbehy pre deti?

Úplne prirodzene. Bola to rodičovská potreba, vychádzala zo situácie, ktorú sme doma riešili. Jedno dieťatko poobede spalo, staršie už nechcelo, tak som mu v posteli púšťala audio rozprávky. S obsahom niektorých som nebola stotožnená, dcéra sa ich bála a veľmi málo z nich bolo dosť kvalitných na to, aby som si povedala, že chcem, aby to počúvala. Dokonca čo sa týka kresťanských vecí, nebolo takmer nič. Okrem anjelika Petríka, ktorého mi viacerí spomínali, že počúvali v detstve, som nenašla nič.

Povedala som si, prečo niečo deťom nevytvoriť. Inšpirácia prichádzala sama od seba, nemusela som nad tým dlho sedieť. Pri bežných činnostiach mi na myseľ prichádzali melódie, texty aj celý koncept, ako by to mohlo vyzerať. Celé som to vnímala ako veľký dar od Pána Boha.

Prečo je podľa vás vhodné predstaviť deťom Bibliu v príbehoch?

Je to jedna z foriem, ako deťom sprostredkovať vieru. Samozrejme, najskôr je to evanjelizácia vlastným príkladom. Ak deťom ukazujeme, že my sami túžime po Bohu, záleží nám na tom, aby sme s ním budovali vzťah, naučia sa to od nás. To, čo by na rodičoch nevideli, sa nenaučia.

Zároveň je podľa mňa dôležité pozrieť sa na evanjeliový príbeh z iného uhla. Sama najradšej rozjímam nad príbehmi alebo podobenstvami z Biblie, premýšľam, ako sa to celé dialo, kto tam ešte bol, či bolo zima či teplo, napadajú mi k tomu rôzne myšlienky. Nie preto, že by som potrebovala povzbudiť vieru, ale zo zvedavosti by som chcela viac vidieť do celého príbehu. Myslím, že deti to vnímajú rovnako, je to pre nich pútavejšia cesta a začnú sa aj samy zaujímať o to, čo sa tam stalo.

Dlhoročne ste pracovali s deťmi v saleziánskom prostredí. V čom je špecifická evanjelizácia detí?

Deti sú výnimočné v tom, že vidia niektoré veci inak ako my dospelí. Majú iný pohľad, inak veci dokážu pomenovať alebo sa opýtať. Vždy si spomeniem na pasáž z Písma, že ak nebudeme ako deti, nevojdeme do Božieho kráľovstva.

„Každá mama vie, že je náročné modliť sa s deťmi polhodinu v tichu. To sa vlastne nedá. S pribúdajúcimi deťmi som pochopila, že moja modlitba sa musí zmeniť.“Zdieľať

Evanjelizácia detí nemôže byť násilná, mala by byť prirodzená. Niekedy si človek ani neuvedomuje, že ju robí, skôr sa s deťmi len delí o svoju skúsenosť. Možno takúto evanjelizáciu nesprevádzajú nejaké veľké prejavy Ducha Svätého, ale deti vedia ísť do hĺbky a pochopiť aj veci, ktoré si myslíme, že sú zložité.

Ako vy hovoríte so svojimi deťmi o Bohu?

Nemáme úplne vyhradený spôsob alebo čas v zmysle, že teraz si ideme hovoriť o Bohu. Je to veľmi prirodzené, keď sa niečo stane, deti sa pomodlia. Napríklad keď dedka bolí noha, spontánne sa pomodlia a vnímajú, že Pán Boh je lekár a uzdravuje. Vtedy deťom vysvetľujeme, že naše telo sa dokáže zahojiť aj samo, čo je tiež odtlačkom Stvoriteľa.

Vždy večer sa spoločne modlíme, každý za niečo poďakuje. Ráno väčšinou vezmem gitaru a spievam s nimi ukazovačky. To je pre mňa prirodzená forma modlitby s nimi.

Každá mama vie, že je veľmi náročné modliť sa s deťmi polhodinu v tichu. To sa vlastne nedá. S pribúdajúcimi deťmi som pochopila, že moja modlitba sa musí zmeniť. Po pár piesňach, ktoré deti prerušujú bežnými požiadavkami, si nahlas prečítame evanjelium, a to je vlastne všetko duchovné, čo s tromi malými deťmi dokážem.

Bola vaším cieľom pri tvorbe Príbehov jedného kráľovstva evanjelizácia a vyučovanie detí?

Áno, je to jedna z foriem evanjelizácie. CD nosiče sa predávajú vo viacerých kníhkupectvách a môže sa stať, že ho niekto kúpi deťom, ktoré nepoznajú Ježiša.

Je to evanjelium podané spôsobom, ktorý je blízky deťom. Môj úmysel bol, aby sa evanjelium dostalo k čo najviac deťom, najmä k tým najmenším. Myslím, že je to dobrý materiál aj pre cirkevné materské školy, aj pre rodičov na zabavenie do auta.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Prečo ste sa zamerali na Nový zákon?

Vnímala som, že toto je potreba, diera na trhu. Zamerať sa na Ježiša a jeho život. Deti majú Starý zákon vrytý do pamäti cez príbehy Jonáša, Daniela, sú to perfektné príbehy, kde sa dejú zázraky v ohni a v žalúdku ryby. Ale veľakrát Ježišov život poznajú málo. Hlavne tie menšie deti, pre ktoré som pôvodne CD pripravovala.

Pre akú vekovú kategóriu je obsah vhodný?

Pôvodne bola veková kategória tri až šesť rokov, ale čím ďalej, tým viac dostávam spätnú väzbu od prvoprijímajúcich detí, že sa im to veľmi páči a CD počúvajú dookola. Nebol to môj úmysel, ale zasiahli sme aj starších školákov, z čoho sa veľmi teším. Pravdou je, že texty piesní nie sú veľmi jednoduché, ale majú príbeh, hlavu a pätu a treba sa do nich započúvať.

Chceli sme dať deťom kvalitu. Nemám rada, keď sa podceňuje detský poslucháč, čo sa týka hudby aj slova. A to dnes vidíme v mnohých prípadoch. Niekedy chceme byť až príliš jednoduchí, myslíme si, že deti nám nerozumejú, neponúkame im zložitejšiu slovnú zásobu. Ale práve takýmto spôsobom sa zlepšuje. Keď dieťa počuje aj ťažšie slovo, spýta sa rodiča, čo to znamená. Chcem, aby deti boli aj hudobne náročnejšie, aby si neskôr vedeli vyberať, čo budú počúvať.

Už podľa obalu možno vidieť, že celé CD je zasadené do prostredia kráľovstva. Rozprávač hovorí o Kráľovi, kráľovstve, jeho kráľovskom synovi. Prečo ste príbehy z Nového zákona prepojili s myšlienkou rozprávkového kráľovstva?

V evanjeliách Ježiš hlásal, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Hovorí o ňom veľakrát. Preto sme sa rozhodli zasadiť dej do kráľovstva a vysvetliť deťom, že to kráľovstvo je dnes na nebi aj na zemi. Názov Príbehy jedného kráľovstva neznamená, že sú to príbehy hocijakého, ale toho jediného kráľovstva.

Nemôžu si potom detskí poslucháči vysvetliť Nový zákon ako rozprávku? Nenaučia sa, že to je len fikcia?

Tu musí vstúpiť rodičovská iniciatíva. Je potrebné deťom vysvetliť, že to sú skutočné príbehy, ktoré sa stali. Zároveň si nemyslím, že príbehy sú podané príliš rozprávkovo, aj rozprávač tam urobil veľmi dobrú prácu tým, že vysvetľuje, ako to naozaj je. Rozprávač nehovorí, že je to tak, pretože sme v rozprávke. Príbehy sú podané ako realita, tak, ako keď čítame Božie slovo.

Sú to len prerozprávané príbehy z Biblie alebo na CD vystupujú aj vymyslené postavy?

CD obsahuje päť príbehov a pätnásť piesní. Gro každého príbehu tvorí inšpirácia z evanjelia. To bolo pre mňa najpodstatnejšie. Pri tvorbe som sa však zamerala na detského poslucháča. Vravela som si, prečo neponúknuť viac informácií v dejovej línii, ktorou neporuším evanjeliové posolstvo, ale dodám príbehu sviežosť, detskosť, porozumenie, niečo, čo práve deťom bude blízke.

„Nemám rada, keď sa podceňuje detský poslucháč, čo sa týka hudby aj slova. Niekedy chceme byť až príliš jednoduchí.“Zdieľať

V každom príbehu sú teda aj fiktívne postavy. Napríklad v príbehu o pokrstení Pána Ježiša sú dve včely Nela a Angela, ktoré rozprávajú príbeh o tom, ako sa to celé stane, ako Ján Krstiteľ Ježiša pokrstí. Podstata nie je nijakým spôsobom narušená.

Dokonca veľakrát tieto vymyslené postavy v dialógoch hovoria myšlienky z iných častí Biblie, sú rôzne pospájané. Napríklad keď sa včela Nela čuduje, že Ježiš ich pozná, Angela jej vysvetľuje, že Boh pozná každého osobne a má spočítané všetky vlasy na hlave.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako prebiehal celý proces tvorby?

Úplne prvá pieseň, ktorú som napísala, bola pieseň spomínaných včielok s názvom Bzuky, bzuky. Napadla mi pri prechádzke s dcérami počas pandémie. Pravidelne sme chodili sme na prechádzky k Váhu, kde mi na um prichádzali melódie a rovno som si ich nahrávala na telefón.

Veľakrát som sa vracala domov s mobilom plným hlasoviek, ktoré som prerábala, písala som texty a dávala to dokopy. Čím viac som sa do toho ponorila, tým viac sa obsah vo mne tvoril a prichádzali nové nápady.

Prvotná inšpirácia bola odo mňa, potom som piesne posúvala ďalej mojej spolutvorkyni Hanke Bolchovej, ktorá mala na starosti hudobnú zložku. Ona pieseň vždy učesala, vyzdvihla refrén, zmenila melódiu, dokončila slohu. Následne sme to dali jazykovej redaktorke Magde Poppelkovej, ktorá po mne prechádzala text.

Niektoré slovenské piesne, nielen tie detské, sú krkolomné, ťažké na spievanie, nedodržujú slovosled, prízvuk či dlhé samohlásky. Je náročné tvoriť korektnú hudbu pre deti?

My Slováci sme v tomto „experti”. Málokedy počuť v rádiu slovenskú pieseň, ktorá má dobrý text, čo sa týka naspievania a hudby. Spojiť hudbu so slovenčinou je veľmi ťažké.

Textovo sme si dali veľmi záležať, snažili sme sa, aby bola slovenčina slovenčinou. Nie sú to krkolomné piesne, deti si ich rýchlo zapamätajú. Keď som na svojich deťoch videla, že si niektorú pieseň cez deň pospevujú, mala som istotu, že to bude chytľavé aj pre ostatných.

Dlho sme sa trápili s piesňou Škvŕk, škvŕk, lebo sme zistili, že prízvuk má byť inde, ako sme to pôvodne spievali. Všetci sme sa to museli preučiť, aby bola pieseň spisovná.

Vystupujú na CD profesionálni herci a hudobníci?

Väčšina hercov sú profesionáli, niektorí sú ochotníci. Už na začiatku sme si povedali, ak máme do toho ísť, tak len v prípade, že zoženieme kvalitných ľudí.

„Málokedy počuť v rádiu slovenskú pieseň, ktorá má dobrý text, čo sa týka naspievania a hudby. Spojiť hudbu so slovenčinou je veľmi ťažké.“Zdieľať

Oslovili sme ľudí z viacerých laických spoločenstiev, bubeník bol Matej Koiš, basu nahral Michal Seman z Rieky života, v úlohe Jána Krstiteľa sa predstavil Ján Hudáček, detský rap nahral známy kresťanský raper Martin Dvornický. Oslovili sme dokonca aj manželov Husovských.

Ako sa Martin Husovský z kapely Komajota dozvedel o vašom projekte?

Napísala som na facebook správu jeho manželke Veronike Husovskej, či by nechcela narozprávať jednu postavu a zaspievať pieseň. Nepoznali sme sa, no veľmi pozitívne zareagovala. S malou dušičkou som sa spýtala, či by niečo nezaspieval aj Martin, a povedali, že prečo nie. Martina sme oslovili aj na tvorbu piesní so symfonickým orchestrom, keďže sa tomu profesionálne venuje.

Už spomenuté mená naznačujú, že projekt je spojením rôznych hudobných žánrov a ľudí.

Presne tak, chceli sme, aby to bola zmes štýlov. Ak by sme to mali do nejakého štýlu zaradiť, ide prevažne o popové piesne. Snažili sme sa zamerať na aranžmány, preto v jednotlivých piesňach dominujú rôzne nástroje, niekde saxofón, inde husle, bicie nástroje, klavír, nástroje vážnej hudby. Dokonca máme aj jednu rapovú pieseň. Chceli sme, aby deti počuli rôzne spracovanie a rôzne nástroje. Takisto dôležitou súčasťou je aj obal CD a ilustrácie.

Celý projekt je o tom, že sa spojili rôzni ľudia z rôznych kútov Slovenska pre dobrú myšlienku a pre naše deti. Bez ochoty iných ľudí, ktorých sme zo začiatku ani nepoznali, by som to nikdy nedotiahla do konca.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Spomínali ste ilustrácie. Čo je zobrazené na obálke CD?

Je to Svätá Trojica. Veľmi sme túžili odobrať tradičné zobrazenie tridsiatnika Ježiša s dlhými vlasmi a Boha Otca ako starčeka na obláčiku. Pol roka sme hľadali vhodného ilustrátora, oslovili sme asi dvadsiatich, aby nakreslili Svätú Trojicu.

Dostala sa k nám kresba Dominiky Farkašovej, ktorá Trojicu zasadila do slovenského prostredia, do našich lesov, lúk. Čo je veľmi výnimočné a hlboké zobrazenie, lebo naše predstavy sú, že Pán Boh je niekde ďaleko, ale on je tu a teraz, aj na Slovensku.

Boh je Kráľ so širokými ramenami, Ježiš je mladík s krátkymi vlasmi a Duch Svätý jazdí na bicykli. Celkom netradičné zobrazenie.

Áno, Otec Kráľ je mohutný preto, lebo je všemocným Bohom, ktorý nesie nebo i zem na svojich ramenách. V ruke drží vtáčika, ktorého kŕmi, aby bol zvýraznený ten kontrast, že hoci je mocný, je zároveň nežný Otec, ktorý nás má rád a je starostlivý.

„Túžili sme odobrať tradičné zobrazenie tridsiatnika Ježiša s dlhými vlasmi a Boha Otca ako starčeka na obláčiku.“Zdieľať

Ježiš je zobrazený ako priateľ s ovečkou a krátkym strihom vlasov. Nie je to tridsaťročný dlhovlasý muž, ale je to mladý priateľ. Deti ho spoznajú vďaka pastierskej palici a ovečke.

Zobraziť Ducha Svätého bol oriešok, autorka ho nakreslila ako chlapca na bicykli, aby bolo zvýraznené, že je dynamický a veje, kam chce. Zároveň je tam aj tradičné zobrazenie holubice, ktorá naňho vyžaruje Božiu prítomnosť.

S akými úskaliami ste sa pri tvorbe stretli?

Bol to veľmi náročný proces, jednak manažérsky – spojiť ľudí z rôznych kútov Slovenska, aby prišli naraz nahrať do štúdia jeden príbeh. Vždy je lepšie, keď postavy dialóg nahrajú spolu, ale stalo sa, že niektorí museli hrať len podľa nahrávky.

Bolo to náročné časovo, osobnostne, ale aj finančne. Spravili sme aj online zbierku na vydanie CD, no doteraz sa nám náklady z predaja nevrátili, a to máme väčšinu nosičov z prvého vydania predaných. Nečakali sme, že to bude tak finančne náročné.

Čo plánujete do budúcna? Prinesiete Príbehy jedného kráľovstva 2?

Už počas nahrávania jednotky som mala v počítači zložku a v nej nápady na ďalšie príbehy. Stálo by určite za to rozprávať napríklad o Zachejovi a iných postavách Nového zákona. No keďže máme tri malé deti, najmladšie len niekoľkomesačné bábätko, nahrávanie ďalšieho CD nie je v dohľadnom období reálne.

Vieme si však predstaviť vydávať príbehy po jednom s tým, že sa budú dať stiahnuť na internete. Možno to je cesta, ktorá bude pre nás časovo aj finančne dostupnejšia.

Mám v hlave tiež myšlienku prepojiť Príbehy jedného kráľovstva so službou spoločenstvám a vytvoriť živú platformu.

O čo by išlo?

Pri transformácii zo spoločenstva mladých na rodinné spoločenstvo začínajú mať rodičia problém, čo s deťmi v čase dospeláckeho stretka a ako formovať aj ich vieru primerane veku. Navyše, keď nemajú v spoločenstve mladých či slobodných, nemá sa deťom kto venovať, nemajú materiály, podklady pre detskú službu, program pre ne sa všelijako lepí.

Bolo by skvelé mať po ruke vopred pripravené materiály, možno inšpirované aj Príbehmi jedného kráľovstva, a urobiť deťom zopár duchovných momentov pri omaľovánkach, katechézke, pesničkách. Zároveň sa o to podeliť s inými spoločenstvami alebo veriacimi rodičmi.