Pravoslávny duchovný emigroval z Ruska do Prahy Andrej Kurajev je kritikom vojny na Ukrajine aj homosexuálnej loby v cirkvi

Disidentský pravoslávny protodiakon a bloger Andrej Kurajev, ktorého laicizoval moskovský patriarcha Kirill, oznámil, že odišiel z Ruska do Prahy, kde plánuje pokračovať v písaní a prednášaní.

„Rozhodol som sa nepodobať sa hrdinovi z anekdoty, ktorý zahynul po tom, čo trikrát odmietol nastúpiť do záchranného vrtuľníka,“ uviedol Kurajev na sociálnej sieti. Jeho emigrácii predchádzal rok a pol zvažovania a váhania.

Dodal však, že nechce vysvetľovať všetky dôvody. „Ak Prozreteľnosť ponúka príležitosť, po ktorej mnohí túžia a ktorá je pre mnohých nedostupná, stojí za to ju prijať,“ napísal.

Vysvetlil, že jeho „moskovský svet“ je zničený a že sa chce vrátiť do Prahy, kde strávil detstvo a jeho rodičia najlepšie roky svojho života a kde má dodnes spolužiakov.

Písanie, kázanie a prednášanie bolo v Rusku čoraz ťažšie, a tak podľa neho ide o „pracovnú migráciu“ do Európy. Dúfa, že len „sezónnu“. Na trvalé usadenie sa v Česku nepomýšľa. Zatiaľ sa len chce odstrihnúť od života v Rusku, ktorému vládne „nezosaditeľný regent“, t. j. prezident Putin.

Agentúra TASS pripomenula, že cirkevný súd zakročil proti Kurajevovi, pretože vo svojom blogu údajne hanobil zosnulého cirkevného hodnostára a rúhal sa proti cirkvi.

Moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele Ruskej pravoslávnej cirkvi, najskôr potvrdil rozhodnutie o laicizovaní Kurajeva, ale poskytol mu obdobie pokánia, aby sa vrátil na cestu cirkvi. Definitívne ho laicizoval až v apríli tohto roku, keďže počas spomenutého obdobia neprejavil pokánie „ani slovami, ani skutkami“ a neukončil svoju „deštruktívnu činnosť“.

Disidentom od roku 2012

Medzičasom 60-ročný protodiakon Andrej Kurajev v roku 2005 organizoval demonštráciu proti katolíckym Vianociam a v roku 2006 proti ruskému turné speváčky Madonny.

Jeho cesta sa s tou Kirillovou rozišla až v roku 2012, keď označil za „mravne pochybný“ postoj patriarchátu v prípade odsúdených členiek feministickej skupiny Pussy Riot, ktoré boli uväznené za výtržnosti po tom, čo v predvečer prezidentských volieb zaspievali v hlavnom pravoslávnom chráme krajiny „punkovú modlitbu“ k Bohorodičke, aby vyhnala Vladimira Putina.

Na rozdiel od oficiálnej línie cirkvi a názoru mnohých veriacich si Kurajev stál za názorom, že jeho náboženská organizácia má príležitosť ukázať sa ako milosrdná, odpustiť dievčatám a nepožadovať prísny trest. Patriarcha Kirill vtedy totiž bojovne vyzýval na potrestanie „rúhačiek“ a proti bezbožniciam vo farebných kuklách zvolával mnohotisícové demonštrácie.

A aby toho nebolo málo, dokonca podporoval vytvorenie vlastnej polovojenskej gardy.

V tom všetkom Kurajev už vtedy zbadal metamorfózu Ruskej pravoslávnej cirkvi na „cirkev násilia“ a varoval pred jej splynutím s represívnym štátnym aparátom.

Dňa 30. decembra 2013 bol Kurajev s okamžitou platnosťou zbavený profesúry na Moskovskej duchovnej akadémii a členstva v Synodálnej teologickej komisii. Ako dôvod odvolania akadémia uviedla „extravagantné výzvy v tlači a provokatívne vyjadrenia na blogoch“ protodiakona.

Kurajev vyhlásil, že nedostal do rúk žiadnu výpoveď a dozvedel sa o nej až z webovej stránky patriarchátu. Prepustenie ho prekvapilo, pretože jeho odborná spôsobilosť nebola nikdy spochybnená, takže skutočným dôvodom jeho prepustenia boli jeho odhalenia o praktizujúcich homosexuáloch v rámci episkopátu Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Patriarchát o tom vedel už roky, ale prikrýval to plášťom mlčania.

Úsilie o očistenie cirkvi

Kurajev tvrdil, že dostal e-mail od seminaristu Duchovného seminára v Kazani, ktorého obsah okamžite zverejnil na svojom blogu: podľa e-mailu 13. decembra vyšetrovacia komisia Synodálneho výboru pre vzdelávanie vykonala v kazanskom seminári neohlásenú kontrolu s cieľom preveriť sťažnosti seminaristov na sexuálne útoky, znásilnenia a zneužívanie moci zo strany vedenia seminára, najmä vicerektora igumena Kirilla (Iľuchina).

Seminaristi vypovedali, že štyri pätiny pedagogického zboru sa podieľali na homosexuálnych činoch a zneužívaní; zodpovedný metropolita Anastasij (Metkin) bol o tom informovaný, ale mlčal o tom a ako rektor bol za to v konečnom dôsledku zodpovedný. Vyšetrovacia komisia okamžite odstránila vicerektora z funkcie i z eparchie.

Kurajev zdôrazňoval, že cirkev musí konečne čeliť skutočnosti gay biskupov, ktorí zneužívajú svoju vysokú funkciu a nútia mladých mužov k sexuálnym činom.

Protodiakon tvrdil, že homosexuálna loby má svojich príslušníkov dokonca aj v Posvätnom synode a robí všetko pre to, aby nič nepreniklo na verejnosť.

Svedectvo kňaza Modlitba ma prinútila opustiť Ruskú pravoslávnu cirkev

Hieromonach Athanasius (Bukin)

Najhorším prejavom kultúry nenávisti bolo ospravedlňovanie vrážd a dokonca ich požehnávanie zo strany Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Problém homosexuality v Ruskej pravoslávnej cirkvi nie je nový a diskutovalo sa o ňom už v 90. rokoch minulého storočia i počas prvého desaťročia tretieho tisícročia.

Kurajev vidí pôvod tohto problému v tajnej službe KGB, ktorá od 60. rokov 20. storočia prostredníctvom Rady pre náboženské záležitosti pretláčala homosexuálov do radov duchovenstva. KGB využívala týchto mužov, ktorí boli v sovietskych časoch vydierateľní, aby si ich podrobila a manipulovala s nimi osobne i v cirkvi.

Mnohí duchovní i laici vtedy nadávali Kurajevovi do zradcu a „špiniča do vlastného hniezda“. Protojerej Vsevoloď Čaplin, vedúci Synodálneho oddelenia pre vzťahy cirkvi a spoločnosti, požadoval od protodiakona, aby sa kajal za osočovania, ktoré šíri do sveta z pomsty za svoje prepustenie z akadémie a pre ktoré musí najskôr predložiť svedkov a dôkazy.

Kurajev oponoval, že mu nejde o pomstu a desí ho, že Čaplin a jeho kolegovia si nevedia ani len predstaviť, že by niekto mohol konať jednoducho zo svedomia. Mená seminaristov Kurajev ponechal v anonymite, aby ich ochránil. Už vtedy protodiakon rátal s laicizáciou. Vyhlásil, že ju prijme a v každom prípade zostane verný Ruskej pravoslávnej cirkvi a patriarchovi.

Počnúc januárom 2014 Kurajev skončil z bezvýznamnej funkcii, jeho knihy boli stiahnuté zo všetkých cirkevných kníhkupectiev a eparchie dostali zákaz organizovať jeho prednášky, na ktorých bolo vždy plno.

Kurajev bol donútený stiahnuť sa z verejného priestoru, ale vďaka svojmu ostrému jazyku a dôvtipu aj naďalej zostával obľúbencom médií. To však nebolo po chuti patriarchátu. Na internetových stránkach a blogoch, ktoré kontrolovala cirkevná hierarchia, bol Kurajev tvrdo kritizovaný a proti jeho osobe boli vykonávané nielen cirkevné, ale aj trestnoprávne postihy.

Proti popieračom covidu a vojnovým štváčom

Napätie medzi patriarchátom a odbojným protodiakonom rástlo. V dobe pandémie Kurajev kritizoval zhovievavosť cirkevných hodnostárov k popieračom koronavírusu, hlasno vystupoval proti zákazu kázania a metamorfóze cirkvi na mocenskú štruktúru. A otváral otázku domáceho násilia tolerovaného cirkvou.

Od prvého dňa vojny na Ukrajine zaujal Kurajev protivojnový postoj založený na Kristovom „posolstve pokoja“. V auguste minulého roka ho svetský súd súdil za „diskreditáciu ozbrojených síl“. A hoci musel začať starostlivejšie vážiť svoje slová, ani o krok neustúpil zo svojho postoja.

Kurajev, ktorý sa teší veľkej pozornosti a popularite medzi ruskou verejnosťou a ktorého blogy patria medzi najčítanejšie v Rusku, bol v ostatných mesiacoch v podstate jediným hlasom duchovenstva pravoslávnej cirkvi v Rusku, ktorý vytrvalo a dôsledne poukazoval na nemorálnosť vojny vedenej Ruskom a varoval pred jej dôsledkami pre ruský ľud.