Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
31. október 2023

Slávnosť Všetkých svätých

Všetci svätí nám odhaľujú tvár Svätého Ducha

Je pozoruhodné, že to, čo Západ nazýva „spoločenstvo svätých“, sa na Východe označuje ako „spoločenstvo Svätého Ducha“.

Všetci svätí nám odhaľujú tvár Svätého Ducha

Ikona Všetkých svätých Zdroj: sttikhonsmonastery.org

Zo Svätého písma vieme, že Otca nemožno vidieť, no zjavil nám seba samého vo svojom Synovi. „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18). A my vieme, že vtelený Syn sa stal viditeľným vo svojom človečenstve. Vyzerá ako jeden z nás. Práve preto sme schopní mať ikony Syna.

Ako napísal svätý Ján Damaský vo svojom spise O obrazoch Boha: „Je nemožné vytvoriť obraz nezmerateľného, neohraničeného, neviditeľného Boha... No je zrejmé, že keď uvažujete o Bohu, ktorý sa stal človekom, potom ho môžete zobrazovať oblečeného do ľudskej podoby. Keď sa Neviditeľný stane viditeľným v tele, potom môžete nakresliť jeho podobu“ (1, 7. 8).

Tvár Svätého Ducha

Ale čo Svätý Duch? Stal sa viditeľným v tele? Môžeme vidieť tvár Svätého Ducha? V istom zmysle môžeme. „Tvárou Svätého Ducha“ je tvár svätých. Samotná existencia svätých svedčí o prítomnosti svätosti v cirkvi, pretože nikto sa nemôže stať svätým inak ako od Svätého Ducha.

„Tvár“ Svätého Ducha nie je v pamätníkoch, ktoré kresťania postavili v priebehu storočí, nech sú akokoľvek pôsobivé. Skôr je v tých, ktorí žili tak, ako žili, pretože v nich prebýval Boží Duch.

Dá sa povedať, že kňaz francúzskej dediny Ars svätý Ján Mária Vianney poznal Svätého Ducha z prvej ruky. Napísal: „Keby sa zatratených opýtali: ‚Prečo ste v pekle?‘ odpovedali by: ‚Pretože sme sa vzpierali Svätému Duchu.‘ A keby sa svätých opýtali: ‚Prečo ste v nebi?‘ odpovedali by: ‚Pretože sme počúvali Svätého Ducha.‘

Keď sa nám v mysli objavia dobré myšlienky, je to Svätý Duch, ktorý nás navštevuje. Svätý Duch je moc. Svätý Duch podporoval svätého Simeona na jeho stĺpe. Podporoval mučeníkov. Bez Svätého Ducha by mučeníci padali ako lístie zo stromov“ (Katechéza o Svätom Duchu).

Toto dôverné spojenie medzi Svätým Duchom a svätými sa ohlasuje v byzantských cirkvách, ktoré slávia sviatok Všetkých svätých v spojení so sviatkom Päťdesiatnice.

Na Päťdesiatnicu gréckokatolíci hlásajú, že Svätý Duch zostúpil na cirkev. V nasledujúcu nedeľu preukazujú pravdivosť tohto tvrdenia poukazovaním na svätých.

Svätý Duch je určite prítomný v každom svätom, ale „tvár“ Svätého Ducha nachádzame v úplnosti všetkých svätých.

Samotná existencia svätých svedčí o prítomnosti svätosti v cirkvi, pretože nikto sa nemôže stať svätým inak ako od Svätého Ducha. Zdieľať

Dary Ducha sú mnohé a rozmanité. Žiadna osoba ich nemôže obsiahnuť všetky. Cirkev opisuje konkrétne dary svätých prostredníctvom kategórií, aby sme ich mohli pochopiť a uctievať.

Existujú proroci, apoštoli, mučeníci, hierarchovia, askéti, nezištníci, blázni pre Krista a ďalší.

Existujú svätí, ktorých mená poznáme, a svätí, ktorých nepoznáme. Existujú svätí, ktorých život je zdokumentovaný, a svätí, ktorých meno je jedinou pamiatkou. Všetci spolu nám odhaľujú „tvár“ Svätého Ducha.

Je pozoruhodné, že to, čo Západ nazýva „spoločenstvo svätých“, sa na Východe označuje ako „spoločenstvo Svätého Ducha“.

V plne vybavených byzantských chrámoch sa ocitáme obklopení ikonami svätých. Fresky svätých pokrývajú steny, panelové ikony vo svätyniach alebo na stojanoch na ikony sú vystavené na uctievanie.

Tieto ikony neodvádzajú pozornosť od oltára alebo kazateľnice, ale bez slov ukazujú, že pôsobením Svätého Ducha sme jedno telo so svätými v Kristovi.

Cirkev nie je len zhromaždenie fyzicky prítomných, ale je to zhromaždenie všetkých, ktorí sú v Kristovi.

Inzercia

Evanjelium o svätých

Evanjeliový úryvok, ktorý sa číta na byzantskej liturgii v nedeľu Všetkých svätých, nie je súvislou epizódou. Je to skôr súbor troch poučení o tom, čo to znamená ašpirovať na svätosť.

Prvým krokom je, že sme povolaní vydávať svedectvo o Kristovi vo svete. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10, 32). Naša viera nemá byť praktizovaná súkromne, len pre našu osobnú útechu. Skôr máme byť svedkami Krista pred ostatnými.

V dnešnom svete „vydávanie svedectva“ často znamená „ukazovať prstom“ na nejaké zverstvo alebo nespravodlivosť. My sme povolaní „ukázať prstom“ na Krista, podobne ako to robil Ján Krstiteľ: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).

Najjednoduchším spôsobom, ako „ukázať prstom“ na osobu Krista, je nosiť kríž alebo vystaviť ikonu na verejnosti.

Evanjelikálni protestanti (ktorí ikony nevystavujú) si často vo svojom dome alebo na svoje dvere zavesia tabuľku s týmto veršom: „Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Joz 24, 15).

Existujú svätí, ktorých mená poznáme, a svätí, ktorých nepoznáme. Existujú svätí, ktorých život je zdokumentovaný, a svätí, ktorých meno je jedinou pamiatkou. Všetci spolu nám odhaľujú „tvár“ Svätého Ducha. Zdieľať

Pred niekoľkými rokmi britská vláda zakázala kresťanom nosiť kríž na pracovisku. Vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí sa na obhajobu tejto politiky uvádza: „Ani v jednom prípade neexistuje náznak, že nosenie viditeľného kríža je všeobecne uznávanou formou praktizovania kresťanskej viery, a už vôbec nie takou, ktorá sa považuje (vrátane samotných žiadateľov) za požiadavku viery.“

Bývalý canterburský arcibiskup George Carey v reakcii na to poznamenal: „Iróniou je, že keď vlády a súdy diktujú kresťanom, že kríž je bezvýznamnou záležitosťou, stáva sa ešte dôležitejším symbolom a vyjadrením našej viery.“ Túto politiku úspešne napadli dve ženy, ktoré boli disciplinárne potrestané za nosenie kríža v práci.

Svedčenie o Kristovi – dokonca aj v cirkvi – môže spôsobiť, že človek bude nepopulárny a utláčaný. „A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37 – 38). Kristov svedok je teda povolaný nielen nosiť kríž, ale niesť kríž tak, ako ho niesol Kristus.

Svätec je ten, kto prijal evanjeliovú výzvu, aby vo svojom živote kládol Boha na prvé miesto. Môžeme byť hrdí na to, že chodíme do chrámu, modlíme sa alebo postíme. Tak to robil aj farizej v Kristovom podobenstve (pozri Lk 15, 11 – 32).

Avšak svätý je človek, ktorý je ochotný odložiť všetko ostatné bokom, aby sa mohol sústrediť na Boha a jeho lásku k nám. „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37).

Duchovný syn svätého Simeona Nového Teológa, Niketas Stethatos, hovorí, že na svete sú tri druhy ľudí: „Telesný človek, ktorý chce žiť pre svoje potešenie, aj keď tým škodí druhým; prirodzený človek, ktorý sa chce páčiť sebe aj iným; a duchovný človek, ktorý sa chce páčiť len Bohu, aj keď tým škodí sebe“ (citované v knihe Tita Colliandra: Cesta askétov, 5). Askéta v monastierskom prostredí alebo vo svete sa snaží byť týmto duchovným človekom: nemilovať nič alebo nikoho viac ako Boha.

Poslednou časťou tejto evanjeliovej pasáže je Kristov prísľub, že tí, ktorí kvôli nemu opustili domov a rodinu, dostanú stokrát viac v tomto živote a večný život v budúcom veku (pozri Mt 19, 29). Tento prísľub sa často vykladá v tom zmysle, že tí, ktorí odídu slúžiť Kristovi, budú materiálne prosperovať. No môže to byť naopak:

Tí, ktorí postavia Krista na prvé miesto vo svojom živote, zistia, že Kristus má stokrát väčšiu hodnotu než to, čo ponúka svet, a nájdu spokojnosť v tom, čo majú – miesto v Božom kráľovstve. 

Zdroj: Eparchy of Newton

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.