Adventné minizamyslenie Ježiš v bufete

Richard Rohr napísal: „Verbálna ortodoxia je veľkou starosťou kresťanstva a niekedy nám dokonca umožňovala ľudí za to, že niečo ‚nehovorili správne‘, upaľovať pri koloch.“

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 7, 21. 24 – 27)

Kazateľ Max Lucado si zaspomínal, ako sa v bufete pri raňajkách stretol s Ježišom. Teda s človekom, ktorý bol oblečený ako Ježiš a pod pazuchou mal Bibliu. Každému, počnúc ľuďmi v rade až po obsluhujúcu predavačku, žehnal. A keď sa mu niekto prihovoril, nezabudol sa ho opýtať, či verí v Ježiša Krista. Keď odišiel k svojmu stolu, bufet zaplavilo veľké nepochopenie a rozčarovanie.

Vzápätí sa v bufete objavil Lucadov priateľ Lawrence. Žiadny dlhý rozhovor, len srdečný stisk ruky a dobrosrdečný záujem, ako sa má. Ani raz nezaznelo slovo „Boh“ alebo „Ježiš Kristus“. Nakoniec Max Lucado skonštatoval: „Jeden upútal svojím čudáctvom, druhý sa dotkol môjho srdca. A niečo mi v mojom vnútri hovorí, že keby tu, v San Antoniu, bol Ježiš osobne a keby som sa s ním osobne stretol, určite by som ho nepoznal podľa ‚róby‘ a veľkej Biblie. Poznal by som ho podľa dobrosrdečnosti a láskavých, úprimných slov.“

To, čo ľudí naozaj mení, nie sú správne vyslovené rubriky, slová a vykonané gestá ani „nábožné slovo“ v každej vete, ale naozajstný, úprimný a ľudský záujem. A zdá sa, že práve o toto ide aj Bohu. (Jozef Husovský)