Agentúrnu správu sme 16. 1. 2024 nahradili autorským textom.
Dvaja biskupi, pätnásť kňazov a dvaja seminaristi. Takto vyzerá presný počet klerikov, ktorých Nikaragua v nedeľu vyhostila do Vatikánu. Ako prvé o tom informovali miestne médiá La Prensa a Confidencial.
Následne ich prepustenie oznámil nikaragujský biskup Silvio José Báez, ktorý od roku 2019 žije vo vynútenom exile v americkom Miami.
V nedeľu neskoro večer potvrdil ich príchod do Ríma – okrem jedného kňaza, ktorý ostal vo Venezuele – aj spravodajský portál Svätej stolice Vatican News.
Nezávislý nikaragujský portál 100%Noticias následne na sociálnej sieti X priniesol fotografie, ako prepustení biskupi slúžia v Ríme svätú omšu a spolu s ostatnými ich víta vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.
#LoÚltimo Fotografías de Monseñor Álvarez y Monseñor Mora concelebrando misa en #Roma https://t.co/I8jqWkM02M pic.twitter.com/7DyvVPDu7I
— 100%NOTICIAS (@100noticiasni) January 14, 2024
Prepustenie biskupov, kňazov a seminaristov oficiálne potvrdila aj nikaragujská vláda, ktorá sa Vatikánu poďakovala za spoluprácu a vyjadrila nádej na zlepšenie vzájomnej komunikácie.
„Vyhlásenie sa nieslo v nezvyčajne úctivom tóne,“ komentoval National Catholic Reporter a pripomenul stupňujúce sa útoky Ortegovho režimu voči Katolíckej cirkvi, ku ktorej v poslednom období pristupuje ako k nepriateľskej organizácii.
V marci 2022 bol z krajiny vyhostený apoštolský nuncius Waldemar Stanisław Sommertag, neskôr museli odísť aj Misionárky lásky Matky Terézie, zrušené boli viaceré katolícke médiá a univerzity a samotný 78-ročný prezident Ortega, ktorý je s prestávkami pri moci od roku 1979, začal biskupov nazývať diablami v sutane. Pritom v 80. rokoch sedeli v jeho vláde hneď traja kňazi a nikaragujského kardinála Leopolda Brenesa v minulosti osobne nominoval na Nobelovu cenu za mier.
K aktuálnemu zhoršeniu vzťahov medzi režimom a biskupmi, ktoré boli aj v minulosti ako na hojdačke, došlo v roku 2018, keď sa cirkev postavila na stranu ľudí protestujúcich proti reforme sociálneho zabezpečenia a neférovým voľbám.
Ortega vtedy označil cirkev za opozičnú silu a v júli toho istého roku došlo dokonca k pokusu o atentát na kardinála Brenesa, jeho pomocného biskupa Báeza a nuncia Sommertaga.

Od augusta sa každým dňom stupňujú represie voči biskupom, kňazom a veriacim. Dôvodom je kritika prezidenta zo strany cirkvi.
Najvýznamnejšou postavou medzi vyhostenými klerikmi je bezpochyby biskup diecézy Matagalpa, obhajca ľudských práv a kritik Ortegovho režimu Rolando Álvarez, ktorý bol zatknutý ešte v auguste 2022.
Následne ho vo februári 2023 odsúdili na 26 rokov väzenia za údajnú vlastizradu. Napokon – vrátane domáceho väzenia – strávil za mrežami „len“ 338 dní.
Odchod do exilu mu pritom nikaragujský režim ponúkal už v minulosti, no pre nejasné podmienky a viaceré riziká to biskup odmietol.
Druhým prepusteným biskupom je Isidoro Mora z diecézy Siuna, ktorý bol zadržaný v decembri minulého roku za to, že verejne vyzýval veriacich, aby sa modlili za prepustenie biskupa Álvareza. Stalo sa tak počas veľkej vlny zatýkania, počas ktorej boli zadržaní aj ďalší kňazi a seminaristi.
„Aktivisti za ľudské práva v Nikarague konštatovali, že klerici boli zatknutí v rámci koordinovaného úsilia nikaragujského režimu zatlačiť na Vatikán, aby vláda získala formálny dohľad nad biskupskými menovaniami,“ uviedol vo svojej analýze portál The Pillar.
K situácii sa po novoročnej modlitbe Anjel Pána vyjadril aj pápež František: „S hlbokým znepokojením sledujem dianie v Nikarague, kde boli biskupi a kňazi zbavení slobody. Vyjadrujem im, ich rodinám i celej cirkvi v tejto krajine svoju blízkosť v modlitbe. K vytrvalej modlitbe pozývam aj vás všetkých tu prítomných i celý Boží ľud, pričom pevne dúfam, že sa na prekonanie ťažkostí bude vždy hľadať cesta dialógu. Modlime sa dnes za Nikaraguu.“
K téme sa opätovne vrátil aj týždeň nato počas stretnutia s diplomatmi akreditovanými pri Svätej stolici: „Situácia v Nikarague je stále dôvodom na obavy: vlečúca sa kríza s bolestivými dôsledkami pre celú nikaragujskú spoločnosť, najmä pre Katolícku cirkev. Svätá stolica neprestáva vyzývať na úctivý diplomatický dialóg pre dobro katolíkov a celého obyvateľstva.“

Populárny biskup, ktorý na koni navštevoval odľahlé komunity, odmietol možnosť vyhnúť sa väzeniu deportáciou do USA.
K vyhosteniu kňazov z Nikaraguy nedošlo po prvýkrát. Len počas uplynulých 12 mesiacov ide už o tretí prípad. Vo februári 2023 boli do USA deportovaní štyria kňazi, jeden diakon a dvaja seminaristi, v októbri bolo zasa do Ríma presunutých ďalších 12 väznených kňazov.
Celkovo bolo podľa portálu The Pillar od roku 2018 vyhostených približne 110 kňazov, ďalší utiekli a iným zasa nebol umožnený návrat do krajiny. V exile tak má byť už 15 % nikaragujského duchovenstva.
Obzvlášť zložitou je situácia v Álvarezovej diecéze Matagalpa – počet kňazov tam klesol z 51 na 20.
Keďže okrem vyhostených biskupov sú ďalší v dôchodkovom veku, vrátane kardinála Brenesa, bez diecézneho biskupa môže byť zanedlho päť z deviatich miestnych diecéz.
„Ak Ortega napokon neumlčí kňazskú opozíciu a nezabezpečí si priaznivé biskupské nominácie, bude pravdepodobne pokračovať vo vyhosťovaní nikaragujských kňazov a biskupov, až kým sa inštitucionálna stopa Katolíckej cirkvi v Nikarague výrazne nezmenší. Napokon, na podobnú cestu sa Ortega už vydal v prípade univerzít i politických strán,“ hodnotí nepotešivú situáciu The Pillar.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.