Minizamyslenie Cirkev vznikla popoludní

Podľa Jána na počiatku bolo Slovo (por. Jn 1, 1). Slovo však potrebuje niekoho, kto by ho vyriekol, a niekoho, kto by ho počul a nechal sa ním osloviť. A tak na počiatku okrem Slova boli aj bytosti a vzťahy. Teda „love story – príbeh lásky“, ako napísal Tomáš Halík.

Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ (Jn 1, 35 – 42)

Ježiš v odpovedi na túto otázku nepokračuje v teologickom jazyku Jánovho prológu. Nehovorí, že býva v „neprístupnom svetle“, že sa delí o spoločnú kuchyňu s Najsvätejšou Trojicou. Nedáva im do rúk teologickú sumu, aby si to sami naštudovali. Ani ich nepozýva najprv na duchovné cvičenia, do svojej akadémie či na vojenské cvičisko. Pozýva ich do svojho domu.

Koho si pozvete domov? Určite to nebudú úradníci z daňového úradu, NAKA ani úplne cudzí ľudia. Domov si pozvete priateľov alebo tých, s ktorými chcete vytvoriť spoločenstvo, v ktorom si môžete na rovinu povedať to, čo máte na srdci. Ľudí, ktorí vás berú, chápu a milujú. Ježiš pozval domov dvoch učeníkov a tým vznikla prvá cirkev.

Svedčí o tom aj to, že Ján nečakal 16 kapitol ako Matúš, aby dal Petrovi nové meno a poverenie (Mt 16, 18). Jánov Ježiš to urobí hneď po prvom stretnutí s Petrom (Jn 1, 42). Ježišova cirkev sa v jánovskom vnímaní buduje od prvej chvíle stretnutia a je postavená na princípe spoločenstva, ktoré sa delí o svoje radosti aj bolesti. Ak si lámeme hlavu, čo a ako ďalej s cirkvou, mali by sme sa vrátiť do bodu tohto slnečného odpoludnia.

Keď sa Richarda Rohra pýtali, ako by definoval pravého kresťana, povedal: „Pravý kresťan je vždy ten, kto sa s pravým kresťanom stretol.“ Učeníci sa v to odpoludnie stretli s „pravým“ Ježišom. A to je aj náznak smeru cesty, ako vrátiť cirkvi jej pravú tvár. (Jozef Husovský)