Prekladanie kňazov Na novom mieste im nepomôže porovnávanie, prvé dni sú ťažké

Článok bol pôvodne publikovaný v júni 2023. 

V tieto dni katolíci na Slovensku už tradične zažívajú personálne zmeny vo farnostiach. K 1. júlu sa zvyknú meniť farári, farskí administrátori, dekani aj farskí vikári, teda kapláni.

Na jednej strane je výmena kňazov nevyhnutná, na druhej strane pre samotných kňazov je prekladanie niekedy náročné.

Pre duchovného to okrem sťahovania znamená, že si musí zvykať na život v inom meste či dedine, kde nikoho nepozná, a vzťahy, ktoré si vo svojej bývalej farnosti roky budoval, zo dňa na deň musí zanechať.

Pri prekladaní je dôležitá komunikácia

„Po rokoch účinkovania v konkrétnej farnosti si človek vytvorí vzťahy, nastaví pastoračný program, zžije sa s veriacimi. Tých pocitov pri prekladaní je skutočne veľmi veľa, tiež sme len ľudia,“ hovorí ružomberský dekan a farár Dušan Pardel, ktorý prišiel do novej farnosti vlani z Harichoviec.

Farár v Nižnom Hrušove v okrese Vranov nad Topľou Jozef Kozák bol už tiež niekoľkokrát preložený. Vysvetľuje, že iné to je, keď biskup preloží kaplána, a iné, keď farára. Podľa Kozáka je pre kaplána dôležité, aby ho prijal najmä farár a zoznámil ho s ľuďmi. „To môžem povedať o zosnulom Alexandrovi Repickom. Ten ma zobral medzi veriacich a hovoril o mne ako o svojom mladšom bratovi. Bolo to veľmi pekné.“

Farský administrátor v Jablonici v okrese Senica Peter Kizek tiež súhlasí, že pre kaplána môže byť príchod do novej farnosti ľahší, ak ho dobre príjme farár. Pre Kizeka bolo najťažšie, keď ho biskup preložil z jeho prvej kaplánky.

„Keď ma prvýkrát prekladali zo Skalice, bolo to veľmi ťažké, lebo to bola moja prvá kňazská skúsenosť a človek prirodzene na ďalšom mieste porovnáva, pozerá, že toto tam bolo iné, ale to nie je to dobré,“ priznáva Kizek, podľa ktorého sa po čase dá na prekladanie zvyknúť lepšie, aj keď to nikdy nie je jednoduché.

Kňazské prekladanie žartovne prirovnáva k hokejistom zámorskej NHL, ktorých keď vymenia, tiež sa musia zbaliť a presťahovať do iného klubu.

„Ak je dobrá komunikácia medzi biskupom a kňazom, keď je prekladanie dobre komunikované, uľahčí to kňazovi presun.“
Jozef Kozák, kňaz Košickej arcidiecézy

Jozef Kozák dodáva, že keď kňaza preložia do inej farnosti, tak nejde o zmenu zamestnania, ale kňaz zrazu býva v inom dome, spí v inej posteli, pozerá televíziu v inej obývačke a má iný dvor. „Keď ľudia vymenia zamestnanie, vždy prídu do toho istého domu k svojej rodine, manželke, svojim deťom, po práci idú do svojej vinárničky alebo na svoje pivo. My preložením toto všetko strácame.“

Podľa Jozefa Kozáka je pre duchovného tiež veľmi dôležité, ako mu biskup vykomunikuje dôvod preloženia. „Ak je dobrá komunikácia medzi biskupom a kňazom, keď je prekladanie dobre komunikované, uľahčí to kňazovi presun,“ vraví Kozák, ktorý bol sedem rokov farárom v Humennom a vlani ho arcibiskup poslal do Nižného Hrušova.

Kňaz priznáva, že preloženie po rokoch je ťažšie. „Potrebujem viac času, aby som sa, obrazne povedané, odľúbil od bývalej farnosti a zaľúbil sa do nových veriacich,“ priznáva Kozák.

Potvrdzuje to aj Dušan Pardel, hovorí, že aj pre neho je pri prekladaní najťažšie zanechať rokmi vybudované vzťahy, komunitu a konkrétnych ľudí.

Kňazom pomôže otvorenosť a ľudskosť

Oslovení kňazi sa pri otázke, ako im môžu laici najviac pomôcť v prvých dňoch a týždňoch na novom mieste, zhodujú, že ľudskosťou a otvorenosťou. „Tým, že majú otvorené srdce, bez predsudkov, že dajú najavo blízkosť,“ hovorí Dušan Pardel.

Jozef Kozák si spomína, že keď prišiel do Ruskova, bol tam sused, mladý chlap Peter. „Prišiel na farský dvor, kde ma videl, predstavil sa, že je automechanik a že čokoľvek budem potrebovať s autom, je tu pre mňa. Ten chlap to nielen povedal, ale aj žil. Na čele nemá nikto napísané, čím je. A keď prídu ľudia za kňazom, že som tu, máte miesto v mojom srdci, v mojom dome alebo v mojom spoločenstve, pomôže to,“ hovorí kňaz Košickej arcidiecézy.

Podľa neho veľmi pomáha, ak sa veriaci laik začne o kňaza zaujímať ako o človeka.

Ilustračné foto: Postoj/Adam Rábara

Pre nového kňaza vo farnosti môže byť nápomocný aj kostolník či niekto z farskej rady, kto mu poradí a pomôže sa zorientovať. Kňazi si pomáhajú aj navzájom, keď farár, ktorý odchádza, nechá svojmu nástupcovi napríklad kontakty na ľudí, ktorí vedia byť nápomocní.

Podľa Kozáka je nešťastné, keď s pôsobením bývalého farára, ktorý bol vo farnosti dlhé roky, skončia aj kurátori, teda farská rada. Práve títo ľudia by mali byť novému kňazovi najviac nápomocní.

„Farár je povinný nechať správu pre nástupcu, ale ja som to robil aj ako kaplán. Napísal som pre nástupcu, čo som s ľuďmi robil, a uviedol som tam meno a kontakt na rôzne osoby. Napríklad, kňaz chce robiť s deťmi, tak je tam kontakt, s kým môže komunikovať,“ hovorí Kozák.

Klebety a porovnávanie môže kňazovi ublížiť

Pred príchodom nového kňaza do farnosti neraz v predstihu prichádzajú informácie a niekedy aj klebety o jeho osobe. Ľudia sú prirodzene zvedaví, kto je nový kňaz, odkiaľ prichádza, aký bol na bývalom pôsobisku.

Podľa Jozefa Kozáka skôr, ako kňaz príde, dostane sa medzi ľudí nejaká hláška. To niekedy môže pomôcť, inokedy zase ublížiť. „Ja ľudské reči nezmením ani nezastavím. Robím svoju činnosť a ľudia si následne môžu potvrdiť alebo vyvrátiť svoj názor.“

Podľa Dušana Pardela už aj predsudok je prejav záujmu, aj keď on sa s nimi zatiaľ nestretol, no priznáva, že sa to môže stať. „Potom si to vyžaduje už len čas, aby sa tie predsudky zbúrali, kňaz i veriaci si na seba zvykli a spolupracovali. Nie je nič krajšie ako mať dobrých a horlivých spolupracovníkov – laikov.“

Pre kňazov je náročné aj to, ak chcú v novej farnosti zaviesť nejaké novinky alebo zmeny a stretnú sa s nesúhlasom farníkov s argumentom typu „duchovný, vždy to tak bolo“ alebo „nikdy to tak nebolo“.

To sú podľa Jozefa Kozáka najväčšie prekážky niečo vo farnosti zmeniť. Sám sa s podobnými argumentmi neraz stretol, keď chcel zaviesť vo farnosti nejakú zmenu.

Prekladanie kňazovSprávcu farnosti či kaplána preloží biskup jedným papierom, farára nie

Pavol Hudák

Podľa kňaza Kizeka, ktorý pôsobí na Záhorí, je pre nového kňaza ťažké, keď ho porovnávajú s predchodcom. Upozorňuje, že očakávania veriacich nebudú nikdy naplnené. Každý kňaz má totiž inú povahu, vlastnosti, talenty či danosti. Dôležité je, aby veriaci prijali kňaza takého, aký je, a zasa aby aj kňaz prijal farnosť, do ktorej prišiel.

„Pre kňaza je vždy zraňujúce alebo ťažké, keď počúva, že bývalý farár to robil takto,“ hovorí administrátor v Jablonici Peter Kizek. Mladý kňaz to prirovnáva k tomu, ako keď si niekto nájde novú priateľku a tá by dookola počúvala od priateľa porovnávanie s bývalou.

Podľa Kizeka môže prísť do farnosti kňaz, ktorý nemusí mať také danosti a talenty ako jeho predchodca. A aj pri najlepšej snahe a úsilí to nemusí tak vedieť s ľuďmi. Farníci by sa mali snažiť byť pri ňom a nepripomínať mu, ako to bolo kedysi, len keď sa kňaz na to pýta.

Je tiež pekné, keď sa aj nový farár opýta veriacich na niektoré zvyklosti, a ak môže, snaží sa farnosti prispôsobiť a nemení hneď všetko od základov.

„Myslím si, že múdrosť nového kňaza by mala byť v tom, že by mal pokračovať vo veciach, ktoré už sú rozbehnuté, a nemal by si začínať úplne svoje,“ myslí si kňaz Bratislavskej arcidiecézy Kizek.

Dodáva, že on sa prvé týždne a mesiace v Jablonici nesnažil robiť nejaké veľké zmeny, skôr sa rozhliadnuť a zistiť, čo a ako na jeho novom pôsobisku funguje.

Ružomberský dekan Dušan Pardel považuje spoznávanie farnosti v prvých dňoch a týždňoch za najťažšiu vec. „Spoznať farnosť, jej jednotlivé štruktúry a zákutia, komplexne ju ,uchopiť' a potom postupne spoznávať ľudí. V menšej farnosti to ide rýchlejšie, vo väčšej pomalšie,“ odpovedá na otázku, čo je pre neho v prvé dni najnáročnejšie.

Zladenie s kostolníkom

Kostolník v Nitre Matej Lelovský vníma, že zmena kňaza je osviežujúca a môže prospieť veriacim, aj keď pri preložení veľmi obľúbeného kňaza to môže byť smutné a bolestné.

„Musíme si uvedomiť, že každého kňaza nám so svojimi talentmi a schopnosťami posiela Boh a treba mu dať šancu, prijať ho a snažiť sa byť nápomocný,“ hovorí Lelovský, ktorý pôsobí v rehoľnom kostole, kde platí, že rehoľníci sa môžu do neho vrátiť aj viac ráz za svoje pastoračné pôsobenie, a preto si ich veriaci môžu aj pamätať.

V diecéznych farnostiach sa zase zvyknú aspoň pri príležitosti nejakých výročí pozývať na slávenie svätej omše aj kňazi, ktorí tam pôsobili v minulosti, čo môže vyjadriť pekné spoločenstvo a jednotu, myslí si Lelovský.

Ako laik si tiež všíma, že kňaz po príchode potrebuje nadviazať nové kontakty a vytvoriť nové vzťahy. „Z pohľadu kostolníka sa snažím vždy byť otvorený pre nového kňaza, poradiť a pomôcť.“

Kňazi potrebujú od veriacich cítiť ľudskosť a otvorenosť. Ilustračné foto: Postoj/Adam Rábara

Podľa kostolníka treba s novým kňazom vždy dohodnúť niektoré organizačné záležitosti aj o svätej omši, lebo v každom kostole sú trošku iné zvyklosti, čo sa týka slávenia liturgie.

Líši sa napríklad spôsob, akým sa prichádza k oltáru, či je na nedeľnej omši kadidlo a sprievod, evanjeliár, či sa purifikuje na stolíku alebo na oltári a tak ďalej. Každý kňaz môže tieto veci chcieť robiť inak a je dôležité, aby sa s kostolníkom a aj s miništrantmi zladil.

„Takisto treba kňazovi vysvetliť režim v kostole, aby vedel aj sám, kde sa zapína svetlo, kde je v sakristii čo uložené, kľúče, prístupové kódy a podobne,“ uzatvára nitriansky kostolník.

Kňaz by mal byť prekladaný pre dobro ľudí

Kňaz Jozef Kozák v častejšom sťahovaní vidí aj výhodu a to, že si tak vytriedi a vyhodí zbytočné veci. Zdôrazňuje však, že výmena kňaza by mala byť vždy pre dobro farností a veriacich, nie pre dobro kňaza. Takisto sa podľa neho očakáva, že kňaz príde do farnosti s víziou. Tú by však podľa neho mal mať samotný biskup.

„Sme naučení, že farár robí život vo farnosti a určuje vízie, čo je chybné. Vízie má mať biskup. Keď ma biskup posiela do farnosti, má mi povedať, že v tejto farnosti chce, aby som robil to a to,“ hovorí Kozák, ktorému toto na Slovensku trocha chýba.

Biskup nemôže poznať podrobne potreby každej farnosti, ale pomôcť by mu s tým mohli biskupskí vikári.

„Múdrosť nového kňaza by mala byť v tom, že by mal pokračovať vo veciach, ktoré už sú rozbehnuté, a nemal by si začínať úplne svoje.“
Peter Kizek, kňaz Bratislavskej arcidiecézy

Práve biskupskí vikári pre kňazov chýbajú viacerým duchovným, s ktorými sme sa za posledné obdobie rozprávali pri rôznych príležitostiach. Podľa kňazov by práve vikári mali byť tí, ktorí poznajú problémy kňazov a farností a vedeli by potom biskupovi lepšie poradiť pri prekladaní farárov a kaplánov aj pri riešení problémov kléru.

„Kým nezačneme takto prekladať, môže sa stať, že ja investujem vo farnosti do hudby, príde kňaz po mne, ktorý povie, že to má byť o futbale s miništrantmi, a tretí povie, že to musí byť len o pobožnostiach, a štvrtý bude len prestavovať a stavať,“ dodáva Kozák.

Každý kňaz môže podľa neho v niečom farnosť rozvíjať, ale podstatné je, že už biskup pri prekladaní by sa mal pýtať, čo chce do danej farnosti prekladaním priniesť.

Veriaci tiež podľa kňazov ešte aj dnes vnímajú, že ak príde kňaz z mesta na dedinu, tak je to za trest, a neraz si myslia, že kňaz urobil niečo zlé, čo však nemusí byť pravda.

Veriaci si takisto všímajú, ak v jednej farnosti príde nového farára uviesť do úradu biskup a inde „len“ dekan. Niekedy sa zvyknú pýtať, prečo je to tak a potom porovnávajú.