Minizamyslenie Najdôležitejšie prikázanie

Markovi nemožno uprieť zmysel pre iróniu. Po včerajšej otázke o nepostení (Mk 2, 18 – 22) nachádza hladných učeníkov, ako trhajú klasy. Lenže nanešťastie je sobota...

Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ (Mk 2, 23 – 28)

Ten, kto sa vôbec vyznal v 613 prikázaniach, ktoré zákonníci vypreparovali v Zákone, by si zaslúžil minimálne čestný doktorát. A zachovávať ich? To bol nadľudský výkon.

Prikázanie o šabatnom oddychu, ktoré Ježiš skoro až programovo porušoval, nebolo nejakým odporúčaním pod čiarou. Pre zákonníkov bolo tým najdôležitejším. Porušenie sobotňajšieho odpočinku malo takú istú hodnotu ako porušenie všetkých ostatných prikázaní a trestalo sa usmrtením (Ex 31, 14).

Možno aj to bolo príčinou, prečo sa jeden z expertov na Zákon opýtal Ježiša, ktoré prikázanie teda považuje za najdôležitejšie. A Ježiš prekvapivo neukázal na sobotné ničnerobenie, netrhanie klasov, umývanie rúk pred jedlom, ale na lásku k Bohu a blížnemu (Mk 12, 28 – 31). A tie vlastne ani neboli zapísané na Mojžišových tabuliach zákona. To už je vrchol!

Áno, je to vrcholné učenie, pretože všetkých 613 príkazov vrátane „najdôležitejšej“ soboty je tu pre človeka. Teda základom nie je paragraf, ale človek a jeho naplnený život. Ktorý sa nenapĺňa ležaním na diváne, ale trhaním klasov a sýtením hladných. (Jozef Husovský)