Biskupi Lach a Mihoč Biblia dáva odpoveď aj na súčasné otázky, nájdime si na ňu aspoň pár minút denne

Začiatkom mája sa v Ružomberku pod názvom Biblia – kniha kníh a jej príbeh uskutočnilo niekoľkodňové podujatie, počas ktorého si stovky záujemcov prišli pozrieť výstavu biblických artefaktov z unikátnej zbierky kazateľa Bratskej jednoty baptistov a zberateľa Michala Lapčáka inštalovanú v miestnej synagóge.

Organizátor, ktorým bolo Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta, takisto pripravil sériu prednášok známych biblistov, ako aj diskusiu s biskupom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Petrom Mihočom a pomocným biskupom Bratislavskej eparchie Milanom Lachom. Prečítajte si prepis jej najdôležitejších častí.

Spomeniete si, kedy ste prvýkrát prišli do kontaktu s Bibliou?

Peter Mihoč: Vďačím za to svojej mame, ktorá nám v detstve biblické príbehy nielen čítala, ale aj spievala. Neskôr to bolo najmä v prostredí cirkevného zboru, v ktorom som vyrastal. Vďaka tomu sa príbeh Biblie preťal s mojím osobným príbehom a Biblia sa pre mňa stala skutočne knihou kníh, ktorá sa denne dotýka môjho života.

Milan Lach: U nás doma to bol hlavne otec, kto nám rozprával biblické príbehy. Dôležitú rolu neskôr zohral mamin bratranec, ktorý študoval teológiu v Litoměřiciach a tajne nám nosil rôzne biblie. Bolo to veľké privilégium, čo som si uvedomil až neskôr, lebo mnohé rodiny k Svätému písmu vtedy nemali žiadny prístup.

Ak by som sa vrátil v čase ešte viac dozadu, kedysi mal výtlačok Biblie hodnotu jednej kravy. Dnes to už možno znie zvláštne, ale kedysi to bola obrovská hodnota, krava bola pre človeka zdrojom každodennej obživy, dávala mlieko, mäso. To, že dnes môže mať každý doma na stole položené Sväté písmo, je veľká vzácnosť, ktorú si často vôbec neuvedomujeme, berieme to ako čosi samozrejmé.

Peter Mihoč: Ak by som ešte mohol doplniť jednu čerstvú skúsenosť... Nedávno som navštívil Svätú zem a v Tiberiase pri Tiberiadskom jazere som narazil na sprievod spievajúcich a tancujúcich rabínov. Pýtal som sa, čo sa to deje, a jeden z účastníkov mi povedal, že do Izraela priniesli jeden z najvzácnejších zvitkov Tóry a oni teraz takto vyjadrujú radosť z tejto udalosti. Postupne sa k nim pridávali ďalší a ďalší ľudia, niektorí dokonca vystupovali z áut, až bol z toho obrovský zástup.

Vtedy som si uvedomil, čo Božie slovo pre židov znamená, akú radosť pri ňom prežívajú a neváhajú vyjadriť ju ani na verejnosti. Veľmi ma to oslovilo, lebo nám Slovákom čosi také nie je vlastné.

Keď ste spomenuli, ako je to u židov, tak mi nedá neopýtať sa – aké postavenie má Sväté písmo v živote Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania?

Peter Mihoč: My evanjelici sme cirkvou slova, čím je povedané asi všetko. Cez toto živé slovo sa Pán Boh zjavuje aj v dnešných časoch a pozýva nás kráčať za ním.

Bol to práve Martin Luther, kto preložil Bibliu do nemčiny a urobil z nej vec verejnú, doslova ju vložil do rúk obyčajného človeka, aby ju mohol čítať každý. Navyše k nej napísal mnoho komentárov a vytvoril katechizmus, aby napomohol jej chápanie, pretože interpretačný kľúč bol dôležitý vtedy a rovnako je aj dnes. Preto v cirkvi kladieme veľký dôraz na biblické vzdelávanie.

Evanjelický biskup Peter Mihoč. Foto: Emília Mihočová

Evanjelická cirkev na Slovensku je známa silnou prekladateľskou tradíciou. Nie je tu priestor, aby sme spomínali meno po mene, preklad po preklade, ale ak by ste mali zdôrazniť aspoň jedno meno či preklad, čo by to bolo?

Peter Mihoč: Dlhé roky naša cirkev žila z Kralickej Biblie zo 16. storočia, čo bol vlastne prvý preklad do češtiny z pôvodných jazykov, a nie z latinskej Vulgáty. V súčasnosti používame preklad z roku 1978, ktorý už bol viackrát korigovaný.

Medzi týmito dvoma prekladmi, samozrejme, vznikli mnohé ďalšie. Za všetky by som spomenul veľmi zaujímavú postavu Jána Lajčiaka, ktorý ako prvý začiatkom 20. storočia preložil evanjeliá do modernej slovenčiny. Jeho preklad však pre neprajné okolnosti ostal vtedy len v rukopise, objavený bol len nedávno na fare vo Vyšnej Boci.

Ján Lajčiak a Vyšná Boca Bola zapadnutá dedina jeho tragédiou?

Eva Čobejová

Až v samostatnej Slovenskej republike sa docenil intelektuálny počin Jána Lajčiaka. Akú rolu v tom zohrala Vyšná Boca?

Gréckokatolícka cirkev býva označovaná za cirkev liturgie, aké postavenie má v tomto kontexte Sväté písmo u vás?

Milan Lach: Áno, sme cirkvou liturgie, kde sa oslavuje Božie slovo. Všetky spevy a hymny, ktoré spievame, sú reflexiou tohto slova. Sväté knihy evanjelia ležia u nás na oltári a spoločne tak symbolizujú Krista. Dôležité tiež je, že ľudia počas svätej liturgie počúvajú a prijímajú Božie slovo spoločne, v komunite.

Žijeme v neistých časoch – vojna na Ukrajine, energetická a inflačná kríza, dozvuky pandémie... Môžeme v takej starej knihe, akou je Biblia, nachádzať odpovede aj na súčasné otázky?

Peter Mihoč: Celá Biblia je jednou veľkou odpoveďou na existenciálne ľudské otázky. Vojna sa vždy v dejinách rodila z toho, že človek prestal chápať, aké je jeho miesto na tomto svete. Keď sa začal hrať na Boha a rozhodovať o tom, čo je dobro a zlo, skončilo sa to až pri tom, že začal určovať, kto má a kto nemá právo na svoju existenciu.

Lenže človek nie je Bohom, ale „len“ Božím dieťaťom, ktorého život je darom. Tak ako je darom život každého človeka navôkol – bez ohľadu na jeho národnosť či vierovyznanie. A na tento dar nemá nikto právo siahať.

Dnešný človek chce byť vo všetkom, čo robí, maximálne efektívny. Ako byť efektívnym v duchovnom živote, ako čítať Sväté písmo tak, aby nám to prinášalo čo najväčší duchovný úžitok?

Milan Lach: Pravoslávny svätec Serafim Sarovský postupoval tak, že v pondelok čítal Evanjelium podľa Matúša, v utorok Marka, v stredu Lukáša, vo štvrtok Jána, v piatok Skutky apoštolov a v sobotu a nedeľu listy apoštolov. Aj toto môže byť jeden zo spôsobov, aj keď rozumiem tomu, že mních v kláštore má na takéto čítanie omnoho viac času ako človek žijúci v dnešnom svete.

Preto by stačilo držať sa aspoň toho, čo nám opakovane zdôrazňuje pápež František – prečítajte si každý deň aspoň jednu kapitolu z evanjelia. Keď sa pýtam ľudí, či je päť minút dlhý alebo krátky čas, väčšinou mi odpovedia, že krátky. Tak skúsme aspoň tých krátkych päť minút denne venovať Božiemu slovu. Nie preto, že musíme, ale preto, že chceme, lebo tu máme skutočne do činenia so slovom života.

Gréckokatolícky biskup Milan Lach. Foto: Emília Mihočová

Ktorá biblická kniha alebo postava vás najviac oslovuje?

Milan Lach: Samozrejme, centrálnou postavou je pre mňa osoba Ježiša Krista. Z biblických kníh mám rád Markovo evanjelium, ktoré bolo určené nežidom. Keďže oni nepoznali širší biblický kontext, Marek im celú evanjeliovú zvesť podáva jednoduchým katechetickým spôsobom. Ale zároveň mám rád aj Jánovo evanjelium, ktoré je pre mňa evanjeliom lásky. Práve tento apoštol ako jediný zotrval pod krížom, čím osobne dosvedčil, čo preňho Kristus znamenal.

Peter Mihoč: V Starej zmluve je mi veľmi blízky príbeh Jozefa Egyptského a jeho bratov, ako Pán Boh zachránil celý izraelský národ cez tohto svojho služobníka, ktorý je krásnym predobrazom Ježiša Krista.

Veľmi rád mám tiež žalmy ako spôsob modlitby v rôznych životných situáciách. Vtedy, keď len ťažko nachádzam ľudské slová, napríklad pri kontakte s umierajúcim v nemocnici, mi pomáhajú práve žalmy. Vtedy si vždy nanovo uvedomujem ich silu.

V Novej zmluve taktiež obľubujem spomenuté Jánovo evanjelium, ktoré sa na Krista pozerá z iných uhlov pohľadu a vykresľuje nádherné teologické scény.

Hroboň, Lach a Krivošík o Veľkej noci Naše svedectvo je často nezrozumiteľné. Nefilozofujme, ale žime evanjelium!

Adam Takáč Imrich Gazda

Záznam verejnej diskusie s biskupmi Milanom Lachom, Jánom Hroboňom a redaktorom denníka Postoj Lukášom Krivošíkom.

A na záver poďme ešte konkrétnejšie – ktorá biblická myšlienka sa vás najviac dotýka?

Milan Lach: „Lebo Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Tieto slová mi v čase duchovnej krízy, keď som bol v noviciáte, pomohli zdvihnúť sa hore a zažiť akoby druhé obrátenie. Vtedy som naozaj uveril tomu, že Bohu je skutočne všetko možné.

Peter Mihoč: Na Biblii je krásne to, že pre každú životnú situáciu ponúka povzbudivé slová. Ale takou evanjeliovou summou sú pre mňa slová: „Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho“ (J 3, 16). V tejto jednej vete je povedané úplne všetko. A poslaním nás kresťanov je, aby sme to druhým prinášali nielen ako posolstvo, ale aj ako spôsob života.