Biskup Athanasius Schneider Latinská omša porazí pápeža, hlása biskup, ktorého tu nechcel predseda KBS

O kongrese svetových náboženstiev, na ktorom bol aj pápež František, hovoril ako o „supermarkete náboženstiev“, pápežovu synodu o synodalite nazval prostriedkom na protestantizáciu Katolíckej cirkvi.

Kňazov, ktorí majú záujem slúžiť tzv. tridentskú omšu, no nemajú na to súhlas, vyzýva učiť sa predkoncilovú liturgiu zatiaľ potajme, lebo podľa neho príde čas, keď nový pápež toto nariadenie zruší. „Latinská omša je natoľko dôležitá, že ju žiaden pápež nemôže zničiť. To latinská omša porazí pápeža.“

Aj tieto názory hlása pomocný biskup v Kazachstane Athanasius Schneider, ktorý mal tento týždeň navštíviť Slovensko. Proti jeho návšteve sa však postavil predseda Konferencie biskupov Slovenska košický arcibiskup Bernard Bober.

Zásah predsedu KBS

Od začiatku pôsobila avizovaná návšteva biskupa Schneidera na Slovensku zvláštne. Na Slovensko ho pozvala Nadácia Slovakia Christiana, organizácia so silným zahraničným zázemím. Biskup Schneider mal v Košiciach a v Trnave prezentovať slovenský preklad svojej knižnej novinky Katolícka omša s podtitulom Návrat Boha do centra liturgie.

Podujatie v Košiciach sa malo konať v hoteli, v Trnave zase v reštaurácii v centre mesta.

Vo zverejnenom programe návštevy biskupa Schneidera nebola v ponuke svätá omša pre verejnosť. Vyznievalo to zvláštne, keďže na Slovensko mal prísť hovoriť o knihe s názvom Katolícka omša.

Zarážajúce bolo aj to, že obe podujatia sa mali konať v civilných priestoroch, pričom organizátori aj hosť sú známi intenzívnym poukazovaním na zlo sekularizácie, ktorá podľa nich preniká do cirkvi.

To, že ide o kontroverznú biskupskú návštevu, potvrdilo víkendové stanovisko Tlačovej kancelárie KBS. Tá v sobotu zverejnila Upozornenie k prezentáciám, ktoré organizuje Nadácia Slovakia Christiana.

Predseda biskupskej konferencie arcibiskup Bernard Bober v tomto upozornení informoval biskupa Schneidera, že „Nadácia Slovakia Christiana sa rozhodla prezentáciu jeho knihy použiť v rámci vlastnej kampane, ktorou vyzýva slovenských kňazov a veriacich na odmietanie svätého prijímania na ruku a zasiela im odznaky, aby ich nosili na odeve a takýmto spôsobom svoj odmietavý postoj verejne deklarovali“.

Nadácia Slovakia Christiana a biskup Schneider Biskupi hovoria o neprijateľných aktivitách, nadácia presúva podujatie do Viedne

KBS ďalej pripomína, že slovenskí kňazi v súlade s rozhodnutím biskupov a odobrením Vatikánu umožňujú veriacim prijímanie Eucharistie oboma spôsobmi: kto chce, prijíma priamo do úst, kto chce, môže prijímať i na ruku.

Kampaň nadácie smeruje podľa predsedu KBS k rozdeľovaniu veriacich a môže vniesť do chrámov nepokoj, podnecovať vzdor, ba aj falošný pocit väčšej zbožnosti a nadradenosti jedných voči druhým.

Preto arcibiskup Bober nepovažuje prítomnosť biskupa Schneidera na podujatiach organizovaných Nadáciou Slovakia Christiana na Slovensku „za užitočnú ani žiaducu“.

Nadácia preto zmenila plány a presunula prezentáciu knihy s biskupom do Viedne. Podujatie sa konalo v pondelok večer v Kostole sv. Róchusa. Program sa údajne začal svätou omšou – ktorá v rámci pôvodného programu na Slovensku nebola avizovaná.

Vlani v Trnave tvrdo proti pápežovi

Biskup Schneider Slovensko už navštívil, a to na jar minulého roka. Išlo vtedy o prezentáciu jeho knihy s názvom Christus Vincit, ktorú v slovenčine vydal Spolok latinskej omše.

Stretnutie s biskupom sa konalo v rovnakej reštaurácii, kde má byť aj dnešná prezentácia jeho knihy Katolícka omša. (Tú organizátori nezrušili, no bude bez prítomnosti biskupa Schneidera.)

O vlaňajšom podujatí v trnavskej reštaurácii informoval portál Christianitas.sk, ktorý vydáva Nadácia Slovakia Christiana.

Hosťa nazval autor článku „významným kazašským pomocným biskupom“ a zverejnil viaceré tvrdenia, ktoré na akcii zazneli.

Najkontroverznejšie výroky biskupa Schneidera sa týkali liturgie a spôsobu prijímania Eucharistie. „Prijímanie na ruku je najväčšia rana cirkvi v súčasnosti!“ cituje ho Christianitas, podľa ktorého kazašský biskup pokračoval a uviedol, že je to „priama rana do srdca cirkvi“ a že hostia sa vystavujú do nebezpečnej pozície. „Je to banalizácia a trivializácia Tela Kristovho… keď ho podávajú ako cukríky.“

Podľa Schneidera bolo celosvetové zavedenie prijímania na ruku absolútne neopodstatnené.

„Kým nebude prijímanie na ruku zakázané a cirkev nezačne pred Pánom kľačať, obnova cirkvi nenastane,“ dal sa vlani počuť biskup Schneider. Prítomným kňazom a laikom rozprával, ako jeho mama zostávala v kostole dlhšie po omši, až kým všetci neodišli. Potom išla dopredu a na prst zbierala väčšie čiastočky z Eucharistií a dávala si ich na jazyk – aby si ich aspoň takto uctila a aby sa neznesväcovali.

„Po týchto slovách bolo v sále ticho ako v hrobke. Biskup ešte odporučil – pokiaľ je to možné – do kostolov, kde podávajú prijímanie na ruku, ani nechodiť,“ uvádza portál.

Biskup Schneider je okrem podávania svätého prijímania do úst veľkým bojovníkom za predkoncilovú liturgiu, ktorú v Trnave označoval slovami „latinská“.

Podľa neho tu máme dva odlišné ríty a nielen dve odlišné formy rovnakého rítu.

„Už z vonkajšieho pohľadu vidno, že nová omša je podobná protestantizmu,“ povedal s tým, že forma, keď kňaz stojí čelom k ľudu, je vyslovene protestantská a v cirkvi nikdy neexistovala, umenšuje sa tým aspekt adorácie, tvrdil.

Biskup Schneider dostal z publika otázku, ako má postupovať mladý kňaz, keby chcel slúžiť tzv. tridentskú omšu, ale podľa nových pravidiel pápeža Františka Traditionis custodes na to potrebuje súhlas z Ríma.

Kazašský biskup odporučil učiť sa obrady tridentskej omše aj potajme s tým, že raz príde čas, keď nový pápež toto nariadenie zruší.

„,Žiaden pápež nemôže zrušiť latinskú omšu,‘ vyhlásil, ,latinská omša je natoľko dôležitá, že ju žiaden pápež nemôže zničiť. To latinská omša porazí pápeža,‘ dodal, na čo sa celá sála rozosmiala,“ reprodukoval diskusiu portál Christianitas.

Pohoršený z Nemecka už ako dvanásťročný

Americký vatikanista Edward Pentin, ktorý je kritikom pápeža Františka, napísal v roku 2018 v National Catholic Register text o Athanasiusovi Schneiderovi. Približuje v ňom životný príbeh človeka, ktorý sa podľa Pentina „stáva jedným z líderských hlasov vernosti, kontinuity a tradície v súčasnej cirkvi“.

Vlastným menom Anton Schneider sa narodil 7. apríla 1961 v Kirgizsku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. Jeho rodičia patrili k etnickým Nemcom, ktorí žili v kolóniách v Odese a v regióne Čierneho mora, a po druhej svetovej vojne ich Stalin poslal do gulagov.

To bol aj osud rodičov biskupa Schneidera, ktorý považuje za zázrak, že jeho otec a matka prežili pracovný tábor a potom sa usadili v Kirgizsku. Keď mal Anton osem rokov, spolu s rodičmi a tromi súrodencami sa presťahovali do Estónska, ktoré bolo takisto súčasťou Sovietskeho zväzu.

Žili tam štyri roky, kým sa im v roku 1973 podarilo emigrovať do regiónu Bádensko-Württembersko v západnom Nemecku.

Na oficiálnom webe Katolíckej cirkvi v Kazachstane biskup Schneider opisuje náboženský život v Kirgizsku 60. rokov, kde nemali stálych kňazov.

„Až neskôr úrady dovolili Michaelovi Kehlerovi otvoriť kostol a farnosť vo Frunze (dnešný Biškek). V Tokmoku, kde som žil, veriaci, aspoň v mojej rodine to tak bolo, trávili nedele takto: ráno sa celá rodina zhromaždila vo veľkej miestnosti na modlitbu; otec, matka a my štyri deti sme si kľakli a matka viedla modlitbu. Modlili sme sa ruženec, litánie a iné krátke modlitby.

Po večeri staršie ženy organizovali modlitebné stretnutia postupne v rôznych domoch. Niekedy prišiel kňaz a tajne celebroval svätú omšu. Na Štedrý večer sa všetci Nemci zišli v našom dome, modlili sa a spievali krásne vianočné piesne. Bolo to možné vďaka susedovi, ruskému policajtovi, ktorý nám sľúbil, že nás v tú noc nebude rušiť žiadna polícia.“

Biskup Athanasius Schneider, O. R. C., celebruje tzv. tridentskú omšu v estónskom Tallinne v decembri 2009. Foto: commons.wikimedia.org/Marko Tervaportti

Vatikanista Pentin ďalej opisuje, ako sa v mladom Schneiderovi zakorenila úcta k Eucharistii, keď chodil s rodinou na omše vzdialené desiatky kilometrov ranným vlakom za tmy a vracal sa až neskoro večer.

„Mamička bola silne veriaca a hovorievala nám: ,Deti, ísť na Eucharistiu je najväčšia púť, aká existuje,‘“ povedala pre NC Register sestra klariska Teresa Schneiderová, biskupova staršia sestra. „Nikdy som na to nezabudla,“ povedala a dodala, že aj jej matka nazývala Eucharistiu „najväčšou modlitbou“.

Podľa vlastných slov bol Schneider zhrozený z podávania prijímania do rúk už vo svojich dvanástich rokoch, keď sa jeho rodina presťahovala do Nemecka.

„Bol som nepríjemne prekvapený spôsobom, akým sa tam konala liturgia. Hlboko ma šokovalo a dodnes ma šokuje, že ľudia prijímali sväté prijímanie postojačky a do rúk. Pôsobilo to dojmom akéhosi povrchného a svetského prístupu k tomu, čo je ,sväté‘. Hodnotiac všetko svojou detskou a nevinnou mysľou, povedal som si vtedy: Ale to je ako rozdávať koláčiky! (...) Ďalšia vec, ktorá ma zarazila, bola skutočnosť, že väčšina kňazov chodila v laickom oblečení bez sutany a kňazského goliera. Nechápal som, prečo to robia,“ spomína.

Podľa biskupa Schneidera prijímanie na ruku „vymysleli kalvínske komunity“.

Gitara na omšu nepatrí

Keď mal Anton Schneider dvadsať rokov, vstúpil do rehoľného Rádu svätého kríža, konkrétne do kláštora v rakúskom Tirolsku, ktorý sa riadi regulou svätého Augustína. Pri vstupe do rehole prijal meno Atanáz (Athanasius).

Ako seminarista žil v Ríme a neskôr v Brazílii, kde jeho rád otvoril seminár. Bolo to v diecéze Anápolis v centrálnej Brazílii. Tam bol aj vysvätený za kňaza v roku 1990 a v juhoamerickej krajine prežil aj prvé obdobie kňazstva.

Pôsobil v arcidiecéze Aparecida, ktorá sa nachádza medzi veľkomestami Rio de Janeiro a São Paolo. Slúžil v piatich vidieckych farnostiach aj v kláštore svojej rehole.

Následne strávil desať rokov v Ríme, kde získal doktorát z patristiky a pôsobil v štruktúrach rehole.

Pretože hovoril po rusky, vybral si ho vtedajší arcibiskup Karagandy v Kazachstane Jan Paul Lenga, aby tam Schneider pomáhal budovať seminár. Od roku 1999 tak vyučoval v seminári patristiku. Pritom ako sám hovorí, táto krajina nebola jeho vysnívanou destináciou. 

„Moje plány sa spájali skôr s Brazíliou a moji predstavení ma sem poslali v rámci odpovede na žiadosť z Kazachstanu,“ priznal v jednom rozhovore.

V roku 2006 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za pomocného biskupa Karagandskej diecézy a o päť rokov neskôr bol ako pomocný biskup preložený do Astany, kde pôsobí dodnes. Je aj generálnym sekretárom Konferencie biskupov Kazachstanu.

Edward Pentin uzatvára jeho profil citovaním muža z Kazachstanu, ktorý sa dlhé roky pozná s biskupom Schneiderom, aj mu miništroval. Raz sa biskupa pýtal na používanie gitary počas svätej omše. „Odpovedal, že nástroj ako gitara nie je sám osebe zlý, ale (omša) nie je preň vhodné miesto. Omša nie je párty,“ uviedol.

Františkova synoda vraj urýchľuje protestantizáciu Katolíckej cirkvi

O viacerých krokoch a vyhláseniach pápeža Františka sa v cirkvi vedie prirodzená diskusia či polemika. Biskup Schneider však do nej prispieva skutočne tvrdým slovníkom.

Na tohtoročnú slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla americký web The Catholic Thing uverejnil jeho text, kde tvrdí, že projekt synodálnej cirkvi podkopáva Katolícku cirkev.

„Instrumentum laboris (pracovný dokument k synode, pozn.) pre októbrové zasadanie synody o synodalite v podstate presadzuje, hoci sofistikovanejším spôsobom, tie isté heterodoxné myšlienky, ktoré predložila nemecká synodálna cesta,“ skonštatoval Schneider.

Podľa neho tento koncept nahrádza jednu svätú katolícku a apoštolskú cirkev vymyslenou „synodálnou cirkvou“, ktorá je svetská, byrokratická, antropocentrická, neopelagiánska a hierarchicky a doktrinálne vágna – a zároveň tieto vlastnosti maskuje výrazmi ako napríklad „rozhovor v duchu“.

V rozhovore pre Catholic Herald z júna tohto roka sa Schneider vyjadril, že „nastávajúca synoda je prostriedok na urýchlenie protestantizácie a sekularizácie Katolíckej cirkvi“.

Hovorí aj o „duchu modernizmu“, čo je podľa neho najväčšie zlo a duchovná choroba, ktorou je cirkev v súčasnosti nakazená.

Pápež František prichádza na stretnutie s kňazmi a zasvätenými do Katedrály Matky ustavičnej pomoci v Astane 15. septembra 2022. Biskup Schneider je vľavo. Foto: profimedia.sk

Kazašskému biskupovi prekáža napríklad to, že na októbrovom zasadnutí synody majú hlasovať aj laici alebo že v pracovnom dokumente k synode sa nehovorí o hriechu, desatore prikázaní a cnosti čistoty ani o eucharistickej adorácii a Kristovom kríži. Naopak, lídrom synodálneho procesu vyčíta, že synoda „implicitne propaguje takzvané LGBTQ hnutie, ktoré zahŕňa propagáciu homosexuálnej aktivity a súčasnej celosvetovej totalitnej ,genderovej ideológie‘“.

Prekáža mu tiež, že podľa synodálneho dokumentu sa má stať prioritou aj bod, ktorý znie: „vyzvať na otázku účasti žien na riadení, rozhodovaní, misii a službe na všetkých úrovniach cirkvi“.

Supermarket náboženstiev a takzvaná pandémia

V Kazachstane žije okolo 250-tisíc katolíkov, sú to zväčša etnickí Poliaci, Nemci a Litovčania. Minulý rok v septembri tam zavítal pápež. Hlavným cieľom jeho návštevy bol samit predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev.

Pomocný biskup v Astane Schneider „privítal“ pontifika v krajine vyhlásením, že účasť pápeža Františka na spomínanom kongrese je „nebezpečná“, pretože by mohla „podkopať jedinečnosť a absolútnosť Ježiša Krista ako Spasiteľa a nášho poslania hlásať všetkým národom, všetkým náboženstvám Ježiša Krista“.

Biskup Schneider povedal, že kongres by mohol vyvolať dojem, že pápež podporuje „supermarket náboženstiev“, z ktorých si ľudia môžu slobodne vybrať.

Tieto vyjadrenia poskytol Schneider novinárom počas čakania na príchod pápeža do katedrály v Astane, poznamenáva jezuitský magazín America a dodáva, že najmä od Druhého vatikánskeho koncilu má Katolícka cirkev úctu k iným náboženstvám a k úprimnému úsiliu iných veriacich hľadať Boha, hoci naďalej vyznáva presvedčenie, že plnosť pravdy a najistejšia cesta k spáse je v kresťanstve.

Nadácia Slovakia Christiana Stroj na peniaze alebo požehnané dielo apoštolátu?

Imrich Gazda Pavol Rábara

Apelovaním na mariánsku zbožnosť oslovujú desaťtisíce ľudí. Tí jej za to posielajú ďakovné listy, modlitby – a státisíce eur.

Biskup Schneider sa však nevyjadruje len k cirkevným témam. Na minuloročnom podujatí v Trnave (jar 2022) povedal, že dúfa, že „takzvaná pandémia“ sa už zmenšuje a že sa konečne vraciame do normálu.

Podľa článku v Christianitas uznáva, že boli aj vážne prípady, ale vzhľadom na úmrtnosť choroby považuje nastolené „opatrenia“ za absolútne neadekvátne. Kontrola bola podľa jeho slov „úplne mimo proporcií“ a odsúdil aj vakcináciu, ktorá bola prepojená na potraty.

Podľa jeho názoru sa počas pandémie ukázal aj stav cirkvi, ktorá „viac dbá na zdravie tela ako na zdravie duše“.

V decembri 2020 zverejnil biskup Schneider spolu s ďalšími štyrmi biskupmi (emeritný arcibiskup Rigy kardinál Janis Pujats, arcibiskup Astany Tomasz Peta, emeritný arcibiskup Karagandy Jan Pawel Lenga a biskup diecézy Tyler v USA Joseph E. Strickland) stanovisko, v ktorom odmietajú očkovanie proti koronavírusu.

Aj na Slovensku sa v tradicionalistických kruhoch šírilo práve toto stanovisko pätice biskupov napriek tomu, že v tom čase bolo zverejnené vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré sa odvolávalo na postoj Kongregácie pre náuku viery a aj na prístupy ďalších biskupských konferencií.

Tvrdý spolubrat

Biskup Athanasius Schneider má korene v krutom disidentskom prostredí a v mnohých témach sa nachádza v opozícii voči názorom súčasného pápeža.

Ale zároveň nie je voči pápežovi Františkovi nepriateľsky vyhranený. Vidno to na Schneiderovom twitterovom konte. Napríklad v deň, keď František nastúpil na operáciu hrubého čreva, teda 4. júla 2021, zverejnil kazašský biskup latinský status Oremus pro Pontifice nostro Francisco (Modlime sa za nášho pápeža Františka).

Na jeho konte dominujú príspevky obhajujúce predkoncilovú liturgiu a kritika krokov voči nej, no objaviť tam možno aj zdieľanie fotografií, na ktorých je s pápežom Františkom.

Aj na zadnej strane obalu jednej zo svojich knižiek je vyfotografovaný s pápežom Františkom.

Keď čakal pápeža pred astanskou katedrálou, novinárom povedal, že vyjadrenie nesúhlasu so Svätým Otcom je prejavom „kolegiality“.

Čo by to bolo podľa neho za Katolícku cirkev, keby žiadny biskup nemohol povedať niečo pápežovi? „Toto je kolegialita, toto je bratstvo,“ hovoril. „Snažím sa to vždy robiť cez úctu, bratskú lásku, a nie poklonkovaním.“

Titulná snímka: Pápež František sa zdraví s biskupom Athanasiusom Schneiderom (vľavo) po stretnutí s kňazmi a zasvätenými v Katedrále Matky ustavičnej pomoci v Astane 15. septembra 2022. Foto: profimedia.sk