V týchto chvíľach už je na svete prvý hmatateľný výsledok synodálneho zhromaždenia v Ríme. Je ním List Božiemu ľudu, ktorý schválili delegáti synody v stredu 25. októbra.

V plnom znení si ho v slovenskom preklade možno prečítať na stránke Vatican News.

List Božiemu ľudu

Delegáti synody v liste opisujú priebeh synody, poukazujú na jeho duchovný rozmer a pripomínajú aj chvíle ticha, ktoré boli súčasťou programu.

„Deň čo deň sme počúvali naliehavé volanie po pastoračnom a misijnom obrátení. Pretože povolaním cirkvi je ohlasovať evanjelium nie tým, že sa sústredí na seba, ale tým, že sa vloží do služieb nekonečnej lásky, ktorou Boh miluje svet (porov. Jn 3, 16),“ konštatujú v dokumente.

Spomínajú aj reakciu niektorých bezdomovcov, ktorí žijú v blízkosti Námestia svätého Petra, na otázku, čo očakávajú od cirkvi pri príležitosti tejto synody. „Lásku!“ bola ich odpoveď.

Táto láska musí podľa delegátov synody vždy zostať horiacim srdcom cirkvi, trojičná a eucharistická láska, ako pripomenul pápež, keď 15. októbra, v polovici zhromaždenia, pripomenul posolstvo svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša.

„Výziev je veľa a otázok veľa: súhrnná správa z prvého zasadnutia objasní dosiahnuté body dohody, poukáže na otvorené otázky a naznačí, ako pokračovať v práci,“ uvádza sa v liste.

V záverečnej časti zdôrazňujú, akým rôznym skupinám musí cirkev načúvať – „aj laikom, ženám a mužom, ktorí sú všetci povolaní k svätosti na základe svojho krstného povolania: svedectvo katechétov, ktorí v mnohých situáciách ako prví ohlasujú evanjelium; jednoduchosť a živosť detí, nadšenie mladých ľudí, ich otázky a výzvy; sny starších ľudí, ich múdrosť a pamäť“.

Vatikanista Andrea Gagliarducci ešte pred zverejnením Listu Božiemu ľudu napísal, že nejde o nič nové.

„Od nepamäti synoda biskupov posiela na záver svojej práce posolstvo Božiemu ľudu, list alebo dokument, ktorý sa vzťahuje na veriacich z celého sveta,“ ozrejmil novinár agentúry ACI Stampa.

Ako dodáva, tento list musí byť zároveň v niečom odlišný od Súhrnného dokumentu, ktorý bude schválený na konci synody a zverejnený v sobotu 28. októbra večer.

„Ak bude Súhrnný dokument, slovami prefekta dikastéria pre komunikáciu Paola Ruffiniho, ,prechodný‘, posolstvo Božiemu ľudu by malo predstavovať smer, ktorým sa má uberať synodálny proces,“ skonštatoval Gagliarducci.

Delegáti synody budú najbližšie hodiny diskutovať práve o návrhu spomínaného Súhrnného dokumentu, ktorý bude predstavovať východiskový materiál pre zasadnutie synody biskupov v októbri budúceho roku.

Jeho osnovu mal dnes predstaviť účastníkom synody generálny relátor zhromaždenia, kardinál Jean-Claude Hollerich. Každý delegát si návrh prečíta samostatne a potom sa o ňom bude diskutovať v malých skupinách, uviedol National Catholic Reporter.

Spôsob hlasovania (malo by byť tajné) ešte spresnia, informoval prefekt Rufini.

Schönborn: Európa už nie je hlavným centrom cirkvi

V pondelok bol na novinárskom brífingu prítomný rakúsky kardinál Christoph Schönborn, arcibiskup Viedne a dominikán, ktorý si zaspomínal na záver Druhého vatikánskeho koncilu.

Vtedy, v roku 1965, ako 20-ročný študent teológie začul záverečnú vetu jezuitského teológa Karla Rahnera, ktorá sa mu vryla do srdca: „Ak z tohto koncilu nevzíde nárast viery, nádeje a lásky, všetko je márne.“ „To isté by som povedal o synode,“ uviedol podľa Vatican News viedenský arcibiskup.

Z úst arcibiskupa Schönborna zaznela aj kritika Európy, ktorá podľa neho „viac nie je hlavným centrom cirkvi“, ako to vidieť denne na synode. Latinská Amerika, Ázia, Afrika a ich kontinentálne konferencie sú protagonistami. Na starom kontinente „sme trochu zaostali v žití synodality. Treba určitý stimul“, uviedol kardinál.

Čo priniesol druhý týždeň synody / Predčasný odchod čínskych biskupov, únik dokumentov aj púť do katakomb

Neutíchajú ani kritické hlasy voči synode. Aj kardinál Schönborn reagoval na výhrady, ktoré spochybňujú integritu biskupskej synody, pretože zahŕňa aj laikov ako delegátov. Schönborn zdôraznil, že podľa jeho názoru to nie je problém, pretože synoda zostáva biskupskou, aj keď sa na nej reálne zúčastňujú aj osoby, ktoré nie sú biskupmi.

Hovorí sa aj o práve hlasovať na synode biskupov, ktoré pápež František udelil aj laikom a „nebiskupom“. Podľa portálu The Pillar nejde o banálnu záležitosť. „Ak sa zhromaždení biskupi pri schvaľovaní dokumentov väčšinou rozdelia, hlasy laikov by mohli mať významný vplyv,“ konštatuje americký portál.

Vatikánsky prefekt pre komunikáciu Ruffini novinárom povedal, že zhromaždenie je „synodou biskupov“, na ktorej menšinu účastníkov – niečo menej ako 25 percent – tvoria nebiskupi.

„Naďalej platí, že ide o synodu biskupov,“ povedal Ruffini s tým, že „synoda biskupov má zastúpenie nebiskupov. Nie sú to neveriaci... všetci sme pokrstení. Všetkých nás spája to isté krstné kňazstvo“, uviedol.

Biskup Overbeck obhajoval nemeckú synodálnu cestu

Na pretras sa počas uplynulých týždňov pochopiteľne dostala aj kontroverzná nemecká synodálna cesta, na ktorú tamojšia cirkev nastúpila v roku 2019 – teda ešte pred zvolaním biskupskej synody o synodalite.

Na jednom z tlačových brífingov o nej porozprával biskup Franz Josef Overbeck z Essenu, ktorý patrí medzi najvýraznejších protagonistov nemeckého experimentu.

„Mnohí ľudia sa ma pýtajú: ,Ste ešte stále katolíci a súčasť katolíckej cirkvi?‘ A ja odpovedám: ,Áno, samozrejme, že sme katolíci a aj nimi ostaneme,‘“ reagoval biskup, ktorý je však zároveň presvedčený o nevyhnutnosti prehodnotiť morálne učenie cirkvi v oblasti sexuality.

Pred novinármi obhajoval aj nutnosť svätenia žien a ženatých mužov. Poukázal pri tom na skutočnosť, že počas trinástich rokov na čele diecézy vysvätil len 15 kňazov, kým 300 ich zomrelo.

Essenský biskup zároveň potvrdil, že od novembra začne v Nemecku fungovať tzv. synodálny výbor zložený z biskupov aj laikov, ktorý bude riadiť miestnu cirkev.

Pritom Vatikán, ktorý nemeckú synodálnu cestu opakovane kritizoval, zriadenie takéhoto výboru výslovne zakázal a štyria z 27 nemeckých diecéznych biskupov pred letom zablokovali jeho financovanie.

Nemecká synodálna cesta / Štyria biskupi odmietli financovať sporný projekt, ktorý odmieta aj Vatikán

Catholic News Agency k Overbeckovmu vystúpeniu poznamenala, že priestor na tlačovom brífingu dostal práve v čase, keď účastníci synody reflektovali tému Spoluúčasť, zodpovednosť a autorita. Aké procesy, štruktúry a inštitúcie sú potrebné pre misionársku synodálnu cirkev?

V rámci toho sa zamýšľali aj nad otázkami, ako možno prehodnotiť rozhodovacie procesy na úrovni biskupských orgánov východných katolíckych cirkví a biskupských konferencií na základe načúvania Božiemu ľudu v miestnych cirkvách, aký stupeň doktrinálnej autority možno pripísať rozlišovaniu biskupských konferencií či akú úlohu zohráva rímsky biskup vo vzťahu k týmto procesom.

Vychádzalo sa pritom aj zo slov pápeža Františka v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, že „nie je vhodné, aby pápež nahrádzal miestne biskupské spoločenstvá pri rozhodovaní o všetkých problémoch, ktoré sa vyskytujú na ich území“, ale je potrebné smerovať „k zdravej ,decentralizácii‘“ (čl. 16).

Diakonky nebudú, zaznieva zo synody

Jednou z tém, o ktorých sa diskutovalo už pred synodálnym zhromaždením, bolo svätenie žien na diakonky.

Účastníci synody však podľa portálu Crux Now hovoria, že je ešte na to priskoro.

Pre médiá uviedli, že kým sa diskutuje o rôznych témach, nebudú sa prijímať žiadne rozhodnutia o konkrétnych otázkach, akou je aj otázka diakoniek.

Arcibiskup Tarcisio Isao Kikuchi z Tokia počas brífingu na otázku, či nastal čas rozhodnúť o diakonáte žien, odpovedal, že v rámci synody sú na to rozličné názory.

Podľa neho existuje aj rozdiel v chápaní terminológie, ktoré veľmi závisí od kultúrneho pozadia. Podľa neho v tejto otázke existujú veľmi rozdielne názory a aj preto je skoro na nejaké rozhodnutie.

Podľa írskej rehoľníčky Mary Teresy Barronovej, predsedníčky Medzinárodnej únie generálnych predstavených, je téma diakonátu žien na stole.

„Krása katolíckej cirkvi je v tom, že máme oba konce spektra z hľadiska toho, čomu veríme,“ naznačila takto rozdielne pohľady na túto otázku.

Arcibiskup Gintaras Grušas z Vilniusu v Litve a predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) si takisto myslí, že rozhodnutie v tejto veci je nepravdepodobné. „Zameranie sa na rôzne služby v cirkvi, prípadne objavovanie nových služieb v cirkvi, je súčasťou diskusie,“ vyhlásil pred médiami.

„Veľmi často sa snažíme dať veci do čierneho alebo bieleho, áno alebo nie, ísť alebo stáť, ale myslím, že diskusia, ktorá prebieha, je jednou z diskusií o tom, ako žijeme cirkev úplne iným spôsobom alebo rovnakým spôsobom v lepšom dialógu,“ povedal.

Súčasťou programu delegátov synody bola aj modlitba za migrantov a utečencov, ktorú viedol pápež František pred bronzovým súsoším na Námestí svätého Petra vo štvrtok 19. októbra 2023. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Sýrska rehoľníčka Houda Fadoulová, ktorá zastupuje východné katolícke cirkvi a Blízky východ, poukázala na svoju osobnú skúsenosť s vedením ženskej kongregácie v Sýrii. Za dôležité považuje, aby „každý z nás, či už muž, alebo žena, preberal svoju úlohu a používal dary v cirkvi bez ohľadu na to, kým je“.

Tento týždeň sa na synode uvažovalo aj o autorite cirkvi a potrebe vyhnúť sa klerikalizmu a rôznym prvkom autoritárstva vo vedení.

Evanjelizácia digitálneho sveta bola takisto kľúčovým bodom diskusie, pričom mnohí účastníci poznamenali, že mladí ľudia sú čoraz viac online, čím sa internet stáva novou formou „misijného územia“ cirkvi.

Podľa arcibiskupa Grušasa, pokiaľ ide o špecifické rozhodnutia alebo závery pre samotné témy, tie neprídu tento ani budúci rok.

Arcibiskup vidí veľa otázok ako postavenie žien v cirkvi či začlenenie LGBTQ+ jednotlivcov do cirkvi. Tieto otázky podľa neho tak skoro nezmiznú. Poukázal na to, že synoda sa nesnaží rozhodovať o doktrinálnych alebo dogmatických otázkach.

Grušas vníma, že cieľom bolo umožniť účastníkom procesu vyjadriť svoj názor a nechať problémy „bublať“ na ceste. Podľa neho „neexistuje žiadna vopred stanovená predstava o tom, ako sa to na synode skončí, čo si skutočne vyžaduje trochu viery pri chôdzi do neznáma“.

„Akokoľvek by si ľudia želali, aby sa urobili nejaké rozhodnutia, myslím si, že tu je skutočne dôležitejší proces ako závery,“ povedal.

Ako vyzerá deň účastníka synody

Na záver sa pozrime ešte na ľudskú stránku podujatia – ako žijú tieto dni delegáti synody?

Vstávam okolo šiestej, priblížil pre Catholic News Agency svoj bežný synodálny deň 30-ročný kňaz Ivan Montelongo z El Pasa v Texase, ktorý je jedným z jedenástich delegátov z USA.

Pokiaľ sa neslávi spoločná ranná omša v Bazilike sv. Petra, slúži ju o 7.00 hod. spolu s ostatnými kňazmi bývajúcimi v Pápežskom severoamerickom kolégiu. Nasledujú rýchle raňajky a presun minibusom do Auly Pavla VI., v ktorej sa konajú synodálne zhromaždenia.

Pracovný program sa začína o 8.45 a končí sa o 12.30 hod., prerušujú ho len „posvätné chvíle“ na kávu. Obed a siestu absolvujú americkí delegáti vo svojom kolégiu, ktoré sa nachádza na blízkom vŕšku Gianicolo.

Popoludňajší program trvá od 16.00 do 19.15 hod., nasleduje večera v kolégiu a voľný program, ktorý využívajú na prípravu pracovných podkladov alebo na relax. Deň sa, samozrejme, končí večernou modlitbou.

To málo voľného času sa snaží na spoznávanie Ríma využiť najmladší účastník synody, 19-ročný Wyatt Olivas z americkej diecézy Cheyenne, ktorý je vo Večnom meste po prvýkrát.

„Som veľmi vďačný za to, že som tu a môžem sa zúčastniť na tomto historickom momente v živote cirkvi. Som pripravený vrátiť sa domov a všetko to bohatstvo, ktoré som tu videl, si vziať so sebou,“ uviedol mladý vysokoškolák.