Finančný príspevok pre cirkvi Vláda chce vyhovieť cirkvám, aby nemuseli doplácať kňazom do minimálnej mzdy z vlastného

Keď v roku 2019 nahradil nový zákon o finančnej podpore cirkví 70 rokov starú komunistickú legislatívu, vyzeralo to, že táto otázka je na dlhé obdobie vyriešená. Vtedajšia zmena bola výsledkom niekoľkoročnej diskusie.

Netrvalo to však dlho a cirkvi sa ozvali, že prijatú legislatívu treba upraviť. Za vlády Igora Matoviča ani Hegerovho kabinetu sa to nepodarilo, no vyzerá reálne, že štát vyjde cirkvám v ústrety teraz. 

Prečo ďalšia zmena

Aktuálny zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2020 a cirkvám priniesol zásadné zmeny. Vytvoril napríklad právny nárok na príspevok zo strany štátu, ako aj jednotné pravidlá na jeho tvorbu, ktoré začali zohľadňovať počet členov cirkví. Mal teda pôsobiť motivačne, lebo pri výraznom poklese veriacich môže štát cirkvám príspevok krátiť. 

Pripomeňme, že cirkvi na Slovensku štát nefinancuje, ale im prispieva. Ide o rozhodnutie cirkví, že tento štátny príspevok takmer celý minú na platy duchovných a fungovanie svojich ústredí (v Katolíckej cirkvi sú to biskupské úrady). 

Veľká časť duchovných poberá minimálnu mzdu, priemerná mzda duchovného v roku 2023 tak bola z príspevku štátu 763 eur.

Súčasný zákon obsahuje model, ktorý valorizáciu príspevku pre cirkvi naviazal z 20 percent na rast inflácie a z 80 percent na valorizáciu miezd zamestnancov v štátnej správe. Išlo o dohodu medzi cirkvami a ministerstvom financií v roku 2019, keď sa zákon prijímal. 

Lenže mzdy zamestnancov v štátnej správe boli za posledných 20 rokov valorizované iba málo. Mohlo by sa zdať, že kňazi majú rovnakú situáciu ako iní štátni zamestnanci a nie je teda čo riešiť, no nie je to tak.

Platy zamestnancov v štátnej službe totiž reálne aj napriek nízkej valorizácii výrazne rástli. Bolo to spôsobené inými zložkami (prémie, zvyšovanie pohyblivej zložky a podobne), ktoré nie sú súčasťou valorizácie a nemajú teda vplyv na to, koľko peňazí pošle štát cirkvám. Kňazi sa tak dostali do značnej nevýhody.

Navyše, od prijatia legislatívy v roku 2019 začala prudko stúpať minimálna mzda. Iba medzi rokmi 2020 – 2022 vzrástla minimálna mzda o desať percent, štátny transfer cirkvám sa však zvýšil iba minimálne. Nie že by sa nezvyšoval vôbec, problémom však je, že vzorec, podľa ktorého sa počíta jeho valorizácia, neberie do úvahy vývoj minimálnej mzdy.

Minimálna mzda v roku 2019 bola na úrovni 520 eur, pričom na rok 2024 je to 750 eur. 

Rast minimálnej mzdy znamená, že niektoré cirkevné subjekty musia platy kňazom dorovnávať do minimálnej mzdy. Niekde to riešia skracovaním úväzkov.

Financovanie cirkvíDuchovní sa sťažujú, že nemajú ani na minimálne mzdy. Ministerstvo zmeny odmieta

Imrich GazdaKristína Votrubová

Na jar 2022 cirkvi napísali spoločný list vtedajšej ministerke kultúry Natálii Milanovej z OĽaNO, že pre rast minimálnej mzdy treba úpravu legislatívy. Téma však dorazila do politických kruhov v období, keď sa striedala vláda Igora Matoviča s kabinetom Eduarda Hegera.

Milanovej rezort vtedy síce vyjadril pochopenie pre to, že súčasné nepriaznivé ekonomické faktory optimálne neodrážajú cirkevné potreby, no legislatívny návrh na zmenu odmietol predložiť.

Na jar roku 2023 sa téma opäť objavila, a to v Národnej rade cez poslanecký návrh poslancov OĽaNO Anny Andrejuvovej, Jozefa Lukáča a Richarda Vašečku, no nebolo z toho nič.

Zelená až teraz

Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej z SNS predložilo v piatok do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona, o ktorej by mohol parlament rozhodovať na septembrovej schôdzi. Podľa informácií denníka Postoj je v koalícii na legislatívnom návrhu zhoda a mal by teda prejsť. 

Návrh prináša tri zmeny. 

Doterajšie ukazovatele, podľa ktorých sa určovala výška príspevku cirkvám, majú byť nahradené len mierou rastu minimálnej mzdy.

Jednoducho povedané, po novom by sa mal príspevok cirkvám zvyšovať systémom, podľa ktorého každá cirkev bude mať o toľko percent viac, o koľko sa zvýši minimálna mzda. 

„Zároveň sa navrhuje desaťpercentné navýšenie tohto rastu, ktoré sa rozdelí podľa aktuálneho pomeru počtu veriacich,“ uvádza dôvodová správa novely.

Návrh teda pracuje s tým, že medziročné navýšenie príspevku bude zahŕňať ešte desať percent „navyše“, ktoré sa budú odvíjať od počtu členov cirkvi, ktoré ukáže sčítanie obyvateľstva.

Aj doteraz sa navýšenie sčasti odvíjalo od počtu členov cirkví, avšak išlo o pomerne komplikovaný model. K úprave príspevku by došlo, iba ak by celková religiozita v krajine klesla alebo vzrástla o desať percent.

Návrh, ktorý je teraz na stole, by vychádzal už len z prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. Tento faktor by však aj tak ovplyvnil výšku príspevku zrejme až po ďalšom sčítaní ľudu.

Ministerstvo navrhuje aj jednorazovú kompenzáciu prudkého nárastu minimálnej mzdy za posledné roky, cirkvi by tak podľa návrhu novely dostali v roku 2025 navyše 5,9 milióna eur. 

Pomoc menším cirkvám

Dokopy by teda mali cirkvi dostať na budúci rok o 10,5 milióna eur viac, prechod na minimálnu mzdu znamená zvýšenie príspevku o 4,6 milióna eur, zvyšok tvorí spomínaná jednorazová kompenzácia. 

Ťažisko zmeny spočíva v prechode na model, ktorý bude kopírovať minimálnu mzdu. Pre cirkvi to znamená každoročne zhruba 20 percent navyše. 

Naviazanie príspevku na minimálnu mzdu pomôže najmä malým cirkvám. Percentá navýšenia, ktoré sa rátajú podľa počtu veriacich, nezohrajú takú významnú rolu. 

Navrhovaný systém má byť solidárny a po prepočtoch by taký naozaj mal byť. 

Pre lepšiu predstavu, ak sa schváli navrhovaný systém, v praxi to bude znamenať, že štát na jedného katolíka prispieva 13 eur, kým na jedného člena z kategórie najmenších registrovaných cirkví až okolo 200 eur. 

Financovanie v cirkviDnešný systém je neudržateľný a zmena je nevyhnutná. Aj keď to môže zabolieť

Anton Ziolkovský

Z 18 štátom uznaných cirkví finančný príspevok nepoberajú štyri – Kresťanské zbory, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni) a Bahájske spoločenstvo.

Ročne dostanú cirkvi príspevok približne 60 miliónov eur, vyplýva z údajov rezortu kultúry. Na priblíženie, táto suma tvorí 0,2 percenta zo štátneho rozpočtu na tento rok.

Pre veľké cirkvi ide o zhruba štvrtinu ich celkového rozpočtu. Pri malých cirkvách môže tvoriť príspevok od štátu až do 80 percent rozpočtu.

Pokiaľ ide o navrhované zmeny, cirkvi by mali byť spokojné.

„KBS víta túto iniciatívu, keďže aplikačná prax identifikovala viaceré slabé miesta v platnom zákone,“ uviedla hovorkyňa katolíckych biskupov Katarína Jančišinová. Dodala, že po preštudovaní návrhu predložia prípadné pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) podporuje novelizáciu zákona v predloženom znení.

Generálna dozorkyňa ECAV Renáta Vinczeová pre denník Postoj uviedla, že legislatívna zmena predpokladá naviazanie výpočtu príspevku štátu práve na rast minimálnej mzdy, čo ECAV aj ostatným cirkvám pomôže pri zabezpečovaní základných potrieb na chod cirkví, a tak zostane väčší priestor na financovanie ďalších aktivít v oblasti misie, vzdelávania a sociálnej oblasti.

Poukázala aj na to, že doterajšie ukazovatele na výpočet príspevku boli v posledných rokoch značne kolísavé, čo spôsobovalo v praxi cirkvi, ale aj štátu problémy v rozpočtovaní a plánovaní. 

Slabšia motivácia pre cirkvi

Návrh z dielne ministerstva kultúry možno vnímať optikou cirkví ako veľkorysý. Možno ani nie tak z hľadiska absolútnych čísiel, pretože z pohľadu celého rozpočtu a výdavkov štátu ide o relatívne nízke hodnoty. Je fajn, že sa zabráni tomu, aby platy kňazov neklesali pod minimálnu mzdu, ale aj tak sa nedostanú na úroveň ich vzdelania a priemeru v krajine.

Pre cirkvi však predstavuje aktuálna ústretovosť štátu istým spôsobom dvojsečnú zbraň. Keď sa prijímala novela pred piatimi rokmi, minimálna mzda nerástla a zvolilo sa iné nastavenie. 

Treba si však položiť otázku: čo ak najbližšie roky nebude minimálna mzda rásť a, naopak, budú rásť platy v štátnej správe? Bude sa cirkev dožadovať opäť modifikácií systému? 

Práve táto skutočnosť a neistota z nej vyplývajúca podporujú ďalšie úvahy – teraz síce cirkev bude mať problém vyriešený, no takéto riešenie neprinúti cirkev k aktivite smerom k väčšej finančnej samostatnosti. Lebo tak ako nikto negarantuje rast minimálnej mzdy, nikto nemôže sľúbiť, že finančné príspevky od štátu tu budú večne.