Kardinál Kurt Koch Stretnutie pápeža s Kirillom? Koniec vojny musí byť spoločným cieľom

Minulý týždeň strávil na Slovensku tri dni švajčiarsky kardinál Kurt Koch.

Prefekt vatikánskeho Dikastéria na podporu jednoty kresťanov mal v našej krajine bohatý program. Návštevu začal v Košiciach, kde si okrem iného pozrel Múzeum obetí komunizmu a zúčastnil sa na ekumenickom koncerte.

Na druhý deň zavítal do Prešova, kde mal na gréckokatolíckej teologickej fakulte prednášku na tému: Možnosť sviatostnej jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi. V Prešove navštívil aj pravoslávneho prešovského arcibiskupa a metropolitu českých krajín a Slovenska vladyku Rastislava Gonta. 

V tretí deň návštevy si v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pripomenul 35. výročie Sviečkovej manifestácie a bol tiež hosťom sympózia o medzináboženskom dialógu medzi židovskou a katolíckou komunitou, ktoré sa konalo na pôde Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Na konci kolokvia sme sa s kardinálom krátko rozprávali, pričom sme sa dotkli troch tém – situácii v cirkvi v Nemecku, vzťahu s Ruskou pravoslávnou cirkvou a tiež otázky spoločného slávenia Veľkej noci s pravoslávnymi.

Nemecká synoda: Čo má ešte spraviť Rím?

Kardinál Koch je kritikom tzv. nemeckej synodálnej cesty, vlani na jeseň sa ocitol v ostrej výmene názorov s lídrom nemeckej biskupskej konferencie biskupom Bätzingom. Spor napokon urovnali osobným stretnutím v Ríme.

Rozhovor s kardinálom Kochom sme začali konštatovaním, že hoci agenda jeho dikastéria sa týka jednoty kresťanov, posledné dni sa veľa hovorí aj o jednote medzi samotnými katolíkmi. Narážku na synodálnu cestu v Nemecku sme ukončili otázkou, čo hovorí na závery tzv. nemeckej synody vo Frankfurte, kde delegáti prijali viaceré kontroverzné body.

Pokiaľ ide o jednotu Katolíckej cirkvi, je to zodpovednosť biskupov, reagoval kardinál Koch.

Švajčiarsky prelát je veľmi znepokojený synodálnou cestou v Nemecku, ktorá podľa jeho slov rozdeľuje biskupov aj biskupskú konferenciu a vyvoláva veľa reakcií medzi veriacimi, ktorí majú tiež obavy.

„Myslím si, že potrebujú znovu objaviť jednotu vo vlastnej cirkvi v Nemecku a takisto jednotu medzi partikulárnou cirkvou v Nemecku a univerzálnou cirkvou v Ríme,“ povedal 73-ročný kardinál.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Následne pripomenul „vážny a rozsiahly list“ pápeža Františka, ktorý napísal nemeckým biskupom už na začiatku nemeckej synodálnej cesty. V ňom Božiemu ľudu, ktorý žije v Nemecku, povedal, že primát synodálneho kráčania musí byť evanjelizácia. „Nie som presvedčený, že v Nemecku zobrali vážne tento text. Ide o mimoriadnu vec, že Svätý Otec napíše taký dlhý list a písal ho sám, originál je v španielčine,“ pokračoval Koch.

„Očakávam, že nemeckí biskupi vezmú vážnejšie aj znepokojenie Svätého Otca a Svätej stolice,“ dodal. Na našu poznámku, že niektorí volajú po tvrdšej reakcii zo strany Ríma, odvetil, že hlas Svätej stolice bol veľmi jasný. A podľa mienky kardinála aj dostatočne tvrdý.

Pripomenul, že Vatikán ešte vlani v lete vydal vyhlásenie, podľa ktorého tzv. synodálna rada, ktorú v Nemecku chcú zaviesť, nie je v súlade s katolíckym myslením. (Ide o model spoločného riadenia cirkvi biskupmi a laikmi, kde by laici mohli dvojtretinovou väčšinou prehlasovať biskupa.)

Začiatkom tohto roka trojica kuriálnych kardinálov (Parolin, Ladaria, Ouellet) napísala do Nemecka list, ktorý potvrdil aj pápež a ktorý vystríhal pred tým, kam sa uberá proces nemeckej synody.

„Čo ešte viac by mala urobiť Svätá stolica?“ dodal kardinál Koch.

Stretnutie pápeža s Kirillom? Koniec vojny musí byť spoločným cieľom

Kardinál Kurt Koch je na čele úradu zodpovedného za snahu o jednotu kresťanov od roku 2010. Minulý rok v marci sedel vedľa pápeža Františka, keď sa uskutočnil videohovor medzi hlavou Katolíckej cirkvi a moskovským pravoslávnym patriarchom Kirillom.

Po tomto videostretnutí sa však vzťahy ubrali opačnými smermi, pápež v rozhovore pre Corriere della Sera označil Kirilla za Putinovho miništranta a Vatikán odmietol vzájomné stretnutie plánované na jún v Jeruzaleme. Mimochodom, bol to kardinál Koch, kto informoval Moskovský patriarchát o zrušení stretnutia.

Neskôr Moskovský patriarchát naznačil, že vyjadrenia pápeža o patriarchovi neboli vhodné a napokon Rusi cúvli z možnosti, aby sa František s Kirillom stretli aspoň na okraj medzináboženského summitu v septembri v Kazachstane.

Foto: Postoj/Adam Rábara

„Aké podmienky musia byť splnené, aby sa stretli?“ spýtali sme sa kardinála Kocha. „Ako povedal pápež František počas spomínaného stretnutia (videorozhovoru, pozn.), starosť všetkých pastierov ľudu musí byť koniec vojny. Toto musí byť spoločný záujem pápeža Františka a patriarchu Kirilla,“ vyjadril sa pre Svet kresťanstva niekdajší biskup Bazileja.

V minulosti kardinál Koch uviedol, že je rád, že pápež odvolal stretnutie s patriarchom Kirillom. Vtedy podčiarkol, že snaha Kirilla, ktorý sa usiluje dať ruskej invázii náboženské ospravedlnenie, je čosi šokujúce. Zároveň vyjadril presvedčenie, že dialóg musí pokračovať.

„Musíme urobiť všetko –  v rovine modlitbe aj politiky a predovšetkým diplomacie – pre skončenie tejto vojny, ktorá nemá zmysel,“ povedal v našom rozhovore s tým, že je hrozné, že máme v Európe na začiatku tohto storočia takúto vojnu.

„Pre nás je veľmi dôležité nechať otvorené dvere, nezatvárať ich, nesmieme to dopustiť,“ dodal.

Spoločná Veľká noc: Nezabúdajme na židov

S kardinálom sme sa ešte dotkli témy spoločného slávenia veľkonočných sviatkov. Východný a západný dátum Veľkej noci sa bude prekrývať najbližšie v roku 2025. Aj preto pribúdajú hlasy, aby sa od spomínaného roku slávila Veľká noc spoločne. Vatikán je dokonca ochotný ustúpiť pravoslávnym.

Čítajte tiež

Hľadanie spoločného dátumu Prečo kresťania neslávia Veľkú noc v rovnakom termíne a čo sa s tým dá robiť

Ján Krupa

Pribúdajú hlasy, aby sa od roku 2025 Veľká noc slávila spoločne. Vatikán je dokonca ochotný ustúpiť pravoslávnym.

Zároveň si v roku 2025 pripomenieme 1700. výročie Prvého nicejského koncilu, ktorý nielenže nariadil vyznanie viery, ktoré sa malo stať univerzálnym, ale zaviedol aj spoločné slávenie Veľkej noci v celom kresťanskom svete. Predtým neexistoval spoločný dátum, pretože niektorí kresťania slávili Veľkú noc v deň židovského sviatku Pesach, kým iní v nasledujúcu nedeľu po Pesachu.

Podľa kardinála Kocha je spomínané jubileum príležitosťou znovu nájsť spoločný termín slávenia. Ako však hovorí – nielen medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ale so všetkými ostatnými cirkvami. „Toto nie je jednoduché, ale som presvedčený, že nesmieme pri hľadaní spoločného dátumu Veľkej noci zabudnúť na židovské korene,“ vravel pre Svet kresťanstva.

Napríklad návrh stanoviť Veľkú noc na pevný dátum podľa neho na tento aspekt neprihliada a zabúda na židovské korene, čo „nie je dobré“.