Prekonanie polarizácie v spoločnosti Cirkvi môžu zohrať kľúčovú úlohu. Avšak pozrieť sa musia aj do vlastných radov

Kostolmi na Slovensku sa počas svätodušného víkendu niesli modlitby za uzdravenie premiéra Roberta Fica a za pokoj v národe.

Niektoré boli všeobecnejšie, iné v sebe skrývali konkrétne posolstvo pre zotavujúceho sa predsedu vlády. 

„Aby sa predseda našej vlády čím skôr uzdravil z ťažkých zranení, ktoré utŕžil pri výkone svojej práce, a stal sa presvedčivým obhajcom pokoja a porozumenia, prosme Pána,“ znela jedna z modlitieb, ktoré pripravila Konferencia biskupov Slovenska.

Je dôležité, že kresťanské cirkvi nezostali len pri verbálnom odsúdení atentátu, ale v boji proti rozmáhajúcemu sa zlu nenávisti a nevraživosti siahli aj po sebe vlastných duchovných zbraniach.  

No potrebné je ísť ešte ďalej. 

Vo vypätých spoločenských chvíľach sú to práve cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu pri upokojovaní, zmierovaní a – slovami Jána Pavla II. – budovaní „civilizácie lásky“. 

V takýchto krušných časoch sú ochotní načúvať im dokonca aj tí, ktorí pre ne za iných okolností nemajú pochopenie. A to je veľká príležitosť ukázať svoj zmysel a opodstatnenosť.    

Aj preto by sa cirkevní predstavitelia nemali chlácholiť tým, že nič viac okrem modlitieb nemôžu ponúknuť. 

Nielen „ora“, ale aj „labora“ bolo mottom apoštola čias rozvratu rímskej civilizácie, svätého Benedikta z Nursie. 

Tu nejde o spochybňovanie sily modlitby, ale o vedomie spoluzodpovednosti, že práve kresťania sú predĺženými Božími rukami vo svete.

Reakcia na atentátTeraz potrebujeme od politikov silné gesto

Jozef Majchrák

Neodkladné úlohy na stole sú momentálne dve.

1. Zasadenie sa o celospoločenský zmier. Členmi cirkvi nie sú len voliči KDH či KÚ, ale všetkých koaličných, opozičných i mimoparlamentných strán. Do chrámov prichádzajú smeráci aj progresívci, biskupom a kňazom načúvajú priaznivci Danka, Matoviča aj Uhríka.   

Slová, ktoré v týchto dňoch zaznievajú a budú zaznievať z kazateľníc, môžu mať vážny dosah na liečbu krajiny. Je to obrovská zodpovednosť. Bezpochyby najväčšia od roku 1989.

S týmto vedomím by cirkevní predstavitelia mali mať odvahu vyjsť zo svojej komfortnej zóny a nebáť sa ani štátnických apelov a gest, na ktoré doteraz neboli zvyknutí. Prvou (nevyužitou) príležitosťou bola verejná podpora okrúhleho stola zvolaného prezidentkou Čaputovou a zvoleným prezidentom Pellegrinim. No určite budú aj ďalšie. Netreba zaváhať.

2. Prekonanie vnútrocirkevnej polarizácie. Možno to zvonku nie je až také viditeľné, ale v posledných rokoch prenikla ideologická polarizácia aj dovnútra samotnej cirkvi. A to i na Slovensku. Terčom nenávistných útokov cielene živených „kresťanskou“ dezinfoscénou je nielen pápež František, ale aj miestni biskupi. Katolícki i evanjelickí. 

Dôvody? Raz sú to pandemické opatrenia, potom prijímanie Eucharistie na ruku, synodálny proces, postoj k vojne na Ukrajine, utečencom či LGBT+ komunite alebo voľby nového cirkevného vedenia.  

Nie, to neznamená, že na všetko má byť v cirkvi unifikovaný názor. „Môžeme medzi sebou nesúhlasiť, no nesmieme sa pritom prestať hlboko milovať v Kristovi,“ vyhlásil počas nedávnej online panelovej diskusie texaský biskup Daniel Flores, ktorý na tému zjednotenia rozdelenej cirkvi debatoval spolu s (progresívnym) kardinálom Robertom McElroyom a (konzervatívnym) biskupom Robertom Barronom.  

Lebo ako ináč má byť cirkev svedkom jednoty v polarizovanom svete, keď sama bude rozdelená a neverná slovám Ježiša Krista, „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21)?

Možno netreba zvolávať hneď „zmierovacie“ konferencie, sympóziá či okrúhle stoly. Možno na začiatok stačí inšpirovať sa slovami biskupa Barrona, ktorý v spomenutej diskusii povedal, že svojim starším liberálnejším a mladším konzervatívnejším kňazom navrhol, aby začali spoločne chodievať hrať golf alebo si zašli na večeru. Jednoducho aby boli spolu. Ako bratia. Fratelli tutti.  

„Potrebujeme nádej, potrebujeme pozdvihnúť oči k horizontom mieru, bratstva, spravodlivosti a solidarity,“ vyzval pápež František v turíčnej homílii a dodal: „Toto je jediná cesta života, iná neexistuje.“