V Katolíckej cirkvi pribudlo 21 nových kardinálov, pápež František ich mená oznámil 9. júla a kreoval dnes dopoludnia na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Už tradične sú medzi novými kardinálmi prekvapujúce mená, kým postavy, ktoré sa tak trocha očakávali, chýbajú.

Pápež František totiž zmenil zaužívané pravidlá menovania kardinálov. Zatiaľ čo v minulosti sa niektoré významné biskupské stolce spájali akosi automaticky s kardinálskym biretom, argentínsky pontifex tieto pravidlá zmenil a kardinálsku hodnosť dáva, naopak, biskupom a kňazom, pri ktorých by to nikto nečakal.

Aj tentoraz bez kardinálskeho klobúka ostal arcibiskup Milána Mario Enrico Delpini, krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski i parížsky arcibiskup Laurent Ulrich, ktorý je však na biskupskom stolci krátko. No kardinálom nebol ani jeho predchodca arcibiskup Michel Aupetit.

Bez kardinála ostala aj Praha. Kardinála nedostala ani Gréckokatolícka cirkev, ktorá momentálne nemá žiadneho biskupa v tejto hodnosti.

Noví kardináli / Buďme symfonickou a synodálnou cirkvou, povedal pápež novým kardinálom

V zozname 21 nových kardinálov je 19 voličov, teda tých, ktorí majú menej ako 80 rokov a v prípade konkláve by volili pápeža. Traja dostali kardinálsky klobúk ako vyznamenanie za zásluhy.

Pápež do kardinálskej hodnosti povýšil očakávane nových prefektov dikastérií – biskupa Roberta Francisa Prevosta, ktorý je nový prefekt Dikastéria pre biskupov, a rovnako sa kardinálske kreovanie očakávalo aj v prípade prefektov Dikastéria pre východné cirkvi Claudia Gugerottiho a prefekta Dikastéria pre náuku viery Víctora Manuela Fernándeza.

Každý z menovaných kardinálov má zaujímavý životný príbeh. Na niekoľkých z nich sme sa pozreli bližšie.

Prosil o odpustenie Ježiša, že veľa odpúšťa

Medzi novými kardinálmi je aj kapucín Luis Pascual Dri. Tento 96-ročný rehoľník z Buenos Aires trávi posledné roky v spovednici a pápež František ho viackrát dával za príklad kňazom.

Ako píše portál The Record, hoci sa meno rehoľníka v zozname kardinálov nachádza na poslednom mieste, v srdci pápeža Františka tento staručký rehoľník na poslednom mieste určite nie je.

Páter Luis pôsobil 38 rokov ako učiteľ a kňaz v Uruguaji. V roku 2000 sa vrátil do Argentíny. V krajine odvtedy pôsobí ako vyhľadávaný spovedník – v mariánskej svätyni Nuestra Senora De Pompeya v Buenos Aires.

V argentínskych médiách ho nazývali „pápežským spovedníkom“ kvôli jeho známosti s kardinálom Bergogliom. Vzhľadom na jeho vysoký vek a zdravotný stav sa neočakávalo, že sa zúčastní na konzistóriu.

Svätý Otec ho spomenul pri viacerých príležitostiach, pričom vyzdvihol jeho prácu spovedníka.

Prvýkrát o ňom hovoril 6. marca 2014 počas stretnutia s kňazmi Rímskej diecézy, keď ho dával za príklad. Rehoľník raz povedal pápežovi, že cíti vo svedomí škrupule, že mnoho odpúšťa a že veľmi dôveruje v Božie milosrdenstvo. Pápež túto epizódu viackrát zopakoval.

Pred niekoľkými rokmi navštívil brata Luisa vo svätyni v Pompejach novinársky tím. Počas rozhovoru rehoľník vysvetlil, že má obavy zo spovede, ale že poslúchol radu Svätého Otca a poprosil Ježiša o odpustenie za to, že veľa odpúšťa. Pápež František dokonca odporučil ostatným kňazom, aby sa nebáli tohto spovedníka poprosiť o radu.

Noví kardináli / Červený biret dostane predstavený saleziánov aj 96-ročný kapucín z Buenos Aires

Páter Luis trávi v spovednici dlhé hodiny každý deň, počúva ľudí a ponúka slová milosrdenstva a blízkosti. Aj keď mu chýba akademické štúdium, tvrdí, že ho život veľa naučil a jeho životná skúsenosť poznačená chudobou mu dala potrebnú citlivosť na pochopenie a pomoc druhým.

Nový kardinál nemá konkrétnu radu pre spovedníkov okrem toho, aby sa radili posolstvom pápeža Františka: byť milosrdný, chápavý a ochotný počúvať druhých. Spoveď vidí ako akt hľadania osobného zlepšenia a v tejto sviatosti chce ľuďom odovzdávať blízkosť a láskavosť.

Medzi novými kardinálmi je Luis Dri jeden z dvoch, ktorý zatiaľ nie je biskupom.

Predstavený saleziánov ešte ďalšie úlohy nepozná

Druhým nebiskupom medzi novými kardinálmi je 63-ročný hlavný predstavený saleziánov Ángel Fernández Artime. Španielsky rehoľník pôsobil po kňazskej vysviacke okrem iného ako riaditeľ strednej školy, neskôr bol zástupcom miestneho provinciála a v rokoch 2000 až 2006 bol provinciálom v Španielsku, v roku 2009 sa stal provinciálom juhoargentínskej saleziánskej provincie.

Do čela druhej najväčšej rehole na svete bol zvolený v roku 2014 a v roku 2020 bol zvolený na druhé šesťročné funkčné obdobie. Don Ángel práve počas svojho pôsobenia v Argentíne spolupracoval aj so súčasným pápežom Františkom.

V roku 2014, keď bol Ártime zvolený za hlavného predstaveného saleziánov, agentúra CNA písala, že k zvoleniu Ártimemu pomohlo aj to, že sa pozná s pápežom.

Samotný Ártime označil svoje kardinálske menovanie za prekvapenie. V liste, ktorý poslal saleziánskej rodine, píše, že táto správa bola pre neho úplne „nečakaná“ a že ju víta ako „dar, ktorý nám pápež František dal ako saleziánskej kongregácii a ako rodine don Bosca“.

Ángel Fernández Artime (vpravo) so slovenským provinciálom saleziánov Petrom Timkom. Foto: facebook/saleziáni.sk

„Akú veľkú náklonnosť má k nám pápež!!!“ napísal Ártime saleziánom. Po jeho menovaní za kardinála sa medzi saleziánmi riešila otázka, čo bude ďalej.

Ostane Ártime na čele kongregácie alebo odstúpi, prípadne ho pápež poverí inou úlohou? Odpoveď dal napokon František, ktorý sa 11. júla s Ártimem stretol.

Pápež po dohode s ním rozhodol, že na čele rehole bude do 31. júla 2024, potom podá demisiu. Saleziáni následne zvolajú generálnu kapitulu a zvolia si nové vedenie. Pápež kardinála Ártimeho poverí v cirkvi novou úlohou, o ktorej zatiaľ predstavený saleziánov nevie.

Prvý jeruzalemský kardinál

Nečakaná kardinálska nominácia prišla aj do Jeruzalema pre miestneho patriarchu Pierbattistu Pizzaballu. Taliansky arcibiskup je prvým kardinálom na biskupskom stolci v Jeruzaleme. Patriarcha Jeruzalema z rokov 1906 až 1919 Filippo Camassei bol síce tiež kardinálom, ale po vymenovaní ostal v Ríme.

Samotný patriarcha arcibiskup Pierbattista Pizzaballa pochádza z talianskej diecézy Bergamo. Ako 11-ročný vstúpil do nižšieho seminára františkánskej provincie v Bologni a v roku 1984 ako 24-ročný začal noviciát a o päť rokov neskôr zložil večné sľuby.

V roku 1990 bol vysvätený za kňaza a mesiac po vysviacke ho poslali do Jeruzalema, kde si rozšíril štúdiá Svätého písma. Neskôr sa stal profesorom hebrejského jazyka v Jeruzaleme a od roku 1999 plnil úlohy aj v kustódii vo Svätej zemi.

V roku 2004 sa stal kustódom vo Svätej zemi a potom aj v rokoch 2010 a 2013. Po tom, ako v roku 2016 skončil funkčné obdobie kustóda, ho pápež vymenoval najprv za apoštolského administrátora jeruzalemského patriarchátu a o štyri roky neskôr za patriarchu, čo je čestný titul pre rímskokatolíckeho arcibiskupa v tomto meste.

Pod jeruzalemského patriarchu patria nielen veriaci v Izraeli a Palestíne, ale aj katolíci na Cypre.

Jeho biskupské heslo je Sufficit tibi Gratia mea (Stačí ti moja milosť).

Jeruzalemský patriarcha Pizzaballa. Foto: TASR/AP/Domenico Stinellis

Prítomnosť kardinála vo Svätej zemi považuje Pizzaballa za uznanie dôležitosti tohto svätého miesta pre tri abrahámovské náboženstvá, ako aj uznanie dôležitej úlohy cirkvi, ktorá je na Blízkom východe majákom dobra, pokoja a zmierenia.

Arcibiskup Pizzaballa tak bude prvým rezidentným kardinálom v Jeruzaleme a už musel poprieť klebety o možnej zmene na vrchole patriarchátu. „Pápež František je nepredvídateľný, ale zatiaľ neexistujú žiadne plány na zmeny,“ reagoval.

Menovanie pre Pizzaballu prichádza čase, keď kresťania v Svätej zemi čelia stupňujúcemu sa prenasledovaniu a útokom zo strany radikálnych Židov.

Arcibiskup Pizzaballa je už niektorými médiami označovaný za budúceho papabili, teda kandidáta na budúceho pápeža.

Pre Kathpress reagoval, že sa mu páči, keď ho ľudia takto označujú. Zdôvodnil to výrokom, že ak niekto vstupuje do konkláve ako pápež, opúšťa ho ako kardinál. A to si nový kardinál aj želá. „Museli by ste byť blázon, aby ste chceli robiť takúto prácu,“ povedal rodený Talian o túžbe byť pápežom.

Kardinál, ktorého najprv nechceli ani za biskupa

Pápež pri menovaní kardinálov opäť ukázal aj blízkosť cirkvi na periférii. A tak nového kardinála dostane aj Južný Sudán. Arcibiskup Juby Stephen Ameyu Martin Mull sa dozvedel, že bude kardinálom 9. júla, teda v deň 12. výročia nezávislosti Južného Sudánu.

Tento 59-ročný prelát zohral významnú úlohu v mierových rokovaniach a pri zmierňovaní konfliktov po občianskej vojne. Aj keď Južný Sudán získal po 21 rokoch občianskej vojny nezávislosť, krajina je stále zmietaná etnickými nepokojmi a čelí aj prírodným katastrofám.

Vatikánska sedma / Bude mať Slovensko nového kardinála? Otvárajú sa štyri možné scenáre

Po menovaní za kardinála Mulla vyhlásil, že cirkev v Južnom Sudáne bola spokojná s týmto darom v deň nezávislosti.

„Je to dvojité šťastie. Nech nás Pán posilní v hľadaní pokoja... aby sme zakaždým, keď dostaneme takúto správu, mohli oslavovať v mieri, ktorý bude realitou,“ povedal Mulla, ktorý vo februári vítal v krajine pápeža Františka.

Nový kardinál svoje povýšenie vníma ako povýšenie celej cirkvi v krajine. „Šťastie cirkvi je mojím šťastím... takže aj ja som šťastný z tohto menovania, pretože je to spôsob, ako slúžiť našej cirkvi vyšším spôsobom.“

Ameyu Mulla má titul z dogmatickej teológie, vyučoval na rôznych katolíckych vysokých školách a inštitúciách a pracoval ako poradca pre nenásilie a demokraciu pre miestnu organizáciu v Južnom Sudáne. Jeho dizertačná práca na rímskej univerzite mala názov K náboženskému dialógu a zmiereniu v Sudáne.

Tiež učil v seminári v Jube, kde pôsobil aj ako rektor. V marci 2019 bol vysvätený za biskupa diecézy Torit v juhovýchodnom Južnom Sudáne a o rok neskôr bol dosadený za arcibiskupa v Jube.

Arcibiskup Juby Stephen Ameyu Martin Mulla. Foto: TASR/AP/ Domenico Stinellis

National Catholic Register píše, že post arcibiskupa v Jube je vplyvný, má dosah na národné záujmy a arcidiecéza má aj bohaté zdroje z prenájmu pôdy a budov.

No menovanie Ameyho Mullu za arcibiskupa spôsobilo v krajine najprv odpor. V roku 2020 rôzne domorodé skupiny, niektorí duchovní, náčelníci, mládež a ženy protestovali proti jeho uvedeniu do funkcie.

Niektorí kňazi a laici v dvoch listoch tvrdili, že Ameyu Mulla splodil šesť detí. Vyjadrili tiež obavy nad tým, že nie je rodákom z Juby a má obmedzené znalosti miestneho jazyka a kultúry pôvodných obyvateľov. Skupiny proti biskupovi hovorili, že nunciatúra bola pri menovaní ovplyvnená vládnymi úradníkmi a niektorými duchovnými.

Zašlo to až tak ďaleko, že skupina katolíkov napadla kňaza, ktorý pripravoval inštaláciu nového arcibiskupa, zbili ho a odvliekli. Napokon sa situácia upokojila.

Okrem Ameyho Mullu pápež vymenoval ešte dvoch afrických kardinálov – Protase Rugambwa je arcibiskup koadjútor v Tanzánii a arcibiskup Stephen Brislin je z Kapského Mesta.

Nečakaný kardinál pre Poľsko

Ďalším prekvapujúcim menom na zozname kardinálov je Gregorz Ryś. Aj jeho menovanie médiá komentovali ako nečakané.

Tento poľský arcibiskup v meste Lodž je ešte pomerne mladý a Lodž pritom nie je kardinálske mesto. Pápeži v minulosti dávali červený biret skôr arcibiskupom v Krakove.

Grzegorz Ryś sa narodil v roku 1964 v Krakove a jeho život ovplyvnil Ján Pavol II., na ktorého učenie sa často odvoláva.

Keď nedávno poľské médiá spustili vlnu obvinení na Jána Pavla II., že kryl kňazov, ktorí sa dopúšťali sexuálnych deliktov, práve arcibiskup Ryś patril k najhlasnejším obhajcom poľského pápeža. Vyhlásil, že vo svete nechápu, čo robia Poliaci so svojím pápežom.

Arcibiskup Ryś bol v komisii, ktorá viedla proces beatifikácie Jána Pavla II., a na základe toho vyhlásil, že videl veľa dôkazov o svätosti zosnulého pápeža.

Portál Catholic World Report píše, že Ryś je profesor histórie a autorom viacerých kníh o cirkevných dejinách. Napísal asi 50 kníh, no vraj nie je žiadnym samoľúbym akademikom.

Kardinál Gregorz Ryś. Foto: TASR/AP/ Domenico Stinellis

Arcibiskup Ryś sa ukázal ako hlavný propagátor novej evanjelizácie v Poľsku. V roku 2017 sa stal arcibiskupom Lodže, ktorá je jednou z najmenších cirkví v Poľsku. V roku 2019 sa v Lodži zúčastňovalo na omši asi 24 percent katolíkov, kým v Poľsku chodí na nedeľné omše asi 36,9 percenta katolíkov.

Arcibiskup sa zameral na pastoráciu mládeže. Každý rok počas Pôstu organizuje veľké evanjelizačné duchovné cvičenie, kde chodia tisíce stredoškolákov. Arcibiskup Ryś je známy aj na internete. Lodžská arcidiecéza ako prvá v Poľsku dosiahla 100-tisíc odberateľov na kanáli YouTube, dnes ich má 107-tisíc a niektoré príhovory arcibiskupa Ryśa dosahujú desaťtisíce pozretí.

YouTubový kanál diecézy je veľmi živý a pribúdajú tam videá nielen s arcibiskupom. Na tomto kanáli je aj video s iným poľským kardinálom, pápežským almužníkom Konradom Krajewskim, ktorý je priateľom Ryśa.

Krajewski o novom kardinálovi hovorí, že je to človek, ktorý žije evanjelium. Poukazuje na to, že organizuje Oázy, púte, išiel na SDM do Lisabonu a nemá svoj voľný čas. „Pápež František hovorí, že máme voňať po ovciach, a on naozaj vonia ovcami a veľmi sa teším, že ho pápež zobral do kardinálskeho kolégia ako svojho poradcu, lebo potrebuje evanjeliového radcu.“

Konrad Krajewski vysvetľuje, že pri menovaní kardinálov nejde o mesto, ale o človeka.

Pripomenul, že o Lodži sa hovorí neraz ako o červenom meste, o meste, kde ľudia nechodia do kostola a naozaj tam nechodí na omše toľko ľudí ako napríklad v Krakove a „zrazu z tohto mesta chce pápež svojho poradcu.“

Zaviedol prevenciu pred zneužívaním

Krajewski, ktorý pochádza z Lodžskej arcidiecézy, so smiechom hovorí, že keď jeho pápež vymenoval za kardinála, tak mu Ryś povedal: „,Už viac nie som tvojím ordinárom.‘ Zamrzelo ma to vtedy. Teraz, keď je vymenovaný za kardinála, chcem byť naspäť adoptovaný.“

Gregorz Ryś mal už aj doteraz istý vplyv vo Vatikáne. Pápežovi pomáha vyberať biskupov na celom svete, keďže je členom Dikastéria pre biskupov.

Kardinál Rýs tiež zaviedol prísnu prevenciu proti sexuálnym deliktom. Vydal dokument, s ktorým sa museli všetci kňazi a aj laici pracujúci s mladými oboznámiť a podpísať vyhlásenie, že tak urobili. Rovnako aj s motu proprio pápeža Františka Vas estis lux mundi.

Jeho predpisy zakazujú držanie detí starších ako tri roky, bozkávanie detí a dokonca aj sedenie pri nich.

František vybral svojho „Ratzingera“ / Budúci kardinál Fernández sa môže stať testamentom Bergogliovho pontifikátu

Arcibiskup Ryś sa dostal do povedomia verejnosti začiatkom roka, keď urobil silné gesto a navštívil 89-ročného vdovca, ktorého odmietol navštíviť kňaz.

V Poľsku je tradícia, že kňazi navštevujú okolo Vianoc a Troch kráľov svojich farníkov s tzv. koledou. Je to niečo podobné, ako keď na Slovensku chodia kňazi požehnávať domy na Troch kráľov.

Istý kňaz však odmietol navštíviť muža, ktorý rok pred tým prišiel o manželku a vždy bol blízko farnosti. Muž žiadosť o návštevu kňaza nedokázal nahlásiť cez internet, a tak poprosil o pomoc susedov, aby kňazovi odkázali, že ho prosí o návštevu.

V deň, keď kňaz chodil po bytoch, si starček obliekol bielu košeľu, dal si oblek a kravatu a dve a pol hodiny čakal kňaza pri dverách. Kňaz mu však povedal, že takýmto spôsobom sa kňaz na koledu nepozýva, a obišiel ho.

Muž vyhlásil, že do jeho domu už nevojde žiaden kňaz. Keď sa to dozvedel arcibiskup Ryś, šokovalo ho to a 89-ročnému mužovi zatelefonoval, odprosil ho a dohodol sa s ním na návšteve.

„Keď som od neho odišiel, pomyslel som si jedno. Predsa k tomuto človekovi, ktorý ma 89 rokov a mal evidentne celý život blízko k cirkvi, musí kňaz chodiť najmenej raz za mesiac,“ povedal.

Lodžský arcibiskup razí konzervatívnejšiu líniu. Obhajuje celibát kňazov v rímskej cirkvi a jasne háji učenie o ochrane života.

V súvislosti s homosexualitou arcibiskup Ryś povedal, že „homosexuálne činy sa vždy považujú za hriešne“, a bol jedným z hlavných autorov dokumentu poľských biskupov k tejto záležitosti, ktorý potvrdzuje učenie cirkvi, že hoci tí, ktorí majú homosexuálne sklony, musia byť rešpektovaní, ale aktívna homosexualita je morálne nesprávna.

Kardinálsky purpur aj pre nunciov

Malým prekvapením je aj purpur pre dvoch nunciov. Nie je bežné, aby pápeži menovali za kardinálov aktívnych diplomatov.

Jedným z nich bude francúzsky arcibiskup Christophe Louis Yves Georges Pierre, ktorý pôsobí v USA.

Portál The Pillar špekuluje, že je to Františkova vďaka tomuto mužovi, ktorý riešil, ako reagovať na sexuálne škandály, a zmierňoval napätie medzi biskupmi. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý sa snaží potláčať búrky a hľadať harmóniu.

Nuncius v USA arcibiskup a kardinál Christophe Pierre. Foto: TASR/AP/ Domenico Stinellis

Druhým nunciom kardinálom je švajčiarsky arcibiskup Emil Paul Tscherrig, ktorý je nunciom v Taliansku a San Maríne.

Je to prvý Netalian na tejto pozícii od roku 1929. Pápež ho okrem iného poveril delikátnou úlohou – pripraviť zlučovanie talianskych diecéz, keďže ich počet je vysoký (227).

Po konzistóriu 30. septembra sa počet kardinálov voličov v prípade konkláve zvýšil na 137. Teda výrazne nad strop 120, ktorý stanovil Pavol VI. a ktorý už niekoľkokrát prekročili Ján Pavol II. aj Benedikt XVI.

Podľa štatistík z konca septembra bude mať Európa 53 voličov (vrátane 15 Talianov); 15 voličov bude zo Severnej Ameriky (11 USA, 4 Kanada); 24 voličov bude mať Latinská Amerika, 19 voličov je z Afriky; 23 voličov z Ázie a traja voliči sú z Oceánie.