Minizamyslenie Zakopané talenty

V Starom zákone znamenalo zakopanie peňazí a iných cenností dobrú vec. Človek tak chránil kapitál rodiny alebo svoj pred zlodejmi. Ježišovi však zakopanie nestačí. A v tom je zakopaný pes.

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „(...) Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.“ (Mt 25, 14 – 30)

Škoda, že Ježiš nezahrnul do podobenstva prípad, keď sa služobník snaží, čo mu sily stačia, a predsa skrachuje. Zdá sa, že by ho panovník potľapkal po pleciach a povedal by: „Si statočný chlapík! Nie je vždy nedeľa! Aj americká burza zažila svoj čierny pondelok. Ale za tvoju snahu ti patrí môj obdiv!“ Stačí si spomenúť, ako reagoval milosrdný otec, keď sa domov vrátil syn, ktorý premárnil všetok jeho majetok (Lk 15, 11 – 32).

Keď Matúš písal svoje evanjelium, jeho obec sa nachádzala v štádiu rozchodu s chrámom a tradičným židovstvom. Bola považovaná za sektu a jej členom sa asi nežilo ľahko. V podobenstve môžu byť podľa biblistov skryté výčitky voči tým, ktorí sa báli podniknúť akýkoľvek krok a radšej oplotili a zamurovali staré tradície.

Leitmotívom tohto podobenstva je prekonanie strachu z nového a risku. Zakopané a zakonzervované talenty sú nanič. Zdá sa, že Bohu sú naozaj milší tí, ktorí sa pred ním zjavia zjazvení, zranení a špinaví a neraz po prehranom boji, ako tí, ktorí v závetrí za vysokým múrom prečkali nápor. (Jozef Husovský)