Cirkev v Maďarsku Nie je normálne stále mlčať. Biskup sa pustil do kolegov za postoj k Orbánovi

V čase pred návštevou pápeža Františka v Budapešti, ktorá sa konala koncom apríla, zahraničné médiá písali o dobrých vzťahoch miestnej Katolíckej cirkvi s vládou Viktora Orbána.

Spomínala sa najmä postava maďarského prímasa arcibiskupa Pétra Erdöho ako toho, kto na jednej strane reprezentuje silnú pozíciu cirkvi v očiach politického establišmentu, no zároveň cirkev pod jeho líderstvom pomáha napríklad utečencom.

Vzťahu maďarskej vlády a cirkvi sa dotkla aj česká publicistka Lucie Sulovská v texte Cesta Viktora Orbána ku „kresťanskému konzervativizmu“.

Podľa Sulovskej počty ľudí, ktorí sa hlásia v Maďarsku k nejakej cirkvi, síce vyzerajú na prvý pohľad ešte celkom dobre, ale kostoly sú poloprázdne. Väčšina Maďarov je členmi cirkví iba na papieri, sú to kultúrni kresťania.

„Orbánova vláda sa snaží náboženský život podporiť masívnym financovaním dominantných cirkví, katolíckej a maďarskej reformovanej. Počet cirkevných škôl sa od roku 2010 zdvojnásobil,“ konštatuje.

Podstata našej viery nie je pestovanie kresťanského dedičstva

Zhruba mesiac po pápežovej návšteve Maďarska sa s ostrou kritikou episkopátu ozval jeden z jeho členov.

Miklós Beer je emeritným biskupom Vacova (Vác) a v rozhovore pre týždenník Magyar Hang nešetril kolegov biskupov za postoj k Orbánovmu kabinetu. Začiatkom júna na to upozornil britský The Tablet.

„Nikomu nie je príjemné vydávať kritické stanoviská smerom k vláde, ale nie je normálne mlčať celý čas,“ vyhlásil rodák z Budapešti, ktorý nedávno oslávil 80. narodeniny.

Maďarský príbeh Cesta Viktora Orbána ku „kresťanskému konzervativizmu“

Lucie Sulovská

Biskup Beer viedol diecézu so sídlom v Peštianskej župe 16 rokov, od roku 2003. Predtým bol tri roky pomocným biskupom Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy.

Katolícku cirkev obvinil z prílišnej podriadenosti pravicovej vláde Viktora Orbána a varoval pred neustálym zdôrazňovaním kresťanského dedičstva krajiny.

„Politickí predstavitelia môžu propagovať kresťanské hodnoty, ale nikdy by to nemali robiť didaktickým spôsobom, ako sa to často deje v prípade politikov,“ hovoril.  

„Majú tendenciu veriť, že vidia a konajú správne, a ja nechcem pochybovať o ich dobrých úmysloch. Úlohou cirkvi by však malo byť pomôcť politikom vidieť veci jasnejšie a varovať ich, ak nekonajú v súlade s kresťanskými hodnotami,“ povedal emeritný biskup. Podľa neho by bolo „dobré nielen pre cirkev, ale aj pre politické vedenie, keby cirkevní predstavitelia poctivo poukazovali na jeho chyby, namiesto toho, aby neustále prejavovali lojalitu“.

Beer ďalej uznáva, že nikomu nie je príjemné robiť kritické vyhlásenia na adresu vlády. „Nie je však normálne stále mlčať,“ vravel. „Našou chybou je, že nepomáhame rozlišovať, a podstata viery, nášho vzťahu s Bohom, je niečo celkom iné ako pestovanie kresťanského dedičstva,“ dodal.

Chceli byť zadobre s pápežom, no vraj boli farizejskí

Emeritný pastier nešetril ani predstaviteľov vlády. Podľa jeho slov sa členovia Orbánovho kabinetu snažili o blízke vzťahy s pápežom v čase návštevy Maďarska, ale zároveň prejavovali „známky farizejstva“, keď sa vo svojich rozhodnutiach neustále odvolávali na kresťanské hodnoty.

Miklós Beer tiež skonštatoval, že politické vedenie krajiny sa snažilo napraviť vzťahy s pápežom Františkom, čím zrejme narážal na opačné názory Vatikánu a Orbánovej vlády na otázku migrácie.

Svätý Otec v Bazilike sv. Štefana na stretnutí s biskupmi, kňazmi a zasvätenými. Foto: TASR/AP

Emeritný pastier Beer v rozhovore rozprával aj o tom, že katolícki predstavitelia by mali tiež „prekonať tabu“ a podporovať „trvalejšiu a verejnú diskusiu“ o otázkach, ktoré v súčasnosti zamestnávajú cirkev v iných krajinách, ako je sexuálne zneužívanie a kňazský celibát.

Hoci ostatní biskupi často v súkromí súhlasili s potrebou otvorenejšieho, kritickejšieho postoja, podľa biskupa Beera sa ho nikdy nezastali, pokiaľ išlo o väčšie, verejné fóra.

Beer si myslí, že napriek vymaneniu sa z područia komunistickej diktatúry cirkev nebola pripravená na novú situáciu a možnosti, ktoré sa tým vytvorili. „Stále nevieme, ako sa máme správať v demokratickom systéme, a nechtiac sme skĺzli do nešťastnej situácie, keď sme mnohé veci prijímali a očakávali od štátu,“ mienil.

Veta „Maďarsko je kresťanská krajina“ ho znepokojuje

Podľa biskupa Beera by tiež vedenie cirkvi v Maďarsku malo „otvoriť brány“. „Neodvážime sa hovoriť otvorene, keď pápež František už desať rokov hovorí, že by sme mali otvoriť brány! Dáva príklad, že nesmieme čakať. Čo ešte potrebujeme, aby sme prestali otáľať s otvorenosťou?“ pýtal sa.

Čerstvý osemdesiatnik sa vyjadril aj k tomu, že kresťanskú demokraciu považuje za hodnotu, ktorá je základom európskej politiky a Európskej únie.

„Mala by byť pozitívnym súborom hodnôt, ktorý zahŕňa aj potrebu tolerancie presahujúcej všetky hranice. Preto ma veta ,Maďarsko je kresťanská krajina‘ tak znepokojuje. Veď tu žijú aj židia a agnostici ako vynikajúci vlastenci a my nemôžeme v ich mene vydať takéto vyhlásenie,“ poukázal v rozhovore.

Politická tendencia môže mať podľa neho za cieľ pestovať kresťanské hodnoty alebo to, čo považuje za kresťanské hodnoty, ale nikdy sa to nesmie spájať s aroganciou, pompéznosťou, poučovaním, ktoré často vidíme u našich politikov.

Len malá kritika

Vráťme sa k postrehom Lucie Sulovskej, podľa ktorej má Viktor Orbán veľmi málo kritikov medzi predstaviteľmi štátom uznávaných cirkví. „Nemusí sa teda na rozdiel od napríklad poľských alebo slovenských politikov zodpovedať povedzme z toho, prečo sa nesnaží zmeniť potratový zákon,“ napísala.

Drobný odpor zo strany Katolíckej cirkvi prebehol v prípade privátnych kliník, ale vládu rozhodne neprinútil k zmene stanoviska.

Išlo o prípad, keď Orbánova vláda odkúpila šesť privátnych kliník IVF a tento nákup označila za národný strategický záujem, aby sa vyhla kontrole protimonopolného úradu. Ženy spĺňajúce podmienky (vek, partner) tak majú mať nárok na umelé oplodnenie zdarma.

Orbánova vláda sa snaží pomáhať kresťanom na Blízkom východe a v Afrike, za čo ju oceňujú tamojší biskupi aj pápež František.

No vzťah maďarského premiéra k cirkvám môže ilustrovať aj príbeh muža, ktorý s Orbánom prvýkrát riešil náboženské témy a pokrstil jeho prvé dve deti.

Ako opisuje vo svojom texte Sulovská, Gábor Iványi sa s Orbánom rozišiel už v čase jeho konzervatívneho obratu v 90. rokoch a celé roky ho ostro kritizoval. Orbán mu to vrátil, keď jeho Evanjelické bratstvo Maďarska bolo v roku 2011 zbavené doterajšieho právneho statusu a prišlo tak o väčšinu štátneho financovania.

Odvtedy sa Iványiovo združenie so štátom súdi, pričom súd v Štrasburgu rozhodol v jeho prospech. Iványi v rozhovore z roku 2014 pripúšťa, že ostatné malé cirkvi, ktoré boli tiež pozbavené právneho statusu v roku 2011, s nimi do žaloby väčšinou nešli a výmenou za to dostali od štátu peniaze.

Keď naši biskupi naštvali Fica

Kritika vládnych predstaviteľov zo strany cirkví nie je na dennom poriadku ani na slovenskej strane Dunaja.

Za posledné roky sa objavili len dva výraznejšie prípady.

V januári 2016 gréckokatolícky biskup Milan Lach, vtedy predseda Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve, vyzval otvoreným listom vládu a premiéra Roberta Fica, aby „bezodkladne začali riešiť oprávnené požiadavky slovenských sestier na ozdravenie slovenského zdravotníctva, vyjadrené v dokumentoch práve prebiehajúcej celoštátnej iniciatívy, a okamžite zastavili zastrašovanie tých, ktorým jasne leží na srdci dobro pacienta a ich profesijná povinnosť a česť“.

Premiér Fico v reakcii obvinil vladyku Lacha, že sa zapojil do volebnej kampane na politickú objednávku.

Mám zodpovednosť pred Bohom, nie pred vládou

Jozef Majchrák Martin Hanus

Podráždenú reakciu šéfa Smeru vyvolal aj Pastiersky list KBS na Prvú adventnú nedeľu 2013.

Veriaci si vtedy po celom Slovensku v kostoloch vypočuli slová o tom, že košický Pochod za život „mal byť výzvou, povzbudením i morálnou podporou pre našich štátnych predstaviteľov, aby sa nebáli chrániť dôstojnosť a životaschopnosť nášho národa. Skutočnosť je taká, že k tejto výzve sa postavili dosť nevšímavo, čo naznačuje, že si už osvojili kultúru smrti, lebo jej aktérom naďalej dávajú veľký priestor a značnú podporu“.

Premiér Fico reagoval na slová biskupov o niekoľko dní oficiálnym listom. Podľa informácií denníka SME poslal predseda vlády biskupom dlhý list, v ktorom im odporučil, aby rešpektovali politiku vlády a nedávali veriacim odporúčania v otázke volieb a volebných kandidátov.

Išlo zrejme o doteraz najsilnejšiu verejnú kritiku slovenského episkopátu voči vládnej moci od čias Vladimíra Mečiara.