Dedičstvo po Františkovi z Assisi Pred 800 rokmi vznikol prvý betlehem aj polnočná omša

Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov je okrem stromčeka, kolied či dávania si darčekov aj stavanie betlehemov a jasličiek.

A práve tieto Vianoce si pripomíname 800 rokov odvtedy, ako svätý František z Assisi postavil prvý betlehem. Táto tradícia sa postupne vďaka františkánom rozšírila do celého sveta.

Všetko sa začalo v roku 1223, keď taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii svojho priateľa Františka z Assisi. Zároveň mu daroval jaskyňu v skale za mestom, kde si svätec spravil pustovňu.

Františkán Cyril Brázda hovorí, že ich zakladateľ mestečko Greccio rád navštevoval. V meste si našiel miesto na modlitbu, kázal tam a s ľuďmi, ktorí tam žili, mal priateľský vzťah. Pre miestnych obyvateľov vytvoril prvý živý betlehem aj preto, aby im priblížil, do akej chudoby sa Ježiš narodil.

Svätý František, ktorý betlehemskú scénu stvárnil len tri roky pred svojou smrťou, celebroval aj prvú polnočnú vianočnú omšu a prítomným rozdával drobné darčeky.

Ľuďom sa to tak zapáčilo, že tento zvyk sa ihneď rozšíril po celom území dnešného Talianska a aj do ďalších krajín. K šíreniu stavania jasličiek prispeli aj Františkovi nasledovníci, ktorí neskôr začali živé postavy nahrádzať sochami.

Fantázii sa medze nekládli

V stredovekých mestách na území dnešného Slovenska sa predvádzanie vianočných mystérií začalo šíriť v 15. storočí. Etnologička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Jana Koltonová hovorí, že do čias svätého Františka z Assisi sa výjav narodenia zobrazoval len v maľbách.

„Zobrazenie biblického príbehu narodenia Krista nájdeme už v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe sa objavuje v ranom stredoveku počas vianočných liturgických hier s postavami dieťaťa, ktoré leží v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, pastierov a troch kráľov,“ vysvetľuje etnologička.

„Narodenie v Betleheme má úžasný odkaz pre ľudský svet. Pokora Boha je dôležitá aj v medziľudských vzťahoch, Boh sa stáva darom pre človeka.“Zdieľať

Zvyk stavať betlehemy v Rakúsko-Uhorsku podľa nej zľudovel v 18. storočí. Na našom území prevládali najmä drevené vyrezávané betlehemy. K najstarším patria stredoslovenské, keďže rezbárski majstri bývali najmä v okolí bohatých banských miest. Vyznačovali sa veľkým počtom vyrezávaných postáv, ktoré stvárňovali aj samotných mešťanov a baníkov.

Betlehemy sa najčastejšie vyrezávali z lipového, jedľového alebo brezového dreva. Ojedinele sa vyskytovali aj keramické figúrky, bežným materiálom bolo aj chlebové alebo medovníkové cesto či papier.

Scény narodenia Krista podľa Koltonovej tradične zobrazovali dieťa uložené v jasliach, Jozefa, Máriu, vola a osla, ostatné postavy sa pridávali neskôr.

„Pokiaľ ide o pastierov, v Biblii sa píše, že boli medzi prvými, ktorí vzdali hold Spasiteľovi,“ hovorí pracovníčka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici na margo toho, ako sa tam tieto postavy objavili.

„Výrobcovia betlehemov zobrazovali a pridávali postavy, ktoré videli v každodennom živote na dedine alebo v meste.“Zdieľať

Neskôr do betlehemov pribudla postava anjela s nápisom Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach. Týmito slovami anjel pozdravil pastierov, ktorým zvestoval narodenie Krista.

„Ďalšie postavy do betlehemov vnikali vďaka fantázii tvorcov, ktorej sa nekládli medze. A tak sa do scény zobrazujúcej narodenie Krista dostali dedinčania, ktorí prinášali svoje skromné dary, hudobníci, remeselníci s typickými rekvizitami svojich remesiel. Taktiež betlehemský zverinec sa spestroval figúrkami domácich aj hospodárskych zvierat.“

Výrobcovia betlehemov zobrazovali a pridávali postavy, ktoré videli v každodennom živote na dedine alebo v meste. „Preto v betlehemoch môžeme obdivovať psy, mačky, kozy a podobne. Taktiež sa zobrazujú ťavy, keďže sa traduje, že traja mudrci prišli na ťavách.“

Betlehem v Banskej Štiavnici. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Koltonová pripomína, že pokiaľ ide o postavy troch kráľov, z historického hľadiska išlo o mudrcov alebo astronómov, ktorí nasledovali hviezdu. „Na ich počte sa historici nevedia zhodnúť. Niekde sa píše len o dvoch, inde o dvanástich. Počet tri sa odvodil od troch darov, ktoré priniesli Ježiškovi.“

V ohrození sa tradičné betlehemy ocitli v čase komunistickej totality. Etnologička hovorí, že vtedajší mocipáni sa ich snažili vytlačiť na okraj tradície a na smetisko dejín. „Zmizli z miest, trhov a zachovali sa len v kláštoroch a kostoloch, aj tam však boli mnohé zničené. Doma si ich ľudia uchovávali ako rodinné dedičstvo.“

Duchovný odkaz betlehemov

Františkán Brázda pripomína, že stavanie jasličiek sa rozšírilo aj vďaka tomu, že františkánski bratia chceli napodobňovať svojho zakladateľa. Podľa neho svätého Františka fascinovalo, že Boh, ktorý býva v neprístupnom svetle a ktorého ľudská filozofia nie je schopná v dostatočnej miere odkryť, približuje sa k človeku v prachu zeme.

„Neprišiel, aby sa narodil v kráľovskom paláci, ale medzi ľuďmi, pastiermi. Volí si skromnosť. Stáva sa blízky chudobným na okraji spoločnosti, každému, prišiel pre všetkých,“ uvažuje brat Cyril, podľa ktorého jasličky odkazujú práve na tú skutočnosť, že Boh nás miluje a je naším bratom.

„Narodenie v Betleheme má úžasný odkaz pre ľudský svet. Pokora Boha je dôležitá aj v medziľudských vzťahoch, Boh sa stáva darom pre človeka. Je to napomenutie, aby sme sa aj my vzájomne stávali jeden druhému darom, o tom sú Vianoce. Iné Vianoce neexistujú,“ dodáva františkánsky kňaz.

Na otázku, prečo by sme aj dnes mali stavať jasličky, odpovedá, že je prirodzené, že človek si pripomína vzácnu udalosť a niekedy si ju aj idealizuje. Príkladom toho sú rôzne koledy či betlehemské hry, ktoré okolo jasličiek vznikli.

A prečo je pri jasličkách vôl a osol, keď sa v Biblii pri narodení Krista nespomínajú? Lebo práve o týchto zvieratách hovorí prorok Izaiáš: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1, 3).

Namiesto maštaľky trstinový čln a iglu

Podľa Jany Koltonovej sa dnes betlehemy vyrábajú z rôznych materiálov vrátane ovocia a zeleniny. „Dokonca som čítala, že na Slovensku bol najmenší betlehem v bobuľke nového korenia.“

Aj betlehemy v zahraničí sa prispôsobujú miestnym špecifikám. V Afrike majú figúrky čiernu pleť a sú oblečené v miestnych ľudových odevoch. V inuitskom betleheme sa Ježiš narodil v iglu, v Peru zasa v trstinovom člne.

Drevený betlehem z 2. polovice 20. storočia od autora Dušana Benického počas výstavy V meste Betleme v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici 18. novembra 2023. Foto: TASR/Ján Krošlák

Rovnako materiály sa líšia podľa krajiny, kde bol betlehem vyrobený. „V niektorých krajinách sa betlehem vyrába z olivového dreva, ebenu či bambusu. Na Novom Zélande zasa z liany. Nezvyčajný materiál je aj tekvica v Brazílii či papyrus v Etiópii, v Kanade chrupavka a kosti z tresky, z korku vyrábajú betlehemy v Portugalsku, z kože na Morave a u nás aj z drôtu,“ vypočítava etnologička.

K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vznikol koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci.

Najväčší betlehem na svete je údajne v Santiagu, hlavnom meste Čile. Tvorí ho 130 postáv vrátane dvojmetrových anjelov. Jeho autorom je sochár Juan Varas, ktorý svoje monumentálne dielo dokončil v roku 2001.

Na Slovensku je najväčší betlehem umiestnený v Rajeckej Lesnej. Vytvoril ho v rokoch 1980 – 1995 ľudový rezbár Jozef Pekara. Predstavuje okrem základného výjavu aj slovenské regióny, najvýznamnejšie pamiatky, ale aj každodenný život.

Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej. Jeho autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho spolu s priateľmi Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvoril v roku l967. Rovnako známy je aj betlehem v Banskej Štiavnici.