Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Svet kresťanstva
05. december 2023

Film spoločnosti Apple

Je táto bohyňa určená pre nás?

Je celkom pochopiteľné, že voči prírode – našej milej sestre – cítime potrebu veľkej starostlivosti. Čo sa však stane, keď ju začneme uctievať?

Je táto bohyňa určená pre nás?

Snímka z krátkeho filmu Matka príroda. Foto: wordonfire.org

Pred istým časom som vystúpil na výročnom zhromaždení Spoločnosti G. K. Chestertona. Témou konferencie bol svätý František, keďže tento rok si pripomíname 100. výročie vydania Chestertonovej klasickej knihy o tomto stredovekom svätcovi.

Prezident spoločnosti Dale Ahlquist nás počas svojho vystúpenia upozornil na Chestertonovu poznámku, že podľa svätého Františka by sa príroda nikdy nemala chápať ako naša matka, ale skôr ako naša sestra, keďže máme toho istého Otca.

Je celkom pochopiteľné, že voči našej milej sestre cítime potrebu veľkej starostlivosti, a to je základom zdravého biblického a katolíckeho zmyslu pre ekológiu. Svätý František vo svojom najznámejšom diele vyjadril hlbokú náklonnosť k „bratovi Slnku a sestre Lune“, k „sestre vode“ a azda najzaujímavejšie k „našej sestre, matke Zemi“.

Hoci by mohla byť našou matkou v analogickom zmysle, Zem zostáva pre Františka predovšetkým sestrou. Keď chápeme prírodu ako našu matku, vraciame sa, ako si myslel Chesterton, k pohanstvu, ktoré sa rovná uctievaniu stvorenia – čo nikdy nedopadne dobre.

Staronová bohyňa

To všetko sa mi vybavilo, keď som videl ohromujúci krátky film od spoločnosti Apple, ktorý sa objavil na sociálnych sieťach. Vystupuje v ňom tím technologických manažérov spoločnosti Apple v čistej postmodernej zasadacej miestnosti na čele so samotným Timom Cookom, šéfom spoločnosti.

Všetci sa nervózne pripravujú na príchod zvláštnej návštevy, na ktorú chcú zúfalo zapôsobiť. A nikto sa nezdá nervóznejší ako Cook, čo len zvyšuje zmätok diváka: Kto by mohol byť ten človek, ktorému sa darí znervózňovať najvyššie vedenie spoločnosti Apple? Prezident Spojených štátov? Oprah? Dalajláma?

Ukazuje sa, že nikto tak nízko postavený, pretože do konferenčnej miestnosti prichádza samotná matka príroda v podobe nevrlej ženy v strednom veku.

V tvárach ľudí okolo stola sa okamžite zračí kombinácia úžasu a strachu, reakcia, ktorú možno charakterizovať len ako „náboženskú“. Zo všetkých síl na ňu chcú urobiť dojem, ale zároveň sa smrteľne boja, že by ju ich úsilie nemuselo dostatočne upokojiť.

Potom začnú bohyni prinášať obety a sľubovať jej, že Apple je pripravený vyvinúť mimoriadne úsilie na ochranu životného prostredia, znížiť svoju uhlíkovú stopu, spotrebovať menej energie a podobne.

Po vypočutí všetkých príhovorov kladie matka príroda sériu skeptických doplňujúcich otázok. Po tom, čo od tímu Apple konečne dostane prísľub „nulovej produkcie uhlíka“, zmôže sa na vlažné „dobre“ a opustí miestnosť, pričom sľubuje, že sa vráti budúci rok, aby ich pokrok skontrolovala.

Krásna, ale aj krutá

Keď sa vrátim k Chestertonovi, tento veľký anglický spisovateľ sa vyjadril takto: „Keď ľudia prestanú veriť v Boha, nestane sa, že by neverili v nič, ale uveria čomukoľvek.“

Inzercia

Náboženský inštinkt v nás je taký veľký, že v neprítomnosti pravého Boha sa vždy budeme snažiť niečo uctievať: svoju krajinu, kultúru, politického vodcu, vlastnú vôľu a tak ďalej.

Keď prekročíme rámec oceňovania a ochraňovania prírody a začneme ju uctievať, odovzdávame sa do rúk strašného a neosobného pána. Zdieľať

V mysliach mnohých nábožensky neukotvených ľudí je dnes predvoleným božstvom samotná príroda – čo, ako som spomenul, ich privádza späť ku klasickému pohanskému svetonázoru. Pre starých Grékov a Rimanov boli bohovia v podstate zosobnením prírodných živlov: zeme, oblohy, ohňa, mora, smrti a znovuzrodenia vegetácie.

Ak si preštudujeme symbolické príbehy, ktoré si starí ľudia o týchto rozmarných božstvách rozprávali, zistíme, akí boli vnímaví. Zem je krásna aj smrteľná; nebo je pôvabné, ale môže z neho padať smrtonosný dážď; more je niekedy pokojné a lákavé, ale inokedy vás bez milosti utopí.

Ide o to, že príroda je nádherná, mocná, ale nakoniec je k nám ľahostajná. Preto keď prekročíme rámec oceňovania a ochraňovania prírody a začneme ju uctievať, odovzdávame sa do rúk strašného a neosobného pána.

Skutočný Boh je osobný

Je mimoriadne zaujímavé, že úvodné verše Biblie presvedčivo zhadzujú prírodných bohov z piedestálu. Všetko, čo sa spomína v týchto lyrických riadkoch rozprávania o stvorení – zem, obloha, slnko, mesiac, zvieratá, rastliny –, sa v starovekom svete uctievalo.

Autor Knihy Genezis opakovane hovorí: „Nie, nie sú božské, sú to stvorenia.“ Vychádzajú od Boha v majestátnom a krásnom liturgickom sprievode. A posledné zo stvorení – totiž muži a ženy – majú vďaka schopnostiam svojej mysle a predstavivosti viesť všetky stvorenia v sprievode na chválu nášho spoločného Otca.

Ale príroda je – vďaka Bohu – naša sestra, nie matka. Práve preto, že je neosobná a je k nám ľahostajná, naše obety jej nikdy nebudú stačiť a budú nás zmenšovať. Dobrou správou Biblie je, že pravý Boh je osoba, ktorá nás miluje, a že každá obeť, ktorú mu prinášame, sa nakoniec obráti v náš prospech, pretože „Božia sláva je plne živá ľudská bytosť“.

Ak chcete vidieť, ako vyzerá váš náboženský život, keď sa vzdáte pravého Boha a obrátite sa k uctievaniu prírody, pozrite si dobre a dôkladne tento film spoločnosti Apple a spýtajte sa sami seba, či je táto nevrlá, odstrašujúca, nekonečne náročná a napokon neosobná bohyňa určená pre vás.

Pôvodný text: Meet the New Goddess, Same as the Old Goddess. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.