Biblista Peter Olas o Knihe zjavenia V každom jednom roku zažijeme všetko, čo je v Apokalypse, okrem toho finále

Naozaj videl autor Apokalypsy veci, ktoré v knihe opísal? Čo znamenajú niektoré symboly ako číslo 666 či počet 144-tisíc? Prečo v knihe vystupujú dve šelmy aj drak? Hovorí nám Kniha zjavenia o tom, ako bude vyzerať koniec sveta a kedy ho čakať? Prečo robia ľudia chybu, keď vysvetľujú udalosti vo svete na základe Apokalypsy? A prečo ju niektorí biblisti napriek opísaným hrôzam označujú za knihu nádeje?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedá kňaz Žilinskej diecézy Peter Olas. Aktuálne je na biblických štúdiách v Ríme, kde sa venuje doktorátu z biblickej teológie so zameraním na Zjavenie apoštola Jána. Licenciát z biblických vied a archeológie získal v Jeruzaleme, pričom v záverečnej práci sa venoval charakteristickým črtám 144-tisíc vykúpených, opísaným v tejto poslednej biblickej knihe.

V Ríme tiež vedie Slovenskú katolícku misiu pri Kostole San Girolamo della Carità a pre Vatikánsky rozhlas aktuálne pripravuje pravidelnú rubriku o Knihe zjavenia.

Advent zväčša vnímame ako obdobie príprav na Vianoce, teda historicky prvý príchod Ježiša na svet. Na náboženstve nás však učili, že Adventné obdobie je aj o druhom príchode Krista, keď príde na konci sveta. Možno vidieť spojenie medzi Apokalypsou a Adventom?

Áno, možno to prepojiť. Nedávno som písal článok do nášho diecézneho časopisu, kde som sa pozrel na Advent v súvislosti s druhým príchodom Krista. Je pravda, že počas Adventu sme veľmi zameraní na jeho prvý príchod, ktorý už bol – ten si teda môžeme maximálne pripomínať a ďakovať zaň –, ale možno ešte dôležitejšie je si v liturgii pripomínať Ježišov druhý príchod.

Či už to bude za nášho života, alebo sa po svojej smrti ocitneme pred jeho tvárou, vždy je to o tom, že v jednom momente budeme musieť vydať počet zo svojho šafárenia, a preto sa treba naň pripraviť.

Aj samotná Apokalypsa sa končí slovami: „Príď, Pane Ježišu!“ Cirkev volá, aby Ježiš Kristus prišiel čím skôr. A to je určite adventné.

Väčšina veriacich laikov asi považuje knihu Zjavenie apoštola Jána za opis konca sveta. Je to však naozaj tak?  

Toto je všeobecná mienka ľudí, mnohí si ju otvoria s tým, že si chcú pozrieť tie ťažkosti a hrôzy, ktoré spomína. Veľa ľudí sa potom na tieto opisy odvoláva v súvislosti s udalosťami, ktoré sa dejú vo svete, akoby jediný zmysel textu bolo predpovedanie tejto udalosti, ktorá sa udiala po takmer 2000 rokoch.

Keď sa však ponoríme do symbolickej reči tejto knihy, tak pochopíme, že chce opísať celé ľudské dejiny z perspektívy Veľkej noci, čiže zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nie je to teda opis konca sveta, hoci ten sa tam nachádza tiež.

No ani ten koniec sveta nie je v Apokalypse podaný ako opis toho, ako to bude vyzerať, ale skôr ide o to, že história raz dospeje na svoj koniec a prejde do nového Jeruzalema, do spoločenstva lásky, kde nebude smrť, hriech ani utrpenie.

K tomu koncu sveta sa ešte v rozhovore dostaneme, ale prezraďte po osobnej stránke – prečo ste si vybrali na štúdium práve Apokalypsu, keď je tam toľko tých katastrof? Pre niekoho to môže byť možno až depresívne čítanie.

Mňa oslovila paradoxne nádej plynúca z Apokalypsy. Témou mojej bakalárky boli pramene nádeje v Apokalypse, so zameraním najmä na ten koniec, kde je nové nebo a nová zem, symboly rieky života, stromu života a spoločenstvo s Bohom.

„Nefunguje to tak, že človek dostane vonkajšie znamenie a na základe neho zmení svoje konanie; ako mi niektorí ľudia povedali, že ich niekto začipuje a pôjdu do pekla.“Zdieľať

Fascinuje ma, že je to kniha, ktorá má poskytnúť kresťanom v utrpení nádej, že Boh má veci pod kontrolou. Avšak tým, že opisuje ich utrpenie vo svete, tak je plná všelijakých hrôz, lenže nad nimi je Boh, ktorý to má celé pod kontrolou.

Čo by sme mali vedieť o samotnej knihe pred tým, než ju začneme čítať? Teda pokiaľ nepatríme medzi tých, čo si ju otvoria, lebo si chcú naštudovať, ako to bude na konci sveta.

Keď ideme čítať Apokalypsu, určite musíme vedieť, že máme pred sebou knihu, ktorá používa symbolickú reč. Bez tejto informácie ju nemôžeme ani začať čítať.

Všetko, čo sa tam nachádza, je vyjadrené v literárnom žánri tzv. apokalyptiky. Je to istý štýl vyjadrovania prostredníctvom rozličných snov či vízií, v ktorých je autor sprevádzaný nejakým nebeským sprostredkovateľom, najčastejšie anjelom, ktorý ho sprevádza z jedného miesta na druhé a v ktorom mu niečo vysvetľuje.

Apokalyptika je tiež typická kontrastom medzi anjelmi a démonmi, duchovným bojom a snaží sa odpovedať aj na prítomnosť zla vo svete, záverečný súd a otázku večného života.

David Taniers: Svätý Ján píše Knihu zjavenia, polovica 17. storočia. Foto: commons.wikimedia.org

Nie je to tak, že by sa Ján zobudil a napísal sen, ktorý sa mu sníval, alebo že by opísal víziu, ktorú videl pred očami. Všetko v knihe je premyslené, ide o literárne a teologické dielo, ktoré má povzbudiť čitateľov knihy.

Keď si toto neuvedomíme, budeme ako tí, ktorí vysvetľujú Apokalypsu na základe doslovného chápania a snažia sa nesprávne pochopené veci napasovať na niektoré udalosti vo svete.

Čiže Ján neopísal to, čo videl?

Presne tak, s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Ján nevidel tie skutočnosti.

Veci, ktoré mal dôkladne premyslené, premodlené a zažité s Bohom napísal vedený Duchom Svätým vo forme vízie ako posolstvo. Čiže si to nepredstavujme tak, že vzal do ruky pero po tom, čo to všetko videl pred očami. Opakujem, je to literárny štýl, typický aj pre ďalšie diela tej doby.

Dobre, ale na rozdiel od udalostí evanjelia, ktoré zažil na vlastnej koži, odkiaľ vedel veci, ktoré opísal v Apokalypse?

Z jeho kultúry a zo Starého zákona. Takmer všetky obrazy, ktorú sú v Apokalypse, pochádzajú zo židovstva a Starého zákona. Napríklad keď chceme vedieť, čo znamená číslo sedem, musíme ísť do Biblie a pozrieť sa, čo to znamená. Okrem Jánovej Apokalypsy bolo v tom čase mnoho podobných apokalyptických diel, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali.

Majú biblisti odpoveď na otázku, prečo ju napísal práve Ján?

Vedie sa celá debata o tom, aký Ján napísal Apokalypsu. (Úsmev.)

My vieme, že ju napísal Ján, lebo sa sám v knihe takto podpisuje, ale nevieme povedať s istotou, aký Ján. Z prvej tradície od niektorých cirkevných otcov máme stotožneného tohto Jána s Jánom Evanjelistom, ale existujú aj tradície, ktoré hovoria, že to nebol Ján Evanjelista.

Tak potom kto by to mohol byť?

Napríklad nejaký jeho žiak alebo niekto, kto patril do jeho myšlienkovej školy. Určite Ján Evanjelista nebol jediným Jánom na Blízkom východe. Biblisti sú dnes v tomto veľmi opatrní a vždy hovoria „autor Apokalypsy“. V gréčtine je aj názov knihy „Jánovo zjavenie“ bez slova „apoštol“.

A čo fakt, že bol na ostrove Patmos?

To, že bol na ostrove Patmos, je síce pravda, lenže my sme aj koniec života apoštola Jána „dopasovali“ podľa Apokalypsy. Okrem zmienky v Knihe zjavenia nemáme informáciu, že Ján Evanjelista bol na Patmose.

No aj keby nebol Ján Evanjelista autorom Apokalypsy, nič to neovplyvňuje na autorite toho textu.

Poďme na tie symboly, ktorých je v Knihe zjavenia mnoho. Ktoré by sme mali určite poznať a ako ich chápať?

Poznáme päť veľkých skupín symboliky v rámci Apokalypsy. Prvá je kozmická, ktorá využíva symboly slnka, mesiaca, neba, hviezd atď. Potom máme číselnú symboliku, ktorá dáva číslam kvalitatívnu hodnotu, pozor, nie kvantitatívnu. Ide teda o to, aké niečo je, nie koľko toho je.

Ďalej poznáme zvieraciu symboliku, ktorá využíva zvieratá ako aktérov príbehov – napríklad drak, šelma, baránok. Antropologická symbolika hovorí zo sveta ľudí, obsahuje symboliku oblečenia, vlasov či nástrojov a napokon je tu chromatická symbolika, teda farby. Každá nesie nejaké posolstvo.

„Všetkých zaujíma číslo 666 a tiež 144-tisíc, ale dostávam aj otázky, ako napríklad: V ktorej časti Apokalypsy sa nachádzame dnes, v roku 2023?“Zdieľať

V Knihe zjavenia si tiež všímame, že keď chce Ján niečo znegovať, že je to v protiklade k Bohu, tak tomu dá prídavné meno „satanov či satanova“. Takto sa môžeme stretnúť napríklad s pojmom „satanova synagóga“, čím sa myslí zhromaždenie stojace v protiklade k Božiemu ľudu.

Dúha zase znamená zmluvu. Známy symbol zo Starého zákona, keď Boh Noemovi prisľúbil, že už nikdy sa nezopakuje potopa sveta. Keď v Apokalypse vidíme Boha na tróne a okolo neho dúhu, má nám to pripomenúť, že Boh pamätá na zmluvu, ktorú urobil s ľudstvom.

Ľudia zbežne poznajú, že v Knihe zjavenia vystupuje šelma a jej číslo 666. No prečo sú v knihe šelmy dve?

Diabol robí všetko v protiklade k Bohu. Čiže keď napríklad Boh vystupuje v Trojici, tak aj diabol sa formuje do tzv. démonickej trojice – čiže je tam drak, šelma z mora a potom šelma zo zeme.

Drak je akoby protikladom Nebeského Otca, teda niekto, kto odovzdáva svoju moc a odovzdá ju šelme vystupujúcej z mora ako protiobrazu Syna. Na ostrov Patmos prichádzali z mora rímske lode. Rímska ríša je symbolom skorumpovanej moci založenej na vlastných pôžitkoch – to predstavuje šelma z mora.

Keď sa zase autor Apokalypsy otočil na pevninu, tam vidí vychádzať šelmu zo zeme ako protiobraz Ducha Svätého, ktorá pôsobí, aby sa ľudia klaňali prvej šelme, robí veľké znamenia a značí ľudí svojím znamením. Na pevnine boli prítomné rozličné pohanské náboženstvá, kulty, ktoré sa neklaňajú pravému Bohu.

Tieto šelmy sú akoby veľvyslanci diabla a každá z nich má nejakú úlohu, ale všetky tri spolupracujú. Mimochodom, šelmy nie sú v Apokalypse niečím novým, lebo v Knihe proroka Daniela, čo je typická apokalyptická kniha Starého zákona, nájdeme štyri šelmy a opisuje ich podobnými vlastnosťami ako v Knihe zjavenia.

Číslo šelmy je 666. To pozná asi každý.

Je to veľmi dôležité, lebo sa to pripisuje všetkému možnému. V 13. kapitole čítame, že šelma zo zeme dáva znamenie na predlaktie a na čelo tým, ktorí jej patria. Ide o protiobraz toho, že Boh značí svojich služobníkov na čele predtým v siedmej kapitole.

Boh si vyčlenil svoj ľud v zmysle, že títo sa rozhodli mi patriť a sú moji. Šelma si teda ide označiť svojich. Lenže nefunguje to tak, že človek dostane nejaké vonkajšie znamenie a na základe neho zmení svoje konanie; ako mi niektorí ľudia povedali, že ich niekto začipuje a pôjdu do pekla.

Ako tomu teda rozumieť?

Keď človek koná ako šelma – čo predstavuje znamenie na ruke – a keď myslí ako šelma – to je znamenie na čele –, tak vtedy sa v ňom šelma rozpoznáva a značí si ho, že tento je môj.

A naopak, keď človek túži rozmýšľať a konať ako Boh, tak zase dostáva na čelo znamenie, že patrí jemu. My kresťania ho dostávame už pri krste, je to nezmazateľná pečať Ducha Svätého, ktorú môžeme počas života svojím konaním potvrdzovať alebo sa odkláňať a prikláňať na stranu šelmy.

Ešte raz hovorím, to znamenie je duchovná značka, nie fyzická – žiadny vonkajší čip.

A samotné číslo 666?

Číslo šesť „chce byť“ ako sedmička, ale nedošlo tam. Sedmička znamená plnosť, takže šestka je jej podobná, ale neúplná. Ide o číslo nedokonalosti a neúplnosti. A keď sa v Apokalypse niečo znásobí trikrát, tak to znamená par excellence, čiže tri šestky znamenajú maximálnu nedokonalosť, akú si môžeme predstaviť.

Satan ako drak (vľavo) odovzdáva moc znázornenú žezlom šelme vystupujúcej z mora v detaile panelu stredovekej tapisérie Apokalypsa vo francúzskom Angers. Foto: commons.wikimedia.org

Napriek tomu, že diabol robí všetko pre to, aby sa podobal Bohu, tak stále zostáva voči nemu len tou veľkou nedokonalosťou.

Ako sa majú stavať veriaci k tomu, keď dostanú tie tri šestky napríklad na značku auta alebo na telefónnom čísle?

V takom prípade to možno zobrať ako normálne, lebo číslo je len číslo, pokiaľ my sami mu nedáme hodnotu. Lebo aj Ján si vyberá normálne čísla, ktoré používa na to, aby nimi niečo vyjadril.

Problém nastáva vtedy, ak sa s tým stotožníme. Napríklad keď sa stotožňujem s konaním šelmy v Apokalypse a dám si vytetovať 666 na telo. Avšak keď mi to niekde len náhodne vygeneruje systém, tak to neznamená nič, len jedno z čísel.

Iste, ak je možnosť nemať to číslo, môžem si ho radšej vymeniť, aby som nemiatol druhých, ktorí by si mohli myslieť, že sa k tomu priznávam.

Z Apokalypsy je ešte veľmi rozšírené číslo 144-tisíc, ktoré hovorí o počte označených zo všetkých kmeňov synov Izraela.

Veľa ľudí si stále myslí, že toľko by malo byť spasených, čo nedáva žiadny zmysel. Ide o symboliku a kalkuláciu: 12 x 12 x 1000. Toto číslo predstavuje kombináciu ľudu Starej zmluvy (dvanásť kmeňov Izraela) a Novej zmluvy (dvanásť apoštolov) a tisícka je číslo Veľkej noci, čiže zmŕtvychvstania.

Dokopy číslo stoštyridsaťštyritisíc označuje všetok verný Boží ľud vo svojom maximálnom rozvoji v Cirkvi, čiže sú tam všetci, čo patria Bohu a ktorí sú spasení, a to počas celej ľudskej histórie.

Keď ste spomenuli tisícku, to je tiež zaujímavé, lebo v 20. kapitole Apokalypsy sa spomína obdobie tisíc rokov, na ktoré bol spútaný diabol.

Ide o náročnú tému, boli k nej rozličné interpretácie. Tzv. milenarizmus sa snaží poukázať na to, že je to tisíc rokov od zmŕtvychvstania Ježiša Krista a potom príde koniec sveta, ale vieme, že to nie je tak a že sa to ani nestalo.

„Keď chceme niekoho povzbudiť, tak mu nepustíme horor, ale ukážeme nádej. Kniha síce opisuje aj ťažké veci, ale z perspektívy, že Bohu sa to nevymyká z rúk.“Zdieľať

Opäť máme pred sebou symbolické číslo, číslo Veľkej noci. Môžeme to chápať ako čas Cirkvi na tejto zemi. Diabol už bol zviazaný na kríži, keď Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, ale ešte je mu dovolené nejaké konanie. V Rímskej ríši bolo bežné, že hlavného nepriateľa ušetrili a nezabili hneď, aby mohli voči nemu viesť verejný proces a potom ho pred všetkými popraviť.

Tak je to aj s diablom: bol uvoľnený na to, aby pri Ježišovom druhom, slávnom príchode bol definitívne zmietnutý do pekla, a tých tisíc rokov označuje čas Cirkvi na tejto zemi, počas ktorých mu je dovolené obmedzené pôsobenie.

V úvode sme hovorili o farebných symboloch...

Farby sú dôležité. Napríklad keď ideme do štvrtej kapitoly, nájdeme tam štyroch jazdcov na koňoch.

Kone symbolizujú silu, ktorá je väčšia než ľudská. Prvý jazdec sedí na bielom koni. Biela je pozitívna farba, farba zmŕtvychvstania a v 19. kapitole jazdec na bielom koni označuje Ježiša Krista. Čiže prvý, kto ide, je podľa všetkého Ježiš.

Druhý kôň je červený – to je farba krvi alebo násilia, znamená niečo, čo nedokážeme kontrolovať. Ďalší bol čierny kôň, čo je tiež negatívna farba smrti a utrpenia, a potom je tam plavá farba, v niektorých prekladoch bledá, znamená mor alebo nejaké nákazy.

Tri kone sú rozličné spôsoby smrti človeka, ale pred tým všetkým ide Ježiš na bielom koni, ktorý znázorňuje zmŕtvychvstanie, ktoré všetko obopína, bez ohľadu na to, akým spôsobom človek zomrie.

Známy obraz je „žena odetá slnkom“, čo sa všeobecne asi chápe ako Panna Mária. Koho však symbolizuje „žena, ktorá sedí na šarlátovej šelme“?

Ani s tou ženou odetou slnkom to nie je také jednoznačné. Veľa ľudí ju chápe len ako Pannu Máriu a ju v nej naozaj môžeme vidieť, ale nie je to prvý význam toho obrazu.

Prvý význam je Boží ľud, ktorý je odetý Božími milosťami. Vieme to napríklad podľa tých dvanástich hviezd, lebo dvanástka je v Knihe zjavenia číslo Božieho ľudu.

Boží ľud prináša Mesiáša na tento svet, Boží ľud je prenasledovaný diablom. Samozrejme, že Panna Mária je dokonalou reprezentantkou Božieho ľudu, ale Ján v žene odetej slnkom vidí Boží ľud a v prostitútke sediacej na šelme v 17. kapitole zase proti-Boží ľud, teda ľud, ktorý nechce vedome patriť Bohu.

Prečo je znázornený ako neviestka?

Keď bol Izrael neverný Bohu, tak napríklad proroci Ezechiel, Ozeáš alebo aj iní proroci ho predstavovali ako prostitútku. V Apokalypse symbolizuje celý ľud, ktorý nechce žiť podľa Božích príkazov, ale len podľa vlastných chúťok.

Sediaca na šelme znamená, že je s ňou úzko spojená, až bytostne. K tomu je celá autoreferenčná, teda zameraná na seba. Kým Boží ľud je zameraný na Baránka, tak prostitútka je celá na seba, pyšne sa vypína na šelme, sama sa odela do šarlátového plášťa, kým napríklad Boží ľud bol zaodetý od Boha.

Babylon tiež predstavuje neverný ľud?

Babylonské zajatie bola trauma izraelského národa, v podstate najväčšia kríza, akou si dovtedy prešli. Babylon reprezentoval ten ľud, ktorý im neumožňoval svoje náboženské prežívanie viery, ktorý ich vzdialil z miesta stretnutia s Bohom, z Jeruzalema.

Čiže ak majú vo všeobecnosti opísať ľud, ktorý sa prieči Bohu, tak mu dajú symbolické meno Babylon.

Povedzme si niečo k štruktúre knihy. Na začiatku sú listy cirkvám, máme to brať len ako úvod alebo je to významné?

Apokalypsu rozdeľujú biblisti na dva nevyvážené celky, prvým sú prvé tri kapitoly a druhá časť tvorí celý zvyšok až po 22. kapitolu.

V tej prvej časti sa najprv ukáže Ježiš v sláve Jánovi, aby mu ukázal, že on to má všetko pod kontrolou. V pravej ruke drží sedem hviezd, čo je sedem reprezentantov cirkevných komunít. Táto vízia prvej kapitoly je nevyhnutná na to, aby Ján dokázal prijať posolstvo, ktoré bude nasledovať.

Žena odetá slnkom. Clarence Larkin: Kniha zjavenia (1919). Foto: commons.wikimedia.org

V druhej a tretej kapitole Ježiš káže Jánovi poslať posolstvo siedmim cirkevným komunitám, sedmička je ako plnosť, čiže Ježiš sa obracia na celú Cirkev a vyzýva ju na pokánie prostredníctvom svojho slova. Prvá časť teda hovorí o formácii Cirkvi prostredníctvom Božieho slova.

V druhej časti, od 4. kapitoly, pozýva Ježiš k obráteniu celý svet, ale už nie cez svoje slovo, lebo svet nepozná jeho slovo, takže ho pozýva cez rozličné udalosti a dianie vo svete, aby sa kajal.

Tú druhú časť knihy teda nemáme chápať ako opis konca sveta, ale skôr ako dejiny spásy?

V podstate o konci sveta tam máme strašne málo, iba na záver. Pokiaľ hovoríme o druhej časti Apokalypsy, najprv sledujeme opis nebeskej siene, je to celá štvrtá kapitola. Boh sedí na tróne a má všetko pod nohami a pod kontrolou.

V piatej kapitole nastupuje Baránok, ktorý prijíma od Boha Otca sediaceho na tróne zvitok, v ktorom je podľa všetkého celá história ľudských dejín. On má začať odlamovať pečate, lebo každá z pečatí odhaľuje niečo z fungovania sveta. Rozumieme tomu tak, že jedine Ježiš Kristus tým, že zomrel a vstal z mŕtvych, dokáže dať zmysel tomu, čo sa vo svete odohráva.

Napríklad keď si vezmeme dvanástu kapitolu, tak tam vidíme, že žena odetá slnkom je predstavená ako tehotná, čiže ide o napäté očakávanie Mesiáša. Takto nám predstavuje ľud Starej zmluvy, ktorý čaká a pripravuje sa na jeho príchod.

Nasleduje pôrod Ježiša Krista, po ktorom táto žena ujde na púšť a tam je živená Bohom 1 260 dní. Je to symbolika – tri a pol roka (polovica čísla sedem) znázorňuje limitovaný čas tejto pozemskej púte.

Chcem tým ukázať, že len v jednej kapitole máme ľud Starej zmluvy, príchod Ježiša a ľud Novej zmluvy. Tie situácie teda neopisujú koniec sveta, ale všetko to napätie medzi dobrom a zlom, medzi diablom a Božím ľuďom, a to počas každej jednej epochy.

Je v Knihe zjavenia niečo, čoho sa možno chytiť, pokiaľ ide o koniec sveta? Niečo rukolapné?

Napríklad súd, o ňom však počúvame aj v apokalyptických častiach evanjelií. Netreba však zabúdať, že v Knihe zjavenia je všetko vyjadrené symbolicky, nie doslova „také, aké to bude“.

V Knihe zjavenia máme tiež opísaný záverečný boj, keď diabol v podobe draka ešte akoby s väčšou mocou znova vyšiel zmobilizovať všetky národy, aby ich zvádzal. Zhromaždí všetky vojská a ľud, ktorý chce s ním spolupracovať na boji proti Božiemu ľudu, a obkľúči ho, lenže z neba zostúpi oheň a všetkých ich strávi.

Čiže skôr, ako by prišlo k záverečnému boju, Boh to celé vyrieši. Potom sa v knihe opisuje biely trón a ten, kto na ňom sedí, začína súdiť. A píše sa tam: „Pred jeho tvárou utiekla zem i nebo a už nebolo pre ne miesta“ (Zjv 20, 11).

Toto by teda mohol byť konkrétny element konca sveta, ktorý hovorí o tom, že na konci nastane definitívny súd nad zlom a jeho odsúdenie. Ďalšie verše opisujú už len nebeský Jeruzalem, čiže spoločenstvo ľudu s Bohom.

No a práve ten nový Jeruzalem je niečo, čo nenachádzame v takej hojnej miere v iných biblických knihách.

Čo nám hovorí o nebi?

Opisuje radostné spoločenstvo vo forme mesta. Pôsobí to ako pokračovanie Knihy Genezis, čiže po tom, čo Boh stvoril raj a umiestnil tam človeka, po jeho strate a celej tej dráme ľudských dejín Boh zase vytvoril všetko nanovo a ešte inakšie, obnovené, vo forme mesta, v ktorého centre je Baránok a rieka života.

Ale ani tu sa nemožno chytiť niečoho konkrétneho v zmysle, aké to bude v nebi, či?

Nie, nie, stále to zostáva v duchu evanjeliových slov, že „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (2 Kor 2, 9).

V Apokalypse čítame o tom, na akých princípoch bude nebo postavené, napríklad že Boh bude uprostred svojho ľudu a všetko bude oživovať niečo ako rieka života, ktorou je Duch Svätý, ale nemôžeme tam hľadať, ako to bude fungovať. To zostáva tajomstvom.

Mali ľudia od začiatku tendenciu spájať opisy v Apokalypse s aktuálnym dianím?

Zdá sa, že áno. Prvé storočia sa Kniha zjavenia interpretovala v duchu Veľkej noci, no aj vtedy ju čítali vo svetle udalostí vo svete a vysvetľovali jej texty z historického hľadiska, napríklad pre všetkých bola šelma Rímska ríša.

Zlom prišiel, keď sa začali výjavy z Apokalypsy maľovať a znázorňovať, to prinieslo ešte viacej zmätku a menej pochopenia tejto knihy.

Prečo?

Lebo tie symboly by sa mali interpretovať jeden po druhom. Keď má Baránok sedem rohov, znamená to, že má plnosť moci. Keď má sedem očí, znamená to plnosť poznania. Je to Ježiš, ale nemôžem to celé nakresliť, ináč z toho vznikne monštrum. Tým, že sa začali symboly Apokalypsy maľovať, tak ľuďom zostala len tá monštruózna predstava.

Pritom pre kresťanov v dobe, keď táto kniha vznikla, to bola kniha povzbudenia, aby si dokázali pripomenúť, že teraz síce trpia a sú prenasledovaní, ale Ježiš to má pod kontrolou a pozýva nás k tomu, aby sme vytrvali v skúškach a zabezpečili si veniec života. To je posolstvo Apokalypsy.

Boží trón, Baránok a rieka života od neznámeho autora z 15. storočia. Foto: commons.wikimedia.org

V súčasnosti sa šíria rôzne teórie o osvietení svedomia, ktoré vraj príde pred koncom sveta. Ľudia, ktorí s týmito pochybnými úvahami narábajú, môžu hľadať oporu v Apokalypse?

Ak Boh bude chcieť niečo také urobiť, tak to z lásky k nám urobí, no nedá sa to podložiť práve Jánovou Apokalypsou. Pre Jána „obrátiť sa“ znamená zmeniť konanie, teda niečo veľmi praktické. Do jeho teológie nepasuje osvietenie svedomia a podobné veci, no to neznamená, že niečo také nemôže nastať.  

S čím sa najviac stretávate, keď sa s ľuďmi rozprávate o Apokalypse? Čo musíte najčastejšie uvádzať na pravú mieru?

Snažím sa ich povzbudiť, aby Knihu zjavenia čítali s porozumením symboliky a aby vedeli, aké je skutočné posolstvo knihy.

Pokiaľ ide o konkrétne otázky, s ktorými sa stretávam, tak všetkých zaujíma spomínané číslo 666 a tiež 144-tisíc, ale dostávam aj otázky, ako napríklad: V ktorej časti Apokalypsy sa nachádzame dnes, v roku 2023? Alebo koľko sme pokročili v knihe Apokalypsa v tomto roku 2023? (Smiech.)

A koľko teda?

Môžeme povedať, že v každom jednom roku sa odohráva väčšia časť Apokalypsy. V každom jednom roku zažijeme všetko to, čo je v Apokalypse predstavené, okrem toho záverečného finále, ktoré nás ešte niekde čaká pri druhom, slávnom Ježišovom príchode.

Inak celý ten zápas, ktorý je v knihe opísaný – o našu dušu a život –, sa odohráva každý rok, ak nie aj každý deň.

Čo sa týka toho finále, Apokalypsa nám ani zďaleka nenaznačuje, kedy ho čakať?

Nenaznačuje. Nájdeme v nej termín „prídem čoskoro“. Zvykne sa prekladať ako príslovka času, teda „čoskoro“. No podľa niektorých biblistov je to príslovka spôsobu, teda hovorí „prídem náhle“. Zhoduje sa to s tým, čo hovorí Ježiš, že ten deň príde ako zlodej. Prosto príde razom, odrazu. Prekvapí nás.

Kniha Varovanie a osvietenie svedomia / Slabé miesta populárnej knihy o tom, čo sa vraj stane pred koncom sveta

Aj teraz cez Advent to zaznieva: „buďte pripravení“. Ľudia majú vždy tendenciu skúmať, kedy tie veci prídu. Keď sa na to Ježiša pri Nanebovstúpení pýtajú, zruší ich a povie, že „vám neprislúcha poznať časy a chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou“ (Sk 1, 6).

Našou úlohou nie je poznať, kedy to bude, ale byť svedkom a byť pripravený, keď to príde.

Je v niečom kniha Apokalypsy aj vianočná?

Myslím, že tou 12. kapitolou o žene odetej slnkom. Drak sa postaví pred ženu, aby zožral dieťa, len čo ho žena porodí. Môžeme v tom vidieť snahu Herodesa, ktorý keď už nemohol zabrániť tomu, aby sa Ježiš narodil, tak ho chce zničiť hneď po narodení.

V tejto pasáži by sme mohli vidieť Vianoce. Boží ľud v konkrétnej osobe Panny Márie rodí svetu Ježiša, ktorý má panovať nad všetkými národmi, ale nie v zmysle pozemského kraľovania, ale tým, že sú mu podriadené všetky mocnosti a sily.

Boh si dieťa „uchvátil“ k sebe, aby nebolo zabité skôr ako na kríži. A ľud potom pokračoval vo svojom putovaní a Boh sa o neho staral.

Cieľom Knihy zjavenia je vyzvať kresťanov, aby vytrvali v súžení, lebo ich čaká veľká odmena. Preto je Apokalypsa podľa niektorých biblistov knihou nádeje. Keď chceme niekoho v súžení povzbudiť, tak mu nepustíme horor, ale ukážeme nádej. Kniha síce opisuje aj ťažké veci, ale z perspektívy, že Bohu sa to nevymyká z rúk.

Je v tejto súvislosti Apokalypsa aj knihou nádeje pre tých veriacich, ktorí majú možno úprimný strach, že s Cirkvou to vyzerá zle?

Určite. Ak niekto hovorí zle o ktoromkoľvek pápežovi alebo o biskupoch, o hriechoch, ktoré sú prítomné v Cirkvi a vždy boli, tak vždy poukážem na Apokalypsu ako na kľúčový text.

Hneď v prvej kapitole, ako sme spomínali, Ježiš drží v pravici sedem hviezd a sám vysvetľuje, že sedem hviezd je sedem anjelov jednotlivých cirkevných komunít. V apokalyptickej reči to predstavuje toho, kto je predstavený v danej komunite, čiže jej autorita. 

Všimnime si, že Ježiš nedrží v ruke 144-tisíc, ale sedem. Drží ich pevne v pravej ruke, ktorá je symbolom moci. Čiže celá Cirkev je, obrazne povedané, chytená za sedem „háčikov“ v Ježišovej ruke.

Ak sa my púšťame toho „háčika“, ktorým visíme na anjelovi danej miestnej cirkvi, nech je to ktokoľvek, tak sa vlastne púšťame aj samotnej Ježišovej ruky.

Keď sa teda chceme pevne držať Ježiša, musíme sa pevne držať autorít, ktoré máme, aj keby sa tie autority mýlili, ako sa mýlia „anjeli“ niektorých tých miestnych cirkví. Niektorým Ježiš dokonca hovorí, aby sa obrátili. No stále sú pevne v Ježišovej ruke.

Titulné foto: archív Petra Olasa