Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kostoly Slovenska Svet kresťanstva
10. september 2023

Kostoly Slovenska

V Košiciach je vyše 40 chrámov, patria piatim denomináciám

Viac ako tretina košických kostolov bola postavená po Nežnej revolúcii, najviac ich je v Starom Meste.

V Košiciach je vyše 40 chrámov, patria piatim denomináciám

Dóm svätej Alžbety. Foto: Zdenko Dzurjanin

Metropola východného Slovenska je druhým najväčším mestom Slovenska. Podľa posledného sčítania má takmer 230 000 obyvateľov, ktorí žijú v štyroch okresoch s 22 mestskými časťami.

Pre svoju zemepisnú polohu bolo mesto po celé stáročia samozrejmou súčasťou i dejiskom európskych historických pohybov, často veľmi pohnutých, až krvavých. Stačí si premietnuť len 20. storočie, keď sa s koncom Veľkej vojny rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia a multietnické Košice sa stali súčasťou Česko-Slovenska. Pravda, len do jesene 1938, keď na základe Viedenskej arbitráže bolo ich územie pričlenené k Maďarsku, čo trvalo do jari 1945.

Vďaka svojej bohatej histórii multireligiózne Košice majú pestrú skladbu sakrálnych stavieb, ktoré patria piatim denomináciám. Medzi 42 kostolmi sú najpočetnejšie rímskokatolícke (29), nasledujú gréckokatolícke chrámy (7), kostoly reformovanej kresťanskej cirkvi (3), evanjelické kostoly (2) a jeden pravoslávny chrám.

Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky. Foto: Zdenko Dzurjanin

Vyše tretina z nich (15) bola postavená po Nežnej revolúcii, keď predtým za obdobie od konca druhej svetovej vojny vznikol sotva jeden. Spomedzi 22 mestských častí dve – Džungľa a Luník IX – kostol zatiaľ nemajú, kým najviac kostolov – 12 – stojí v Starom Meste.

Medzi nimi sa vynímajú tri katedrály: rímskokatolícka, gréckokatolícka i pravoslávna. Kým rímskokatolícky arcibiskup metropolita (v súčasnosti Bernard Bober) i gréckokatolícky eparcha (v súčasnosti arcibiskup Cyril Vasiľ) sídlia v Košiciach, sídlom eparchu Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie sú Michalovce (v súčasnosti vladyka Juraj, arcibiskup michalovsko-košický).

Rozčlenenie košických kostolov podľa časového obdobia výstavby

13. storočie (3): Kostol svätého Ladislava (Košická Nová Ves), Kostol svätých Petra a Pavla (Barca), Kostol svätého Jána Krstiteľa (Šebastovce);

14. storočie (3): Kostol nanebovzatia Panny Márie (Šaca), Kostol nanebovzatia Panny Márie (Staré Mesto), Kostol svätého Antona Paduánskeho (Staré Mesto);

14. – 16. storočie (1): Dóm svätej Alžbety (Staré Mesto);

17. storočie (2): Kostol svätého Michala Archanjela (Staré Mesto), Kostol Najsvätejšej Trojice (Staré Mesto);

18. storočie (6): Kostol svätých Petra a Pavla (Kavečany), Kostol svätého Bartolomeja (Myslava), Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Sever), Kostol Ducha Svätého (Juh), gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského (Staré Mesto), Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (Barca);

19. storočie (7): Kostol svätého Vavrinca (Lorinčík), Kostol svätého Michala Archanjela (Poľov), Kostol svätej Anny (Ťahanovce), Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Staré Mesto), gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (Staré Mesto), Evanjelický kostol (Staré Mesto), Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (Staré Mesto);

Pravoslávny katedrálny Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu, a svätej Rozálie z Palerma. Foto: Zdenko Dzurjanin

20. storočie (10): Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Vyšné Opátske), Kostol svätých Cyrila a Metoda (Krásna), Kostol Kráľovnej pokoja (Juh), Kostol Krista Kráľa (Staré Mesto), Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi (Šaca), Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom), Kostol svätého Ondreja (Sever), Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Západ, hovorovo Terasa), gréckokatolícky Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky (Nad jazerom), gréckokatolícky Chrám svätých Petra a Pavla (Západ);

21. storočie (10): Kostol Svätej rodiny (Dargovských hrdinov), Kostol svätej Rity (Košická Nová Ves), Kostol Najsvätejšej Trojice (Pereš), Kostol Božieho milosrdenstva (Sídlisko KVP), Evanjelický kostol (Západ), gréckokatolícky Chrám Božej Múdrosti (Dargovských hrdinov), gréckokatolícky Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky (Nad jazerom), gréckokatolícky Chrám blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Metoda Dominika Trčku (Sídlisko Ťahanovce), pravoslávny katedrálny Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu, a svätej Rozálie z Palerma (Staré Mesto), Kostol svätého Dominika Savia (Sídlisko Ťahanovce).

Kostoly spravované rehoľnými komunitami

Kostol svätej Rity (Košická Nová Ves) – augustiniáni;

Kostol nanebovzatia Panny Márie (Staré Mesto) – dominikáni;

Kostol Krista Kráľa (Staré Mesto) – dominikánky;

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Staré Mesto) – jezuiti;

Kostol Najsvätejšej Trojice (Staré Mesto) – premonštráti;

Inzercia

Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Sever) – saleziáni;

Kostol svätého Michala Archanjela (Staré Mesto) – uršulínky.

Kostol svätého Antona Paduánskeho v Starom Meste spravovali františkáni až do začiatku 19. storočia, keď vzniklo Košické biskupstvo a kláštorný komplex začal slúžiť na formáciu diecéznych kňazov.

Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci spravovali do roku 2012 vincentíni.

Evanjelický kostol. Foto: Zdenko Dzurjanin

Zaujímavosti

Dóm svätej Alžbety v Košiciach, sídlo košického arcibiskupa metropolitu, najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe, je po Dóme svätého Martina v Bratislave druhým najväčším kostolom na Slovensku. Severná veža katedrály ponúka návštevníkom jeden z najkrajších výhľadov na metropolu slovenského východu. V dómskej krypte je okrem mnohých iných pochovaný aj prvý košický arcibiskup Alojz Tkáč i vlani zosnulý kardinál Jozef Tomko.

Na múre Kostola svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, ktorý vyprojektoval Michal Milan Harminc, sa nachádza pamätná tabuľa na počesť tamojšieho rodáka Michala Lacka, gréckokatolíckeho jezuitu, dlhoročného profesora Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme a popredného svetového bádateľa v oblasti cyrilo-metodskej problematiky. Jeho meno nesie aj Centrum spirituality Východ – Západ Michala Lacka, košické vedecko-výskumné pracovisko Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Interiér Kostola svätých Cyrila a Metoda v Krásnej skrášľujú okrem nástenných malieb s cyrilo-metodskými výjavmi aj maľby s výjavmi zo života ostrihomského kanonika Marka Križina, ktorý v obci pôsobil a ktorého s jeho druhmi Štefanom Pongrácom a Melicharom Grodeckým umučili hajdúsi Gábora Bethlena. Týchto troch košických mučeníkov svätorečil v metropole Východu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v lete 1995, čo pripomína pamätník v Barci, kde sa slávnosť konala.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Foto: Zdenko Dzurjanin

Premonštrátskemu Kostolu Najsvätejšej Trojice, postavenému podľa vzoru rímskeho jezuitského Kostola Il Gesù, sa hovorí aj Starý jezuitský kostol alebo Univerzitný kostol, keďže pôvodne patril jezuitom, ktorí pri kostole vybudovali a spravovali Košickú univerzitu. Celý komplex budov aj s kláštorom stojí na mieste stredovekej Kráľovskej komory, kde násilnou smrťou zomreli traja košickí mučeníci (dvaja z nich boli jezuiti).

Niekdajší františkánsky Kostol svätého Antona Paduánskeho (dnes seminárny kostol), jeden z najdlhších kostolov Slovenska, postavili podľa pravidiel žobravých reholí: veža kostola sa nachádza na protiľahlej strane, ako je vchod.

Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku vznikol z kaplnky, ktorú v roku 1932 prestavali a rozšírili.

Rímskokatolícky Kostol svätého Ondreja slúži aj gréckokatolíkom na ich bohoslužby.

Drevený gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského, pôvodne postavili v roku 1741 vo východoslovenskej obci Kožuchovce. Chrám, ktorý zničil zub času, v roku 1927 rozobrali a previezli do areálu Východoslovenského múzea v Košiciach, kde ho zrekonštruovali. Príležitostne sa v ňom koná akatist (byzantská hymnická modlitba) k svätému Mikulášovi.

Dva košické kostoly boli v 90. rokoch 20. storočia skonštruované z unimobuniek. Kým Kostol svätého Dominika Savia v roku 2022 demontovali, gréckokatolícky Chrám ochrany Presvätej Bohorodičky sa síce na bohoslužby už nevyužíva, ale ešte stojí.

O ďalších košických zaujímavostiach vrátane ich sakrálnych stavieb sa možno dočítať v publikácii Milana Kolcuna Košice na každý deň.

Fotografie všetkých košických kostolov s údajmi nájdete na našej webstránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.