Nad búrkou na sociálnych sieťach Katolíci nemôžu byť antisemitmi

Pred niekoľkými týždňami na začiatku Chanuky môj tím Word on Fire na našich sociálnych sieťach uverejnil grafiku menory sprevádzanú textom svätého Jána Pavla II., ktorý oslavuje duchovné puto spájajúce katolíkov a židov. Dosť neškodné, však? Zrejme sa mýlim.

Ten jednoduchý obrázok a citát sa totiž stretli s búrkou nahnevaných protestov, zdá sa, že dokonca aj zo strany niektorých katolíkov, ktorí dali priechod šokujúco otvoreným prejavom antisemitizmu.

„Naplnili ti vrecká šekelmi, aby si to hovoril?“ „Judaizmus je antikristovské náboženstvo.“ „No stále platí, že zabili Boha.“ To je len kúsok z antisemitských poznámok.Zdieľať

Upozorňujem, že som na sociálnych sieťach už viac ako dvadsať rokov a dobre viem, aký odporný môže byť tento priestor, ale výbuch hnevu ohromil aj ostrieľaného veterána. S dovolením uvediem zopár ukážok: „Naplnili ti vrecká šekelmi, aby si to hovoril?“ „Judaizmus je antikristovské náboženstvo.“ „Semiti všetko kradnú... doslova nehanební zlodeji.“ „Niekto zo synagógy Satana?“ „No stále platí, že zabili Boha.“ „Ak tým bratom myslíš Kaina.“

Pozrite, viem, že na internete je veľa bláznivých ľudí, ale samotný objem a intenzita týchto reakcií – a to uvádzam len kúsok zo stoviek podobných poznámok – signalizuje, že máme medzi sebou vážny problém. Kresťanstvo sa totiž bez neustáleho odkazovania na svojich židovských predkov rúca ako domček z karát.

Ako povedal svätý Pavol, Kristus je „vyhovenie všetkým prisľúbeniam daným Izraelu“. A ako vyhlásil pápež Pius XI., „z duchovného hľadiska sme všetci Semitmi“. Z toho vyplýva, že ak nepochopíte židov, nepochopíte ani Ježiša. Je to také jednoduché a dôležité.

Jedným z prvých doktrinálnych sporov v kresťanstve bol zápas proti Markiónovi zo Synope a jeho učeníkom v druhom storočí. Markión, chytrý a výrečný teológ, tvrdil, že Starý zákon predstavuje surového a morálne kompromitovaného boha, ktorý nemá nič spoločné s pravým Bohom zjaveným Ježišom. Preto odporúčal vyškrtnúť zo zbierky posvätných textov celý Starý zákon a dokonca aj veľké časti Nového zákona, ktoré podľa neho neboli od nákazy dostatočne očistené.

Hoci sa proti nemu od začiatku ostro stavali, najmä svätý Irenej, ukázalo sa, že markionizmus je veľmi odolnou herézou. Začiatkom 19. storočia sa znovu presadila v spisoch Friedricha Schleiermachera, zakladateľa moderného liberálneho protestantizmu, ktorý Markióna otvorene velebil a prezentoval úplne nežidovské chápanie Ježiša.

Ako povedal svätý Pavol, Kristus je „vyhovenie všetkým prisľúbeniam daným Izraelu“. A ako vyhlásil pápež Pius XI., „z duchovného hľadiska sme všetci Semitmi“.Zdieľať

Schleiermacherovu zástavu začiatkom dvadsiateho storočia prevzal veľmi vplyvný teológ Adolf von Harnack, ktorý nielenže napísal Markiónov životopis, ale podľa vzoru svojho intelektuálneho hrdinu odporučil vyškrtnúť z kánonu celý Starý zákon! 

Harnack mal medzi najvýznamnejšími teológmi a biblistami dvadsiateho storočia množstvo žiakov, z ktorých mnohí predstavovali Ježiša v radikálne dejudaizovanej podobe – buď ako helénskeho mudrca, alebo ako učiteľa nadčasových duchovných právd.

Mimochodom, ozveny markionizmu počuť vždy, keď niekto povie: „Viete, ja milujem jemného a súcitného Boha Nového zákona, nie násilníckeho a chvastavého Boha Starého zákona.“

A taký Ježiš je, pravdupovediac, strašne nudný a z evanjeliového hľadiska úplne nepresvedčivý. Je veľmi dôležité, že v príbehu o ceste do Emauz, keď sa Ježiš vážne prihovára dvom učeníkom, neobchoduje s gnostickými všeliekmi, ale „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“.

Jedným slovom, predstavuje sa ako naplnenie dejín spásy, vrcholný bod príbehu židov, plné vyjadrenie Tóry, chrámu a proroctiev. A práve počas tejto reči sa rozhoreli srdcia učeníkov. Práve táto hlboko židovská reč ich priviedla k obráteniu.

Kristus sa na ceste do Emauz predstavuje ako naplnenie dejín spásy, vrcholný bod príbehu židov, plné vyjadrenie Tóry, chrámu a proroctiev. A práve počas tejto reči sa rozhoreli srdcia učeníkov.Zdieľať

V posledných desaťročiach sa našťastie objavila nová generácia biblistov, ktorí sa snažia Ježišovo židovstvo obnoviť. Spomedzi mnohých z nich spomeňme E. P. Sandersa, Richarda Bauckhama, Jamesa D. G. Dunna, N. T. Wrighta, Josepha Ratzingera, Branta Pitra a Richarda Haysa. 

Ich postoje ladia s dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate, ktorý trval na pozitívnom vzťahu medzi judaizmom a katolicizmom, a s dôsledným učením svätého Jána Pavla II., prvého pápeža, ktorý navštívil rímsku synagógu.

Keď sa William F. Buckley snažil v 50. rokoch 20. storočia založiť svoj časopis National Review, usiloval sa získať najlepších a najbystrejších konzervatívnych mysliteľov v anglosfére. Starostlivo však vylučoval z úvahy všetkých, ktorí prejavovali antisemitské postoje, pretože vedel, že by boli jeho projekt morálne aj intelektuálne podkopali.

Ak komentáre na mojich sociálnych sieťach týkajúce sa jednoduchého vyhlásenia o priateľstve medzi katolíkmi a židmi niečo hovoria, tak to, že v Cirkvi sme sa dostali do podobnej krízy. Vo veľkom diele evanjelizácie chcem všetku pomoc, ktorú môžem dostať. Chcem čo najviac odhodlaných a inteligentných katolíkov. Bodka. Ale nemôžem mať antisemitov, pretože tí sú z definície nepriateľmi Krista.

Keď máme obdobie Vianoc, radujme sa z Boha, ktorý sa rozhodol stať malým židovským dieťatkom.

Pôvodný text: Catholics Cannot Be Anti-Semites. Uverejnené so súhlasom Word on Fire, vybral a preložil Lukáš Obšitník.