Minizamyslenie Dvere odpustenia

Už samotné odpustenie je jednou z najväčších výziev v živote. Navyše je často spojené s otázkou, ktorú rieši mnoho ľudí.

Ježiš povedal: „Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ (Lk 6, 36 – 38)

Táto dilema znie takto: ak odpustím, nedám tým najavo, že s konaním daného človeka súhlasím? A tak pod ťarchou nejasnej odpovede zostávajú nejedny dvere pre „márnotratných“ synov a dcéry zamknuté na sedem západov. Trvá to roky, dohasínajú dlhoročné vzťahy a hrozí, že sa ich po toľkom čase nepodarí vzkriesiť. Pritom každá cesta, ktorej cieľom je klopanie na dvere odpustenia, vedie správnym smerom. Na jej začiatku totiž nutne stojí uznanie svojich zlyhaní.

Na tieto dvere však búši ešte niekto. Ježiš. S permanentnou výzvou: „Odpúšťajte.“ Ako to teda je? Odpoveď prináša pastor Max Lucado: „Odpustením nehovoríme, že niekto konal správne. Odpustením vyjadrujeme, že Boh je priamy a spravodlivý a že on urobí to, čo je správne.“ Naše odpustenie pritom nebude prvým. Boh už dávno odpustil.

Napokon, nikto nevie, kedy bude sám potrebovať odpustenie. A ako dobre mu padne, keď sa dvere otvoria. (Jozef Husovský)