Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
16. júl 2023

Brat Filip

Desať rokov v neobyčajnej kňazskej službe

Na pustovni Galamba pri Fiľakove v sobotu nebolo pusto ani ticho. Bolo tam rušno, veselo a bolo aj veľa radosti a vďačnosti.

Desať rokov v neobyčajnej kňazskej službe

Brat Filip a levandule pri kaplnke na Galambe. Foto: Pavol Kováč

Na Galambe bolo čo oslavovať. Desaťročné výročie má už aj pustovňa na Galambe, ale teraz bol viac v popredí človek, ktorý toto miesto pomáhal vytvoriť.

Brat Filip, občianskym menom Andrej Čierny, oslávil začiatkom júla 45 rokov a v júli má aj ďalšie výročie – pred desiatimi rokmi bol vysvätený za kňaza.

Ale hlavne je to brat Filip. To slovo „brat“ k nemu neodmysliteľne patrí a dobre vystihuje aj podstatu jeho služby.

Brat Filip pozval „neobyčajných ľudí“, ako to stálo v pozvánke, na spoločné poďakovanie Bohu za jeho 10 rokov kňazstva a 45 rokov života.

Ak niekoho zarazilo slovo „neobyčajných“ – tak v pozvánke bolo aj vysvetlenie, ako to brat Filip myslí. Je to citát Hansa Ursa von Balthasara: „Celý život čakáme na neobyčajného človeka. Namiesto toho by sme mali premeniť na neobyčajných tých, ktorí sú okolo nás.“

Ten citát vystihuje to, čo je misiou brata Filipa. Pri ňom sa každý cíti neobyčajne.

Sprievod od pustovne ku kaplnke. Pochodujú v ňom aj mladí z Gifry.

Prvá oslava bola v jeho rodných Krškanoch pred dvoma týždňami a druhá teraz – v osade Galamba, kde je pustovňa, ale aj kaplnka zasvätená Panne Márii. Miesto, ktoré je bratovi Filipovi obzvlášť blízke a milé. Začal to tu budovať, ale potom ho služba zaviala do iných častí Slovenska.

Po dlhšom čase je však opäť vo Fiľakove a bližšie ku Galambe. Kedysi v roku 2005, keď ešte ani nebol kňazom, tu spolu s miestnymi pomáhal pripraviť svätú omšu pri drevenom kríži, ktorý tu už stál.

A tak sa začala vyvíjať nová duchovná tradícia osady Galamba. Postupne tu vyrástla kaplnka a pustovňa aj pôsobivý areál, kde sa konajú stretnutia pri rôznych príležitostiach.

A jeden taký sviatok tu bol aj túto sobotu. Počasie nebolo dokonalé.

Pálilo silné slnko, bolo aj otázne, či niekto v takýto čas vôbec príde. Či tu nebude iba zopár miestnych.

Ale postupne sa malé parkovisko na lúke zapĺňalo autami. Pozoruhodné boli dve veci už tam na parkovisku: ŠPZ áut boli z mnohých kútov Slovenska. Nechýbal Prešov, Bratislava, Detva, Senec, Trnava, Lučenec, no všelijaké značky tu boli. Prišli aj ľudia zďaleka.

A parkovali tu vozy veľmi drahých značiek, ale aj staré ojazdené autá. To vystihuje brata Filipa. Prierezovo oslovuje rôzne regióny aj rôzne sociálne skupiny.

Obetné dary a medzi nimi aj brat Filip v háčkovanej podobe.

Všade, kde pôsobil, či už vo Fiľakove, v Prešove, v Hlohovci, Trnave, či Bratislave, vytvoril okolo seba sieť ľudí, ktorých pritiahla františkánska spiritualita alebo tábory pre mladých, ale najmä sa ich hlboko dotkol spôsob, akým svoju misiu žije brat Filip.

Aj vďaka tomu sa brat Filip stal pozoruhodným fenoménom známym mnohým ľuďom a poznajú ho aj mnohí neveriaci.

Nie je to pritom človek, ktorý má rád medializáciu alebo ktorý túži po sláve. Ale práve svojou autenticitou, láskavosťou, radosťou a absolútnym nasadením v službe priťahuje a oslovuje.

A tak je okolo neho vždy veľa ľudí, mladých, starých, bohatých, chudobných, intelektuálov aj robotníkov, roľníkov, remeselníkov. A boli tu Slováci, Maďari aj Rómovia.

Brat Filip má dobré slovo, úsmev a široké objatie pre každého.

Jeho misijné pole je veľké a úrodné.

Inzercia

Brat Filip po svätej omši ďakuje ľuďom, ktorí prišli na Galambu napriek úmornej horúčave.

Pár minút po tretej sa z pustovne vydal zástup smerom ku kaplnke. Kráčali v ňom pred samotným bratom Filipom jeho františkánski spolubratia, ale najmä mladí ľudia z Gifry, františkánskeho bratstva mladých, kde je brat Filip dôležitou postavou.

Silná bola nielen vôňa kadidla, ale aj hustého záhona levandúľ, ktoré lemujú cestičku k oltáru.

Brat Filip dol dojatý a počas svätej omše sa mu často lámal hlas. Ale v kázni neboli iba dojímavé slová.

Bola to aj burcujúca reč. Nástojčivo kládol otázku: „Človeče, človeče, nedlžíš ty niečo Bohu?“ Táto otázka bola a je dôležitá aj preňho osobne, napokon ona ho doviedla na cestu, po ktorej kráča.

Spomínal si aj na to, ako v rodných Krškanoch denne chodieval do kostola okolo dreveného misijného kríža, na ktorom bol nápis: Spas dušu svoju! A brat Filip hovoril, že to by malo dnes pre nás znieť až revolučne.

Vyzýval všetkých na revolúciu ducha. Takže brat Filip nebol len dojatý, ale aj revolučne naladený.

Ukazoval aj svoj nový červený ornát a vysvetľoval, prečo je červený. Červený ako oheň, ako symbol Ducha svätého. Tá červená farba mu má pripomínať, aby bol verný ohňu, ktorý ho spaľuje, ale všetci by sme sa mali báť o ten oheň, ak by v nás mal zhasnúť.

A pripomenul, čo by mali dnes kresťania robiť: ukázať svoju silu a krásu.

Brat Filip prijíma gratulácie a dary. Dostal aj tortu v podobe hodín.

Brat Filip veľa ďakoval za ľudí, ktorých stretol, aj za svoju komunitu, za ľudí, ktorí mu pomohli, za mladých. Ale po svätej omši ešte pár slov povedal brat Vavrinec, ktorý je tiež súčasťou františkánskej komunity vo Fiľakove.

Stručne povedal to podstatné – brat Filip má dar šíriť radosť, a je to vzácny dar.

No a potom dlho, veľmi dlho musel brat Filip prijímať gratulácie a dary. Lebo to nikdy nebolo len rýchle podanie ruky. S každým mal potrebu povedať si niečo osobné, srdečne sa objať, zaspomínať, urobiť si spoločnú fotku.

Dostal aj tortu v tvare hodín a pripomínala sa mu tým skutočnosť, že zvyčajne všade mešká. Nebola to tvrdá výčitka, lebo každý už vie, že brat Filip musí príliš veľa vecí zariadiť, za všeličo zodpovedá, všeličo iniciuje, ale najmä musí toľkých ľudí vypočuť, objať, podporiť, povzbudiť!

Mladí, ktorí pomáhali bratovi Filipovi usporiadať oslavu, hovorili, že to je človek, ktorý ide na 200 percent. Majú v ňom silný vzor.

Brat Filip si stihol aj zaspievať.

Na Galambe bolo potom veselo dlho do noci. Jedli sa grilované klobásky, zákusky, domáce koláče, bola zmrzlina, ovocie aj harmonikár a spev ako na dobrej oslave ľudí, ktorí majú čo oslavovať.

Brat Filip bol všade: raz spieval, raz zabával deti, raz trpezlivo počúval starších, ponúkal ľuďom pivko, oravské korbáčiky a starostlivo dbal na to, aby sa ľudia cítili dobre.

Typický brat Filip, umorený teplom, starostlivosťou, pozornosťou, láskavosťou až do krajnosti.

Na Galambe bolo za čo ďakovať. On ďakoval za svoje roky kňazstva, za 45 rokov života a my ostatní sme ďakovali za brata Filipa a jeho neobyčajnosť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.