Minizamyslenie Kto si... pre mňa?

Otázka „Kto si?“ je dobrá. Niekedy je však položená nesprávnemu adresátovi.

Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ (Jn 1, 19 – 28)

Študent vysokej školy mal v úmysle urobiť ročníkovú prácu na tému básnici a ich vzťah k Biblii. Mal to premyslené. Poslal básnikom listy s otázkou, aký je teda ich vzťah ku knihe kníh. A potom už stačilo iba opísať odpovede, pridať úvod a záver a je to. Básnici sa naozaj rozpísali o svojom vzťahu k Biblii. Iba jeden napísal: „Prečo by mala ísť hora k Mohamedovi, keď môže prísť Mohamed k hore. Prečítajte si moje dielo a tam nájdete aj môj vzťah k Biblii.“

Pýtajúci sa priznali, že im nejde o viac ako o uspokojivú odpoveď pre ich nadriadených. Ján Krstiteľ im to však neuľahčil. Hovoril o tom, kým nie je. Ale to, kým je, nechal na nich. Nech to posúdia sami podľa toho, čo vidia. Nech príde Mohamed k hore.

Najpodstatnejšie totiž je, kým je daný človek pre nás. Po Jánovi príde Ježiš a bude hovoriť, že je Synom človeka. A ani s nami táto jeho vizitka nemusí nič urobiť.

Niečo sa s naším životom stane až vtedy, keď sa Ježiš stane Synom človeka pre nás samých. Keď v úžase spolu s rímskym vojakom povieme: „Toto je naozaj Boží Syn!“ (Mk 15, 39) (Jozef Husovský)