Pravoslávna cirkev a konflikt v Gaze Pre Izrael sú miestni kresťania nechcené obete, pre Hamas potenciálni zradcovia

Do roku 2023, pred odchodom z Ruskej pravoslávnej cirkvi, som bol kňazom Ruskej cirkevnej misie v Jeruzaleme. V Izraeli som strávil štyri roky a na jednej strane poznám tamojší kontext, ale na strane druhej nemôžem byť nestranný, stále pociťujem obavy o svojich tamojších priateľov.

Hodnotiť reakciu pravoslávnych na násilie v Gaze a Izraeli nie je jednoduché. Treba mať na pamäti mnoho rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú takúto reakciu, ďalej komplexnú povahu pravoslávnych komunít na Blízkom východe vo všeobecnosti, ako aj rôzne postavenia cirkevných predstaviteľov a ich stád a tak ďalej.

Špecifický kontext

V prvom rade zatiaľ čo väčšina kléru, ktorý zastáva najvyššie funkcie v Jeruzalemskej pravoslávnej cirkvi, je gréckeho pôvodu a má grécke štátne občianstvo, väčšinu laikov a farského kléru tvoria miestni obyvatelia, ktorí sú roztrúsení po celej Svätej zemi, a pre väčšinu z nich je arabčina materinským jazykom.

To vedie k nevyhnutnej potrebe, aby Jeruzalemská pravoslávna cirkev bola vo svojich vyhláseniach opatrná a uvedomovala si špecifický kontext, v ktorom sa jej slová počúvajú a interpretujú.

Po druhé, kresťania dnes tvoria na Blízkom východe vo všeobecnosti menšinu obyvateľstva. Znamená to, že jednotlivé cirkvi sa musia prispôsobovať rôznym podmienkam a udržiavať dobré vzťahy s okolitými náboženskými autoritami, ktoré sa často prelínajú s civilnými. Znamená to tiež, že veľmi často musia vydávať spoločné vyhlásenia, aby ich vôbec bolo počuť.

Po tretie, pre pravoslávie je typická tendencia byť v pomerne úzkom spojení so štátnymi orgánmi, čo nie je také jednoduché na Blízkom východe, kde sa jurisdikcia často nezhoduje s politickými hranicami a často pokrýva niekoľko úplne odlišných, ak nie navzájom nepriateľských štátov.

Neexistuje tu teda žiadna skutočne známa väzba cirkev – národ alebo cirkev – štát, ktorú by človek očakával v tradične pravoslávnych krajinách. To robí dôležité rozhodnutia pre cirkevné inštitúcie obzvlášť komplikovanými a dohody, ktoré uzatvárajú, majú často prchavý a neverejný charakter.

Prvá reakcia

Cez túto mnohotvárnu prizmu sa môžeme pokúsiť pochopiť postoj pravoslávnych k udalostiam v Gaze. Prvá reakcia na začiatok násilia vo Svätej zemi bola zverejnená hneď na druhý deň po masakri v Kfar Aze, t. j. 8. októbra 2023. Ide o spoločné vyhlásenie patriarchov a hláv cirkví v Jeruzaleme. Odsudzuje násilie vo všeobecnosti, neprikláňa sa k žiadnej strane a berie do úvahy spomínané komplikácie.

Je to pravdepodobne najlepšie vyhlásenie, aké si možno priať na Blízkom východe: „Jednoznačne odsudzujeme všetky činy, ktoré sú namierené proti civilistom, bez ohľadu na ich národnosť, etnickú príslušnosť alebo vieru.“

Mal by som tiež dodať, že takéto vyhlásenie je nielen politicky bezpečné, ale je aj hlboko kresťanské a ťažko sa s ním polemizuje. Zároveň je to však vyhlásenie, ktoré možno vysloviť takmer v ktoromkoľvek momente dejín izraelsko-palestínskeho konfliktu, a naznačuje aj zápasy, ktoré zvádzajú kresťanské komunity vo Svätej zemi.

Svedectvo kňaza Modlitba ma prinútila opustiť Ruskú pravoslávnu cirkev

Hieromonach Athanasius (Bukin)

Najhorším prejavom kultúry nenávisti bolo ospravedlňovanie vrážd a dokonca ich požehnávanie zo strany Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Druhé vyhlásenie bolo tiež spoločné a bolo zverejnené 13. októbra 2023. Tu už vidieť posun ku konkrétnejšie zarámcovanej rétorike a od tohto momentu sa všetky reakcie začínajú viazať na konkrétne udalosti a nie na večný konflikt vo všeobecnosti. Hoci sa v ňom hovorí o „neospravedlniteľnom útoku proti všetkým civilistom“, jeho hlavným záujmom je humanitárna kríza v Gaze, vyzýva „štát Izrael, aby s podporou medzinárodného spoločenstva umožnil vstup humanitárnych dodávok do Gazy“.

O niekoľko dní neskôr sa objavilo nové spoločné vyhlásenie, v ktorom sa odsudzuje „zločinecký útok, ktorý sa odohral v areáli anglikánskej episkopálnej nemocnice al-Ahlí v Gaze“. Je dôležité zdôrazniť, že tak ako predtým, aj tu sú všetka podpora a súcit zamerané na všetkých civilistov; cirkvi v žiadnom prípade a v žiadnom momente nepodporujú Hamas a jeho bojovníkov.

Keďže však majú vlastné komplikované skúsenosti s izraelskými a palestínskymi orgánmi, vytvorili si všeobecnú nedôveru voči oficiálnym vyhláseniam Izraela, vďaka čomu ľahko prijímajú vyhlásenia prichádzajúce z Gazy.

Je tiež potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že akokoľvek malé je ich stádo v Gaze a na palestínskych územiach vo všeobecnosti, cítia potrebu podporovať predovšetkým toto stádo. Kresťania v Gaze sa síce stávajú nechcenými obeťami izraelskej reakcie na útoky Hamasu, ale žijú v pomerne nepriateľskom prostredí a ich susedia ich vždy podozrievajú ako potenciálnych zradcov.

Pozícia Jeruzalemského pravoslávneho patriarchátu

Treba spomenúť aj samostatné vyhlásenie Jeruzalemského pravoslávneho patriarchátu. Súvisí s obeťami medzi pravoslávnymi kresťanmi v Gaze. Patriarchát v roku 2001 vymenoval tiberiadskeho arcibiskupa Alexia za zodpovedného za pravoslávne stádo v Gaze. Od samého počiatku súčasnej fázy konfliktu a aj v súčasnosti sa arcibiskup Alexios nepretržite zdržiava s farníkmi grécko-pravoslávneho Chrámu svätého Porfýria v Gaze (a so všetkými ostatnými, ktorí v ňom hľadajú útočisko) v areáli chrámu, modlí sa s nimi a podporuje ich v týchto temných časoch.

Takže „najostrejšie odsúdenie izraelského leteckého útoku, ktorý [sic] zasiahol jeho cirkevný komplex v meste Gaza“, vyjadrené 20. októbra 2023 Jeruzalemským pravoslávnym patriarchátom, by nemalo byť prekvapením ani by sa nemalo spochybňovať alebo znevažovať. Hoci podľa oficiálneho stanoviska IDF Izrael útočí len na teroristov, aj tak sa obeťami vojny stávajú nevinní ľudia vrátane kresťanov v Gaze.

Hoci možno spravodlivo obviňovať Hamas zo všetkých úmrtí a z utrpenia ľudí, ktorí žijú v Izraeli aj v Gaze, tento názor nemožno vnucovať aj obetiam konfliktu, pretože ich životy sú stále v ohrození.

Súhrne povedané, je zrejmé, že Jeruzalemský pravoslávny patriarchát, podobne ako všetky ostatné kresťanské komunity na Blízkom východe, vždy odsudzuje akékoľvek násilie bez toho, aby sa priklonil k niektorej strane. Zároveň si je vedomý mnohonásobného rizika, ktorému sú vystavené jeho komunity, a preto musí byť veľmi opatrný pri vyjadrovaní svojho postoja.

Okrem toho je nevyhnutné mať na pamäti, že vo Svätej zemi sa dnes stretávame nielen s miestnou Jeruzalemskou pravoslávnou cirkvou s jej prevažne gréckou hierarchiou a prevažne arabsky hovoriacim stádom. Prichádzajú sem aj ľudia z tradične pravoslávnych krajín, či už zahraniční robotníci, izraelskí repatrianti, alebo ľudia zosobášení s miestnymi obyvateľmi na oboch stranách konfliktu.

Niektorí z nich tvoria komunity v rámci Jeruzalemskej pravoslávnej cirkvi. Iní sa s ňou priamo nespájajú, ale zúčastňujú sa na jej bohoslužbách, ako aj na bohoslužbách predstaviteľov iných miestnych pravoslávnych cirkví, ktoré sú prítomné vo Svätej zemi.

Názory týchto rôznych skupín sa však často líšia od oficiálnych názorov cirkevných inštitúcií a závisia od ich osobných názorov a lojality, miesta bydliska, vzdelania, skúseností atď. A tie nemôže vyjadriť žiadna jednotlivá osoba alebo inštitúcia.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.