Vatikanista Andrea Gagliarducci Nemyslím si, že František odstúpi, vojnu medzi kardinálmi nevnímam

Vatikanista Andrea Gagliarducci, ktorý pracuje pre taliansku agentúru ACI Stampa, jej americkú sestru Catholic News Agency, ako aj pre National Catholic Register, sa zúčastnil na kontinentálnom synodálnom stretnutí v Prahe (5. – 12. február) ako člen redakčnej komisie. Tá zaznamenávala dianie na podujatí a vytvorila návrh záverečného dokumentu.

Talianskeho novinára sme sa pýtali na jeho pohľad na debatu v Prahe a tiež na viaceré témy spojené s aktuálnym dianím vo Vatikáne a cirkvi.

Kontinentálna synoda v Prahe sa skončila. Súhlasíte s názorom, že nemeckí zástupcovia zostali takmer osamotení v tom zmysle, že väčšina krajín bola proti nemeckým postojom?

Vidím tu asi dva body. To, čo vnímame zo synodálnej cesty v Nemecku, je oveľa pokročilejšie ako to, čo je cieľom celosvetovej synodálnej cesty. Mám dojem, že Nemci sa usilujú o maximum, aby dosiahli nejaké výsledky. Nemecká delegácia však nepôsobila negatívne, pokiaľ ide o pražské stretnutie. Možno bola sklamaná, ale nie negatívna.

Vo všeobecnosti nemecký prístup nie je prístupom ostatných európskych cirkví. Medzi nemeckým spôsobom a spôsobom ostatných je zjavná deliaca čiara. A to aj vtedy, ak sa pozrieme na cirkvi s podobnou náturou, ako sú francúzska či belgická. Rovnaké obavy, niekedy dokonca rovnaké riešenia, ale rozdielne prístupy.

Vatikánska sedma Veľké stretnutie v Prahe kontroverziu neprinieslo, bolo aj o oslave Boha

Pavol Rábara

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru.

Prekvapilo vás niečo počas stretnutia?

Ak hovoríme o prekvapení, veľmi ma zarazilo, že mnohí mali potrebu zdôrazniť dôležitosť kňaza a biskupa. Povedzme, že dokonca aj Francúzsko vo svojom vystúpení, ktoré bolo veľmi otvorené, veľmi „progresívne“, ak chceme použiť sociologický termín, predsa len hovorilo o dôležitosti návratu kňazov k evanjelizácii. Nebolo to samozrejmosťou.

Predseda Rady európskych biskupských konferencií, litovský arcibiskup Grušas, povedal ešte počas podujatia, že v Prahe je jasne viditeľný rozdiel medzi Západom a Východom. Ako to vidíte vy?

Existujú podstatné rozdiely, ktoré vychádzajú z histórie. Nedajú sa poprieť, a keď máte pokope všetky cirkvi, uvedomíte si, že tieto rozdiely existujú. Ide o iný typ prístupu, iný typ skúsenosti. Na Východe sekularizáciu stále sprevádza spomienka na náboženské prenasledovanie. Na Západe je sekularizácia tiež príčinou skrytej diskriminácie kresťanov, ako ukazujú rôzne správy. Ten rozdiel sa mi javí podstatný.

Poďme k niektorým „vatikánskym“ témam. Po smrti Benedikta XVI. a austrálskeho kardinála Pella sme boli svedkami kritiky pápeža Františka rôznymi spôsobmi. Kniha monsignora Gänsweina, potom článok kardinála Pella a podobne. Samotný František to kritizoval počas spiatočného letu z Afriky. Ako hodnotíte to, čo sa dialo v januári?

Predovšetkým si myslím, že to boli médiá, čo dalo váhu výpovediam Gänsweina, Müllera, dokonca aj Pella. Nepovedali nič iné ako to, čo vždy hovorili, ich postoje boli známe.

Ale to načasovanie...

... samozrejme, okolnosti boli špecifické. Asi by bolo dobré, keby Gänsweinova kniha nevyšla tak bezprostredne po pápežovej smrti, a asi by sa niektoré veci dali povedať inak. Ale kritika Františka tu bola už predtým a nevyšla navonok až so smrťou Benedikta XVI.

Pápež František však reagoval na médiá a mediálne vnímanie, nie na realitu. Hovoril so svojimi kritikmi, ale zdá sa, že nikto z nich ani nepomyslel na odpoveď, ktorú dal v lietadle. Pápež reagoval na mediálne vnímanie a to nemôže predstavovať celú realitu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Napríklad Ross Douthat v New York Times napísal, že medzi kardinálmi je vojna, iní autori, ako Massimo Franco z Corriere della Sera, si myslia, že sme vstúpili do fázy pontifikátu, v ktorej bude všetko tvrdšie. Je pojem „vojna medzi kardinálmi“ príliš silný, alebo zodpovedá skutočnosti?

Slovo vojna je silné, pretože si neuvedomujeme, že keď sa bavíme o cirkvi, často hovoríme o izolovaných pozíciách alebo malých skupinách.

Vojna sa vedie s armádami. Neverím, že medzi kardinálmi prebieha vojna, jednoducho preto, lebo nikto by nechcel byť pápežom a čeliť takej zložitej situácii, aká sa vytvorila.

Domnievam sa však, že všetko sa stalo tvrdším, pretože Benedikt XVI. svojou prítomnosťou zaručoval pokoj a mier, ktorý teraz chýba. Ak sa voči pápežovi Františkovi nevyskytla žiadna ostrosť, myslím si, že je to práve vďaka prítomnosti Benedikta XVI.

Hovorilo sa aj o teórii, že František čaká na Benediktovu smrť, aby mohol sám odstúpiť. Dnes sa však zdá, že chce dokončiť napríklad synodu a aj reformu Rímskej kúrie a Rímskej diecézy. Váš pohľad?

Neverím, že by pápež František niekedy uvažoval o rezignácii. Skôr sa domnievam, že sa tvári, akoby to chcel urobiť, ale môže na to pomýšľať len vtedy, ak mu jeho zdravotný stav poskytne určité očakávanie.

„Podstatná otázka o smerovaní cirkvi je len jedna: bude cirkev ešte schopná evanjelizovať?“Zdieľať

Iste, vidíme, že pri rozhodnutiach dochádza k akcelerácii, čo je citeľné, ale môže to znamenať aj to, že veci pre neho dozreli. A potom, samozrejme, je vo veku, keď sa ponáhľa dokončiť to, čo začal.

Ako hodnotíte pápežove slová, ktoré povedal na stretnutí s jezuitmi v Afrike, o tom, že služba pápeža je na celý život a že rezignácie pápežov by sa nemali stať „módou“ či normálnou vecou? Zdá sa, že pápež trochu zmenil diskurz v tejto otázke, či nie?

Neverím, že by pápež František niekedy zmenil svoj názor, a nikdy som neuvažoval o možnosti, že by František odstúpil.

Pápež sa trochu zahral – ako to robí vždy – tým, že naznačil, že existujú možnosti zrieknutia sa úradu, ale v skutočnosti vždy hovoril len o extrémnych situáciách, napríklad o prekážke zo svojej strany.

A čo list, ktorý napísal po zvolení a ktorý teraz spomenul?

Aj v takom prípade samotný list o rezignácii, ktorý podľa svojich slov zanechal kardinálovi Bertonemu, ponecháva pochybnosti o interpretácii: kto by si vzal na starosť, že úrad pápeža sa ocitne v chaose, pre nejakú pápežovu prekážku vykonávať svoju funkciu? Ako sa dá definovať takáto prekážka?

To sú skôr také školské hypotézy, ktoré vyslovuje pápež. Ale nikdy sa mi osobne nezdalo, že by chcel za nejakých okolností rezignovať. Jedine v extrémnych prípadoch.

Podľa vatikanistu Ivereigha dospeli „antifrantiškovci“ k presvedčeniu, že Františkov pontifikát sa v poslednom roku chýli ku koncu, a rozhodli sa vyvinúť iniciatívu, aby bol na nasledujúcom konkláve zvolený pápež, ktorý zvráti súčasné smerovanie cirkvi. Je v tom príliš veľa fantázie?

Som presvedčený, že takéto vykresľovanie cirkvi nie je dobré pre cirkev ani pre realitu. Neexistujú žiadne protichodné bloky, skôr je mnoho nuáns. Zápletky tohto druhu by si vyžadovali prípravu a organizáciu, ktorú ja nepozorujem.

A čo znamená zvrátiť súčasné smerovanie cirkvi? Kam by sa malo ísť a kam by sa malo vrátiť? Pretože ak sa pod súčasným smerovaním myslí napríklad zrušenie uvoľňovania starého rítu, tak ide o minimálnu vec, nie je to akt smerovania cirkvi.

Vojna medzi kardinálmi Pellovo konzervatívne znepokojenie verzus McElroyovo progresívne sebavedomie

Imrich Gazda

Vatikanista Austen Ivereigh, komentátor Ross Douthat a ďalší opisujú, ako a prečo sa cirkev ocitla v tieni schizmy.

Týchto ľudí môžu vyrušovať trebárs reformy.

Je pravda, že pápež František uskutočnil mnoho reforiem. Ale pokiaľ vidím, kritici reagujú skôr na organizačné a ideologické otázky než na štrukturálne. Otázka o smerovaní je jedna: bude cirkev ešte schopná evanjelizovať? To je jediná otázka, ktorú si musíme položiť. Zvyšok je prozaický. Občas nevyhnutný, ale všedný.

Podrobne sledujete súdny proces vo Vatikáne, v ktorom sú z finančnej sprenevery obžalovaní desiati ľudia vrátane kardinála Angela Becciua. Ukazuje sa, že pápež František vedel o istom množstve informácií pri sporných finančných operáciách. Môže byť táto skutočnosť rozhodujúca pre oslobodenie obžalovaných?

Obžalovaní môžu byť oslobodení, ak si to želá pápež, pretože vo vatikánskom procese je pápež vždy posledným sudcom. V skutočnosti pápež vedel prakticky o všetkom a zdá sa mi, že sa ťažko podnikli kroky bez toho, aby bol pápež informovaný.

Nazdávam sa, že nakoniec budú odsúdení len niektorí, a to za menšie previnenia, ktoré sa im kladú za vinu, teda že proces pôjde akoby do stratena. Takýto dojem mám z pojednávaní. Možno sa však ukáže už pri nadchádzajúcich pojednávaniach, že sa mýlim. Všetko sa ešte len uvidí.