Slovo kňaza Skutok sa (ne)stal

Z verejného života sme zvyknutí na nekonečné vykrúcačky a vyhováranie. V niektorých vážnych prípadoch, keď sa pravda stáva verejným tajomstvom a je sprevádzaná dostatkom svedectiev, sa dotknuté osoby správajú, akoby sa ich tento problém netýkal.

Daná udalosť sa vraj pre formálne nedostatky alebo ututlávanie na rozličných úrovniach nestala. Keď sa takto správajú veľkí páni, tí dole sa nielenže nahnevajú, ale mylne si myslia, že môžu konať rovnako. Ježiš by k tomu dodal: „Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza.“

Je spravodlivosť a spravodlivosť. Máme literu zákona a ducha zákona. Litera sa mení, je nedokonalá. Nedokáže držať tempo s dobou, lebo život je rýchlejší. Nové situácie, o ktorých sme pred časom ani nechyrovali, vznikajú rýchlo. No a ľudia, ak ide o ich vlastný prospech, dokážu byť veľmi kreatívni a rýchlo nájdu vlastné cestičky.

Slušný a mravný človek má v porovnaní s gaunerom nevýhodu. Dodržiava pravidlá, ktoré si osvojil. Z nedokonalosti litery zákona sa dá veľa vyťažiť. Je prameňom ziskov mnohých advokátskych kancelárií. Je to seriózna práca: popísať haldy papiera a dokázať, že skutok sa nestal. Dať si to dobre zaplatiť.

Lenže každý zákon má svojho ducha. Zákonodarca ho píše s nejakým cieľom, preto sa k zákonom píše dôvodová správa. Je pomôckou pri jeho interpretácii, ale ho nenahrádza. Zákon nikdy nepokryje všetky eventuálne životné situácie, ktoré môžu nastať. Zákonodarca sa spolieha na svedomie občanov, že rozumejú, o čo v normách ide. V jednotlivostiach dokážu rozlišovať, aké správanie je prijateľné a aké nie je.

Ježiš by na to povedal, že naša spravodlivosť má byť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov. Inými slovami: hriechom nie je iba to, čo uvádza moje spovedné zrkadlo v ixtom vydaní katolíckeho spevníka spred dvadsiatich rokov.

Sám som si to uvedomil pri príprave detí na prvé sväté prijímanie a najmä na sviatosť birmovania. Deti a mládež dostanú do rúk zvyčajne otázky a odpovede, ktoré sa majú naučiť. Lenže ak tie odpovede vypracoval horlivý kňaz pred tridsiatimi rokmi, sú síce pravdivé, ale dnes nie sú dostatočné. Preto som ich doplnil a upravil, aby zodpovedali súčasnému životu mladých ľudí.

Ak má byť naša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov, tak to neznamená len tú skutočnosť, že sa objavili nové previnenia voči Bohu i ľuďom, ktoré sme doteraz nepoznali. Cesta k veľkým previneniam nie je rýchla a priamočiara. Často je za ňou dlhoročný pokrivený vnútorný život, na ktorý si osoba zvykne a rezignuje na možnosť nápravy.

Vnútorný život zostáva neznámy verejnosti, ale nie Bohu. Kto sa ináč správa v súkromí a ináč na verejnosti, ten riskuje, že v nejakom nestráženom okamihu (ne)dobrovoľne šokuje okolie. Žiť s dvoma tvárami sa dlho naozaj nedá.

Nakoniec nejde iba o to, že sa na to príde. Hlavný problém je, že skazený vnútorný život bez priznania si viny a pokánia ničí svedomie a zabíja dušu. Keď si človek na to zvykne, s úsmevom na perách oznámi, že skutok sa nestal.

„Ak nám ľudia nevedia dokázať trestné činy alebo v cirkvi delikty, to ešte neznamená, že sme bezúhonní občania a veriaci.“Zdieľať

Svätý Pavol v Liste Rimanom nás pred takýmito postojmi mimoriadne dôrazne varuje. Svedomie je hlasom Božím. Kto ho neposlúcha, môže zle dopadnúť. Svätý Pavol hovorí, že kto si neváži poznanie Boha, ten bude vydaný napospas svojim náruživostiam. Nech nás Boh chráni, aby sme sa do takejto situácie dostali. Toto je stav, keď človek už nie je schopný si priznať, že koná zle. Dokáže len verklíkovať, že skutok sa nestal.

Boží Syn má v tom jasno, ako človek môže tomu predísť. Buďme spravodliví, ale naša spravodlivosť nech je väčšia ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov. Nech naša spravodlivosť nie je iba formálna. Všímajme si svoje vnútorné postoje. Keď nás svedomie upozorňuje, že sú problematické, tak sa netvárme, že sa nás to netýka. Buďme k sebe úprimní a pred Bohom pokorní, len to nás zachráni.

Naozaj nestačí, že nie som vrahom, ak vo svojom srdci mám nenávisť. Nestačí, že som navonok bezúhonným občanom, pričom sa v srdci oddávam rôznym nezriadenostiam. Nestačí, že zachovávam zákony, ak sa denne zaplietam do všelijakých aktivít a machinácií, ktoré síce možno nie sú nelegálne, ale určite v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku aj so zákonom, ktorý vznikol preto, aby niektoré javy v spoločnosti eliminoval.

Ak nám ľudia nevedia dokázať trestné činy alebo v cirkvi delikty, to ešte neznamená, že sme bezúhonní občania a veriaci. Spravodlivosť farizejov a zákonníkov sa pred Bohom nedá ukryť. On vie – a my spolu s ním –, že skutok sa stal. Tak sa netvárme ako neviniatka a zoberme Ježišove slová vážne. Riskovať stratu Božieho kráľovstva sa pre vlastnú tvrdohlavosť a bohorovnosť neoplatí.