Pápež počas letu z Mongolska Výroky o veľkom Rusku možno neboli šťastné, čínsky ľud veľmi obdivujem

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.

Pápež František uznal, že jeho nedávne výroky o veľkej ruskej ríši „možno neboli celkom v poriadku“. Povedal to počas tlačovej konferencie na palube lietadla pri návrate z návštevy Mongolska.

Svätý Otec koncom augusta vyzval účastníkov Národného stretnutia ruskej katolíckej mládeže v Petrohrade, aby nezabúdali na svoje dedičstvo.

„Ste dedičmi veľkej Rusi: veľkej Rusi svätých, kráľov, veľkej Rusi Petra Veľkého, Kataríny II., tej veľkej, kultúrnej ruskej ríše, tej veľkej kultúry, tej veľkej ľudskosti. Nikdy sa nevzdávajte tohto dedičstva,“ povedal František vo videopríhovore, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, ale aj vedenia Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk vyjadril obavu, že „niektorí tieto slová chápu ako podporu ruského nacionalizmu a imperializmu, ktorý je skutočnou príčinou vojny na Ukrajine“.

Diplomatická roztržka Pápež svojimi slovami o „veľkej ruskej ríši“ pobúril Kyjev. A potešil Kremeľ

Imrich Gazda

Sklamanie z Františkových slov vyjadril aj gréckokatolícky arcibiskup Ševčuk. Hovorca Vatikánu odmietol, že by pápež vyzdvihoval ruský imperializmus.

František teraz svoj výrok obhajuje tým, že mladým ľuďom pri rôznych príležitostiach opakovane pripomína, aby prevzali zodpovednosť za svoje dedičstvo.

„Zdôraznil som ideu veľkého Ruska, pretože ruské dedičstvo je veľmi dobré, je veľmi pekné,“ reagoval František na novinársku otázku a odkázal na ruskú hudbu a literatúru, najmä na Dostojevského.

„Možno nie šťastne som hovoril o veľkom Rusku v zmysle ani nie tak geografickom ako kultúrnom; prišlo mi na um, čo nás učili v škole: Peter I., Katarína II.,“ pokračoval pápež s tým, že ruská kultúra, ktorá je krásna a hlboká, by nemala byť vymazávaná pre politické problémy.

Zároveň zdôraznil, že pri svojich vyjadreniach nemal na mysli žiadny imperializmus, pretože „odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperiálne, nikdy, vždy je to dialóg, a o tom som hovoril“.   

Foto: TASR/AP/Ng Han Guan

Na palube lietadla hlava Katolíckej cirkvi vyjadrila aj „veľký obdiv k čínskemu ľudu“.

František tak nadviazal na slová, ktoré povedal na konci nedeľnej omše v Ulánbátare, pričom držal za ruky emeritného a úradujúceho biskupa Hongkongu – Johna Tong Hona a Stephena Chowa: „Chcel by som využiť ich prítomnosť, aby som srdečne pozdravil ušľachtilý čínsky ľud. Želám mu všetko najlepšie, aby išiel stále vpred, stále napredoval. A čínskym katolíkom želám, aby boli dobrými kresťanmi a občanmi.“

Na novinársku otázku, aké sú vzťahy Svätej stolice s Čínskou ľudovou republikou, pápež počas tlačovej konferencie odpovedal:

„Vzťahy s Čínou sú veľmi úctivé, veľmi rešpektujúce. Osobne mám veľký obdiv k čínskemu ľudu, kanály sú veľmi otvorené, pre menovanie biskupov existuje komisia, ktorá už nejaký čas spolupracuje s čínskou vládou a Vatikánom, potom sú tu mnohí alebo lepšie povedané niekoľkí katolícki kňazi a intelektuáli, ktorí sú často pozývaní na čínske univerzity, aby tam prednášali. Som presvedčený, že v náboženskej oblasti musíme napredovať, aby sme si lepšie rozumeli a aby si čínski občania nemysleli, že cirkev neakceptuje ich kultúru a hodnoty a že je závislá od cudzej moci.“

V podobnom duchu sa pápež vyjadril aj v príhovore k biskupom, kňazom a zasväteným v Ulánbátare: „Vlády a svetské inštitúcie sa nemusia obávať evanjelizačného pôsobenia cirkvi, pretože ona nemá žiadne politické ciele, ktoré by sledovala, ale pozná len pokornú moc Božej milosti a slová milosrdenstva a pravdy, ktoré sú schopné podporovať dobro všetkých.“

Reagoval tak zrejme na politiku tzv. sinizácie náboženstva, ktorou sa Čína snaží potlačiť zahraničné vplyvy a podriadiť veriacich poslušnosti komunistickej strane. Do Mongolska nemohli oficiálne pricestovať žiadni čínski biskupi, kňazi ani veriaci. Tí, ktorým sa to podarilo, si pri záberoch kamier pre riziko identifikácie zakrývali tváre.

Pápež v Mongolsku Päťdňová návšteva vyvrcholila otvorením Domu milosrdenstva

TASR Vatican News

„Skutočný pokrok národa sa nemeria ekonomickým bohatstvom, ale jeho schopnosťou zabezpečiť svojmu ľudu zdravie, vzdelanie a ucelený rozvoj,“ uviedol František na slávnostnom otvorení charitatívneho centra.

Na otázku, či sa neplánuje aj cesta do Vietnamu, pápež odpovedal, že ak tam nepôjde on, tak určite tam zavíta Ján XXIV. „Je to krajina, ktorá si to zaslúži, ktorá má moje sympatie,“ uviedol pápež, ktorý reagoval aj na témy, ako je blížiaca sa biskupská synoda o synodalite či plánované pokračovanie encykliky o životnom prostredí Laudato Si´.

Najbližšia apoštolská cesta pápeža Františka sa uskutoční už 22. – 23. septembra, keď zavíta do Marseille pri príležitosti „Stredomorského stretnutia“ (Rencontres Méditerranéennes).