Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Taký malý chlapec, a predsa veľký hriešnik

V spolupráci s augustiniánom a odborníkom na patristiku Jurajom Pigulom sme pre vás pripravili nový historicko-teologický seriál o sv. Augustínovi. Viac informácií nájdete tu, predchádzajúce časti seriálu zasa tu.

O tejto téme sa už popísalo veľa a nie vždy primerane. Niektorí preháňali, iní zasa zľahčovali. 

Rozličné hodnotenia mali počiatok v tóne Augustínovho rozprávania. Ten je rozcitlivený bolesťou, ľútosťou, utrpením zo spáchaných hriechov a pohnutou vďačnosťou Bohu za dosiahnuté oslobodenie.

Niektorí ho vykladali ako znak skutočnej závažnosti skutkov, iní zasa ako ich falšovanie. Tí druhí zdôrazňovali apologetický cieľ Vyznaní, ktoré, hoci neúmyselne, sfalšovali tieto skutky, aby vyzdvihli Božiu milosť. Podľa nich Augustín v skutočnosti nebol hriešnikom, akého chce predstierať.

Polemika, ktorá sa rozšírila na otázku historickosti Vyznaní a na vzťah medzi Vyznaniami a Dialógmi z Cassiciaca, prebieha už dlho. Priniesla síce mnohé štúdie, ale málo uspokojivých výsledkov. Dá sa však povedať, že názory na danú tému sú už vyčerpané.

Pre otázku, ktorá nás tu zaujíma, máme rozumné riešenie. Zakladá sa na rozlišovaní medzi vyrozprávanými skutkami a ich posúdením z perspektívy autora.

Skutky patria minulosti a Augustín ich rozpráva jednoducho, bez pridávania alebo uberania. Naopak, posúdenie patrí prítomnosti, teda okamihu, v ktorom sa autor pozerá na minulosť s novým vedomím, totiž s vedomím askétu a biskupa, pre ktorého aj „drobná chyba“ je „trpkým sústom“.

Detstvo

Po tom, ako sme akceptovali toto pochopiteľné rozlišovanie, pristúpme k faktom. V detstve sa vyskytli tieto Augustínove hriechy: lajdáctvo pri štúdiu, malé podvody pri hre, malé krádeže v domácej komore, bitky medzi kamarátmi, klamstvá.

Pri hre sa mu páčilo vyhrávať. Netoleroval podvádzanie. Keď si ho všimol, zmenil sa na ostrého kritika a tvrdo karhal cudzie úskoky. Ak však odhalili jeho, rázne popieral vlastné klamstvá.

Nie vždy sa s ním chceli hrať. V tom prípade si kamarátov kupoval malými darčekmi, ktoré boli ovocím malých krádeží. To je skutočnosť. Nič odlišné od toho, čo vidíme u akéhokoľvek živého a zhovorčivého chlapca.

Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Talentovaný chlapec

Agostino Trapè

Mal taký slabý hlas, že ho nebolo počuť bez veľkého ticha. Viackrát počas kázania priznal únavu a stratu hlasu.

Nenechajme sa oklamať slávnym vyhlásením: tantillus puer et tantus peccator! (Taký malý chlapec, a predsa taký veľký hriešnik). Je to určitá súčasť autorovho sebaposúdenia, ale koniec koncov nechce povedať, že sa v tom veku považoval za veľkého hriešnika.

Nechce vyzdvihnúť závažnosť hriechov, ale závažnosť zlých sklonov. Práve náklonnosť k zlému je potrebné včasne korigovať, lebo inak povedie k previneniam, ktoré sú oveľa horšie než prehrešky chlapca, ktorý kradne orechy alebo nadmieru miluje hry.

„To je teda tá detská nevinnosť?“ pýta sa Augustín po tom, ako opísal skutky, ktoré sme spomenuli. A odpovedá: „Nie, Pane, nie je. Pretože práve tieto podvody s orechmi, guľôčkami, vrabcami robia deti vychovávateľom a učiteľom. V staršom veku sa podvody zmenia a ľudia klamú vladárov a kráľov kvôli zlatu, pozemkom, otrokom.“

Puberta

Po nástupe obdobia puberty boli hriechy už závažnejšie. Môžeme ich zhrnúť takto: krádež hrušiek v susednej záhrade, porušenie čistoty, vášeň pre divadelné predstavenia, vzťah a stabilné spolužitie (more uxorio) s jedným kartáginským dievčaťom.

Menej závažná je krádež hrušiek, hoci autor Vyznaní o nej viedol dlhé a trpké úvahy. Tie však nemenia proporcie faktu, ako nám ho opisuje. Bol to isteže odporný skutok, ale v podstate nepresiahol uličníctvo. Uličníctvo, ktoré sa zrodilo zo zlej chúťky urobiť niečo zakázané alebo riskantné.

Augustínove úvahy sa netočia okolo skutku, ktorý zostáva taký, aký je, ale okolo pohnútky tohto skutku. Bez motívu by ani rímsky politik Lucius Sergius Catilina nespáchal svoje zločiny (tzv. Catilinovo sprisahanie).

Aká teda bola pohnútka tohto činu krádeže hrušiek? Zaiste nie žalúdok, pretože ich nejedol, a zaiste ani potreba, lebo doma mal ešte lepšie hrušky.

Azda partia? Bez zlej partie by určite nespáchal tento čin. No môže príklad a nabádanie kamarátov pohnúť človeka k vykonaniu bezdôvodného činu? Čo teda hľadal? Čo sa mu páčilo na tejto krádeži?

„Augustín už ako biskup neváhal odhaliť všetkým tieto tajné a hanebné previnenia. Robil to s veľkou pokorou a na poučenie pre druhých.“Zdieľať

Augustín dochádza ku gratuitum facinus (bezdôvodnému previneniu). Práve tento záver v ňom vyvolá hlbokú ľútosť a privedie ho k napísaniu nezabudnuteľných stránok o „psychológii“ nerestí.

Zároveň sa rozpíše aj o Božom milosrdenstve, ktoré nám odpúšťa dokonca aj nevykonané hriechy, lebo nám ich preventívnou milosťou (ktorá predchádza skutky) zabraňuje spáchať.

Hriechy proti čistote

Veľmi odlišné od krádeže hrušiek boli hriechy proti čistote. „Vo svojom šestnástom roku som pre nedostatok finančných prostriedkov nechodil do školy. Vrátil som sa na nejaký čas k svojim rodičom. Nemal som čo robiť, len som leňošil. Vtedy bodľač rozkoší prerástla moju hlavu a nebolo nikoho, kto by ma z nich vytrhol.“

Bola tu síce ruka matky, ktorá ho neprestávala napomínať, aby sa chránil smilstva a hlavne cudzoložstva. Nedošlo však k tomu, aby mu odporúčala manželstvo, lebo fakticky nechcela ohroziť synove štúdiá.

Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Kresťan výchovou

Agostino Trapè

Zatiaľ čo Kristovo meno bolo „lepom“ na pripojenie sa k manicheizmu, zároveň bolo „brzdou“ pre pripojenie sa k filozofom.

Medzitým syn, ktorý sa už ako šestnásťročný považoval za emancipovaného, ignoroval jej napomenutia a kládol si za povinnosť neuvádzať ich do praxe.

„Žiadala ma úpenlivo o to, aby som nesmilnil, najmä však, aby som necudzoložil s vydatými ženami. Takto si spomínam vo svojom vnútri na tú nástojčivosť jej napomenutí. Tieto napomenutia sa mi pozdávali príliš staromódne, hanbil som sa ich poslúchnuť.“

O rok neskôr, uprostred tohto vzrušenia zmyslov, sedemnásťročný Augustín odišiel do Kartága, aby pokračoval v štúdiách. Veľké mesto, známe mravnou uvoľnenosťou, a preto nazývané aj Carthago Veneris, vtiahlo do svojho víru neskúseného a namysleného občana provincie.

„Prišiel som do Kartága a zo všetkých strán ma sťahoval so sebou vír hriešnych lások.“ „Priťahovali ma divadelné predstavenia plné obrazov mojej slabosti a ohňa, ktorý rozpaľoval moju vášeň.“

Na začiatku sa pripojil ku katolíckej cirkevnej obci a navštevoval jej slávenia. Ale aj medzi stenami chrámu sa opovážil „rozpaľovať svoju žiadostivosť a konať skutky, ktorých ovocím bola smrť“.

Augustín už ako biskup neváhal odhaliť všetkým tieto tajné a hanebné previnenia. Robil to s veľkou pokorou a na poučenie pre druhých. Robil do precízne a s nepopierateľným studom. Preto nie je dovolené povoliť uzdu fantázii a pripisovať mu to, čo nespáchal, alebo to, čo v každom prípade nevyznal.

Matka Adeodata

Rok po príchode do Kartága začal žiť s jednou ženou. Ona mu o rok neskôr porodila syna, ktorého nazval Adeodatus (darovaný Bohom). Meno tejto ženy nepoznáme.

Táto udalosť sa nezriedka posudzuje dosť nepresne a je potrebné sa na ňu pozrieť inak. Z jeho strany nešlo o akt mravnej neviazanosti, ale o hrádzu proti nej. Neviazanými boli vskutku mnohí ostatní, ktorí sa oddávali potulnému nerestnému životu a ešte sa tým aj chválili. Kartágo tým bolo povestné.

Podnet prichádzal z divadiel a osláv bohyne Caelestis. Augustín si skoro všimol vír, ktorý ho sťahoval, a chcel sa vynoriť a vrátiť do slobodného ovzdušia počestnosti. Preto sa snažil o stabilnú formu spolužitia so ženou, ktoré aj keď ešte nebolo skutočným manželstvom, bolo niečím, čo sa k nemu približovalo, bolo takpovediac manželstvom „druhej triedy“.

Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Riman kultúrou a rečou

Agostino Trapè

Keď sa v Tagaste 13. novembra 354 narodil Augustín, mesto existovalo už 300 rokov a jeho sláva spela k zániku.

Kresťanský zákon vylučoval takýto vzťah, a preto ho autor Vyznaní ľutuje. Takýto zväzok však platil podľa úsudku vtedajšej vyššej spoločnosti ako dovolený a počestný.

Augustín v ňom hľadal uspokojenie zmyslov bez straty dobrej povesti (cum bona fama voluptatem). Teda v tomto prípade sa nechcel ponoriť do víru nerestí, ale sa z neho vynoriť. Išlo o akt zodpovednosti a vyváženosti, ktorý sa zrodil zároveň z kypenia vášní a morálneho zmyslu pre česť.

Zmysel pre česť, ktorý Augustín hlboko pociťoval, ho priviedol k tomu, že tejto žene, ktorá nebola jeho manželkou, zostal verný štrnásť rokov. „V tých rokoch som mal pri sebe ženu, ktorá nebola mojou zákonitou manželkou. Tú ženu si ulovila vo svojom blúdení moja nerozvážna vášeň. Bola to však len jedna žena a tej som bol úplne verný.“

„Najzávažnejšími hriechmi mladého Augustína neboli hriechy zmyselnosti, ale hriechy pýchy.“Zdieľať

Bol som verný! Zriedkavý prípad počestnosti v jeho dobe. A nielen v jeho dobe. Salvianus tvrdí, že takáto vernosť bola takmer neznáma v Afrike aj medzi zosobášenými osobami. Augustínove kázne potvrdzovali pravdivosť tohto tvrdenia. Koniec koncov príklady manželskej nevery mal dokonca aj v rodine.

Tento príklad vernosti bude ešte obdivuhodnejší, ak vezmeme do úvahy, že Augustín ešte nebol pokrstený. Prítomnosť tejto ženy so synom Adeodatom spôsobovala nemalé problémy Augustínovi, ktorý nebol bohatý a musel sa kvôli vyučovaniu presúvať z mesta do mesta.

Prekonával ich však s finančnou pomocou zo strany Romaniána. Augustín pri tejto žene stál, miloval ju, bol jej verný a veľmi trpel, keď bol nútený sa s ňou rozísť. Ide o zjavný znak vznešenosti ducha, ale aj prirodzenej sexuálnej potreby.

Oplatí sa nasmerovať pozornosť čitateľa na túto tému. Dlhá polemika, ktorú ako biskup bude viesť s pelagiánmi o nezriadenej sexuálnej žiadostivosti, bude filozoficko-teologickej povahy a nebude obsahovať nič autobiografické, hoci si to niektorí myslia.

Najzávažnejšími hriechmi mladého Augustína neboli hriechy zmyselnosti, ale hriechy pýchy, ako uvidíme čoskoro.

Z publikácie Agostino Trapè: Agostino, l’uomo, il pastore, il mistico (Città Nuova, 2006) preložil o. Juraj Pigula, OSA.