Tomáš Halík sa mýli Ako český kňaz opakuje chybu slovenských liberálov

Nad myšlienkami Tomáša Halíka uvažujem rád. Jeho posledná kniha Dopisy papeži mi práve leží rozčítaná na stole.

To, čo mi však na českom kňazovi dlhodobo prekáža, je opakované šírenie falošných naratívov o slovenskej cirkvi. Naposledy tak urobil v rozhovore so Šimonom Žďárským, o ktorom sme informovali aj v denníku Postoj.

So slovami, že cirkev má hojiť rany polarizovanej spoločnosti a pokúsiť sa o duchovnú diagnózu doby, možno len súhlasiť.

Platí to aj o slovách, že kňaz Marián Kuffa urobil veľkú chybu, keď sa začal pasovať do roly politického proroka.

Od týchto konštatovaní však Halík s ľahkosťou prechádza k závažným tvrdeniam, že Kuffove heslá, ktorými mobilizuje ľudí, predstavujú „dedičstvo slovenského katolíckeho fašizmu“.

To, čo Halíkovi chýba, je „poctivá reflexia tejto pasce slovenského katolicizmu“, pričom dodáva, že „superkonzervatívny katolicizmus“ je vždy spojený s autoritatívnym až totalitným režimom.

Šírenie hoaxu o prepojenosti cirkvi a pravicového extrémizmu sme už pritom zažili v roku 2016, keď sa do parlamentu prvýkrát dostala Kotlebova ĽSNS.

Liberálne osobnosti a médiá to vtedy dávali za vinu cirkvi, až kým dáta o profile voličov ĽSNS neukázali presný opak: kotlebovci patrili medzi strany s najvyšším podielom ateistov a nenábožensky založených voličov.

Tunajšia cirkev má nesporne veľa nedostatkov, ale bez akýchkoľvek dôkazov jej dávať hnedé nálepky je intelektuálne nepoctivé a nepravdivé.

Hovorcovia našej cirkviHľadajú sa prorockí vyzývatelia farára Kuffu aj arcibiskupa Bezáka

Pavol Rábara

Dôkazom Halíkovho selektívneho prístupu k slovenskej cirkvi je opakované vyzdvihovanie roly arcibiskupa Róberta Bezáka na úkor ostatných biskupov – tentoraz ako morálnej autority, ktorá by mohla prispieť k upokojeniu atmosféry.

Ako však možno projektovať do tejto mediátorskej pozície niekoho, kto sa v minulosti opakovane politicky vyhranil podporou kandidátov jedného (progresívneho) politického prúdu?

Tomáš Halík je osobnosťou, ktorej načúva množstvo ľudí. Jeho význam výrazne stúpol počas pontifikátu pápeža Františka, ktorý v ňom vidí dôležitého spojenca pri synodálnej reforme cirkvi.

Ak chce byť aj naďalej dôveryhodným hlasom v cirkvi i mimo nej, mal by viac dbať o presnosť a poctivosť svojich vyjadrení.