Raymond Léopold Bruckberger napísal: „Je isté, že Ježiš a farizeji prešli spolu pol cesty. Spolu si uctievali Mojžišov zákon a jeho božský pôvod. Farizeji sa zastavili tu. A Ježiš v ceste pokračoval.“
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“ (Mt 23, 1 – 12)
Ale aj farizeji pokračovali v ceste. Tej jednoduchšej. Zachovávanie Zákona do bodky sa stáva nebezpečným vtedy, keď človek uverí, že to stačí, aby mal istotu spásy, ktorú mu za to Boh musí dať. Potom sa sám Zákon stáva bohom. A jeho zachovávanie len kvôli svojej vlastnej istote istým druhom modloslužby. „Zachovávanie zákona, ktoré si je cieľom a idolom, sa stáva legalizmom,“ tvrdí Alessandro Pronzato.
Zákon a jeho zachovávanie je podľa Ježiša iba prostriedkom (Mk 2, 27) na ceste k láske. Lebo ak zachovávanie Zákona neprináša lásku, prijatie, dynamiku a život, stáva sa vysychajúcim riečnym ramenom.
Ak autori zaradili do svojich evanjelií aj túto nepríjemnú časť Ježišových výčitiek, zrejme nás chceli vystríhať pred týmto nebezpečím, ktoré číha v každej ľudskej rutine. Preto si potrebujeme dopriať chvíle pre seba. Slovami finále filmu Federica Felliniho Hlas luny: „Keby sme boli všetci trochu ticho, mohli by sme niečo pochopiť...“ (Jozef Husovský)