Pôstne minizamyslenie Mydlová voda a zástera

To, čo vyzerá ako príkladná pokora, môže v sebe často skrývať akúsi pyšnú, aj keď neuvedomovanú hrdosť: „To zvládnem sám.“ Takto reaguje aj Peter na Ježiša s pripravenou zásterou, aby mu umyl nohy: 

Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ (Jn 13, 1 – 15)

Svoje problémy? Zvládneme sami. Riadiť svet a život? Ľavou zadnou. Lásku? Takisto zvládneme bez pomoci. Ježiš však naznačuje, že je osožnejšie nechať sa poučiť. Preto v Jánovom evanjeliu namiesto posvätných slov premenenia stojí nádoba s mydlovou vodou. A Ježiš v zástere pripravený slúžiť.

„Občas si myslíme, akí sme hrdinovia, keď nenecháme Boha, aby nás miloval,“ píše Richard Rohr. Kto nám dokáže umyť nohy, a pritom to urobí rád? Iba ten, kto nás miluje. Prv ako Ježiš z lásky rozláme chlieb a naleje víno, priamo koná lásku. Nemali by sme s Petrom brániť nikomu, kto nám chce poslúžiť. Robí to preto, lebo nás má rád. Človek, ktorý sa zdráha nechať si poslúžiť, to možno, naopak, robí preto, aby mu lavór s vodou a vôňa mydla nepripomínali, že Ježiš povedal: „Toto robte na moju pamiatku.“ (1 Kor 11, 24b)

A Richard Rohr uzatvára svoju glosu: „Eucharistia nie je v Jánovom evanjeliu rituálom alebo liturgiou, ale trpezlivou službou.“ Ježiš sa teda nenechal iba v chlebe a víne, ale aj v mydlovej vode a zástere sluhu. Pripravený umyť nohy, hlavu aj srdce tým, ktorých miluje. Teda všetkým! (Jozef Husovský)