Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
02. február 2024

Hromnice

Prečo sa na sviatok Obetovania Pána požehnávajú hromničné sviece?

Tzv. hromničky si ľudia od prvých storočí zapaľujú pri búrke, krupobití, ale aj pri zomierajúcom. Ako súvisia s dnešným sviatkom?

Prečo sa na sviatok Obetovania Pána požehnávajú hromničné sviece?

Žena si zapaľuje hrmoničnú sviečku. Foto: Človek a viera/Pavel Langer

Druhý februárový deň si kresťania pripomínajú sviatok Obetovania Pána. Slávia ho nielen katolíci, ale aj evanjelici. Kým u gréckokatolíkov sa tento sviatok nazýva Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, u evanjelikov ide o sviatok Predstavenie Pána, Očisťovanie Panny Márie.

Kedysi sa aj v Rímskokatolíckej cirkvi tento sviatok nazýval sviatkom Očisťovania Panny Márie.

Ľudovo sa mu hovorí aj Hromnice a Katolícka cirkev si zároveň vtedy pripomína Deň zasväteného života.

Jeden sviatok pripomína viac udalostí

Prečo si cirkev teda v jeden deň pripomína viacero udalostí? Obetovanie Pána, očisťovanie Panny Márie aj Hromnice jednoducho spolu súvisia.

„Jozef, Mária a bábätko Ježiš boli židovská rodina, ktorá dôsledne zachovávala odveké starozákonné predpisy. Dva z nich si treba pripomenúť pre porozumenie sviatku Obetovanie Pána,“ hovorí pre Svet kresťanstva liturgista a profesor Anton Konečný.

Prvá vec je, že každé narodenie dieťaťa spôsobovalo pre matku obradnú nečistotu, ktorá nastávala po styku s krvou. Židia totiž považovali krv za nositeľku života, a preto mali zakázané sa jej dotýkať.

„Obradnej nečistoty sa matka zbavovala na 40. deň po pôrode, keď s otcom prinášala dieťa do chrámu a keď priniesli kňazovi na predpísanú obetu za hriech baránka, alebo ak boli chudobní, tak dve hrdličky, aby vykonali obrad očistenia,“ hovorí Konečný.

Svätá rodina tak splnila to, čo Židom prikazovala Kniha Levitikus (Lv 12,1-8). Z toho dôvodu sa sviatok v minulosti nazýval aj Očisťovanie Panny Márie.

Andrej Radlinský vo svojom diele Nábožné výlevy, ktoré vydal v roku 1850, dodáva, že ak matka porodila dievča, dni očisťovania boli až na 70. deň.

Druhý starozákonný predpis, ktorý Svätá rodina splnila na 40. deň od narodenia Ježiša, bolo jeho vykúpenie. Ak bolo totiž dieťa prvorodeným chlapcom, čo bolo aj v prípade Ježiša, okrem obradu očisťovania ho rodičia podľa zákona museli vykúpiť.

Na snímke veriaci so zapálenými sviečkami v Dóme sv. Alžbety v Košiciach počas omše 2. februára 2010. Foto: TASR/František Iván

Ako približuje kňaz Košickej arcidiecézy Anton Konečný, základom národného i náboženského života židov je záchranná udalosť spred vyše 3 300 rokov v Egypte, kde im hrozil zánik.

Vyslobodenie spočívalo v zázračnom Božom zásahu, pri ktorom Boží anjel v každom egyptskom dome zabil každého prvorodeného, ale domy Izraelitov obišiel. Hebrejsky „obídenie“ je „pesach“, z toho pochádza názov Pascha, teda Veľká noc, ktorú majú Židia sláviť každý rok na večnú pamiatku.

„Okrem tohto Písmo nariaďuje každého prvorodeného syna na 40. deň po narodení vykúpiť (peňažnou sumou), lebo on patrí Bohu ako mimoriadne zachránený,“ vysvetľuje Konečný.

Stať Knihy Exodus to vysvetľuje slovami: „Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť nás, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine“ (Ex 13,13.15). Takto bol obetovaný aj Ježiš, preto sa tento sviatok nazýva aj Obetovanie Pána.

Požehnávanie hromničiek je stáročný zvyk

Ako však spomínané udalosti súvisia so zvykom žehnať počas omší hromničné sviečky a ako vznikol ľudový názov sviatku Hromnice?

Bývalý dekan košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity Anton Konečný vysvetľuje, že počas očisťovania Panny Márie a obetovania Ježiša boli v chráme prítomné dve osobnosti, ktoré symbolizujú celý Izrael: prorokyňa Anna a prorok Simeon, ktorý nazval nemluvňa Ježiša svetlom na osvietenie pohanov a na slávu Izraela, svojho ľudu (Lk 2,32).

„Z toho sa zaviedol rituál sviec, ktoré sa požehnávali a ktoré si veriaci odnášali domov a opatrovali ako ,posvätené‘. Zapaľovali si ich pri prírodných pohromách, najčastejšie počas búrok. Tak vznikol ľudový názov hromničná svieca, a tak i deň, keď sa sviece žehnali, dostal ľudový názov Hromnice,“ uviedol liturgista.

Andrej Radlinský vo svojich Nábožných výlevoch opisuje, že tento sviatok je jeden z najstarších v cirkvi, bol zavedený už v 4. storočí a svätenie sviečok sa pripisuje pápežovi Geláziovi, ktorý to mal zaviesť v roku 494.

Inzercia

Podľa iných údajov sa žehnanie sviec zaviedlo za čias cisára Justiniána v roku 592. Iné zdroje zas tvrdia, že so svätením sviečok začal pápež Sergius I. v rokoch 687 – 701 namiesto pohanských očisťovacích slávností zvaných Amburbale, ktoré sa zvykli konať 2. februára na počesť boha Februa a Plutona.

Pohania konali sprievod so zapálenými sviečkami okolo múrov mesta. Kresťania túto procesiu robili s prosbou, aby na orodovanie Panny Márie Boh odvrátil mor, ktorý zúril na východe.

Ako napísal Andrej Radlinský pred viac ako 170 rokmi, „bez ohľadu na pôvod žehnania sviečok a procesie je to jedna z najvýznamnejších svätenín cirkvi, touto sväteninou naznačený je Kristus, Svetlo sveta, ktorého Panna Mária obetovala v chráme, ktorého Simeon spoznal, ktorého plameň svätých sviečok cez celý rok na oltári predstavuje a počesť ktorého tak kňazi, ako aj veriaci nesú zapálené sviečky v procesii“.

Podľa Radlinského cirkev pri požehnaní sviec prosí o hojnosť požehnanú pre telo aj dušu tým, ktorí ich budú zbožne držať zapálené v ruke.

„A tak od pradávna zbožní veriaci zapaľujú tieto sviečky pri živelných pohromách, najmä pri hrmení, krupobití a hromobití, aby Boh milostive odvrátil tieto pohromy od nich na prosbu sv. cirkvi a na orodovanie Panny Márie,“ uvádza sa v Radlinského diele.

Anton Konečný dodáva, že dnes sa hromničná sviečka zapaľuje aj pri návšteve kňaza pri chorom, keď prichádza s Eucharistiou, a aj pri modlitbovom sprevádzaní umierajúceho. „Na Ukrajine mi nedávno povedali, že tak robia i počas náletov v úkryte,“ dodáva kňaz Konečný.

Radlinský vysvetľuje, že zomierajúcim sa hromnička vkladá do rúk, aby po temnotách tohto života prišli k nehynúcemu Svetlu, k Ježišovi Kristovi.

Podľa katolíckeho kňaza Konečného prax nechať si požehnávať sviece pretrváva medzi byzantskými aj latinskými veriacimi dodnes.

„Nebadám, že by sa táto prax vytrácala. Symbol sviece, teda svetla, je sám o sebe výrečný, je aj všenáboženský, teda je historický a i v budúcnosti bude hovoriť a bude umožňovať našu komunikáciu s Bohom svojou vlastnou rečou.“

Na archívnej snímke z 2. februára 2010 kaplán Juraj Kormoš (vpravo) požehnal a zapálil sviečky v Dóme sv. Alžbety v Košiciach počas sv. omše. Foto: TASR/František Iván

A prečo by si veriaci mali dávať dnes žehnať hromničné sviečky? Anton Konečný vysvetľuje, že „každý symbol spája to znakové a viditeľné s tým neviditeľným – duchovným. V našom prípade svetlo sviece vedie k svetlu sveta – ku Kristovi“.

Požehnaná hromničná sviečka sprítomňuje nesmiernu Božiu lásku, „ktorá svojimi spásnymi činmi zahŕňa všetky generácie a všetkých ľudí. Kúsok malej bielej sviece, ktorý s vierou prechovávame na vybranom mieste v našom dome, môže byť znamením Božieho dobrorečenia vo všetkých okolnostiach a udalostiach – v tých pokojných i ťažkých a aj v tých najťažších,“ opisuje kňaz.

A na záver ešte praktická otázka – čo s nepoužitou hromničkou? Požehnané veci sa podľa liturgistu môžu používať aj viac rokov, rovnako aj hromnička. „Po čase, ako každá vec, sa opotrebia, poškodia alebo zostarnú. V tom prípade ich treba dôstojne zničiť, napríklad spáliť. Kovové veci možno dať recyklovať,“ ozrejmil.

Deň zasväteného života je v cirkvi krátko

Na sviatok Obetovania Pána si Katolícka cirkev tiež pripomína Deň zasväteného života. V tento deň sa rehoľníci a rehoľníčky schádzajú okolo biskupa, aby si spoločne obnovili svoje rehoľné sľuby.

Deň zasväteného života je však v cirkvi prítomný ešte pomerne krátko.

Zaviedol ho v roku 1997 pápež Ján Pavol II., ktorý stanovil, aby sa slávil 2. februára, v deň sviatku Obetovania Pána. Nadviazal na tradíciu začatú za pápeža Pavla VI., keď sa v ten deň schádzali do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne rehoľníci a rehoľníčky z celého Ríma.

Pápež pri tej príležitosti povedal: „Obetovanie Pána v chráme je výrečnou ikonou úplného odovzdania svojho života zvláštnym spôsobom pre tých, ktorí boli povolaní, aby v cirkvi a vo svete uvádzali evanjeliové rady do praxe a tým si osvojili Ježišove vlastnosti – panenstvo, chudobu a poslušnosť.“

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.