Božia tvár Krása a nábožnosť vyvierajú z rovnakého prameňa

Strach zo starnutia spolu so spomienkami na predchádzajúce chyby a zlyhania nám môže zatieniť dobro vo svetle okolo nás. Tento nepokoj je živnou pôdou pre kultúru konzumu a rozptyľovania, ktorú sme si vytvorili. Tá profituje z úzkosti, ktorá tak často poháňa naše túžby. Oberá nás však pritom o čosi jedinečne ľudské a redukuje nás len na uzlíček materiálnych žiadostí. A má odpor voči všetkému transcendentnému, lebo otázky o význame ohrozujú mašinériu toho, že chceme a vlastníme čoraz viac.

Toto je jeden z dôvodov, prečo sa môže zdať, že v našom každodennom živote je tak málo krásy – skutočnej krásy. Skutočná krása nás ťahá hore a mimo seba; spája nás so skutočnosťami, ktoré sa nedajú predávať ani kupovať. Znovu posväcuje tento svet, čo i len na chvíľu. A pritom je obžalobou vulgárnosti, cynizmu a neporiadku, ktoré tvoria veľmi veľkú časť súčasného života.

Sme však lepší než naše najnižšie pudy. Zaslúžime si viac než len komercializovaný materialistický odpad. Dôvod je jednoduchý: ako píše filozof Roger Scruton vo svojej knihe Božia tvár, „[ľudská] tvár žiari vo svete objektov svetlom, ktoré nie je z tohto sveta – svetlom subjektivity“.

Sociálne vedy majú dnes sklon redukovať jednotlivcov na údajové body a ľudskú skúsenosť na vzorce správania. Je, samozrejme, pravda, že tak ako každý iný živočích, aj my ľudia sme oživený uhlík. Máme inštinkty a rozmnožujeme sa viac-menej ako každý iný živočích. No nie sme ako každý iný živočích. Ako jediní si uvedomujeme svoju individualitu a svoju smrteľnosť. To vysvetľuje, prečo máme strach zo samoty a potrebujeme význam. Sme jediný biologický druh, ktorý pochováva a ctí si svojich mŕtvych. Je pre nás prirodzené chcieť viac, ako nám dokáže dať tento život; cítiť, že by mohlo byť čosi viac a vyššie.

Scruton v Božej tvári ešte píše:

Dajme preč náboženstvo, [dajme preč] filozofiu, vyššie ciele umenia – a vezmeme obyčajným ľuďom prostriedky, ktorými môžu vyjadrovať svoju odlišnosť. Ľudská prirodzenosť kedysi bývala vysokou latkou, no postupne sa stále znižuje. Toto znižovanie latky podporuje biologický redukcionizmus, a preto ho ľudia tak ľahko prijímajú. Potom je cynizmus počestný a degenerácia šik. Redukcionizmus ničí náš druh a spolu s ním i našu láskavosť.

Krása je, naopak, vyjadrením našej spoločnej ľudskej dôstojnosti. V časoch prepiateho narcizmu a odmietania minulosti nám pripomína, že život je dobrý. Preto sa v katolíckej tradícii môže javiť také zvláštne nepriateľstvo voči vysokej kultúre, vynikajúcim výkonom a presnosti v intelektuálnom živote a v poslednom čase konkrétnejšie voči tradičnej latinskej omši.

Demokracia pretrváva iba vďaka lojalite k národu

Roger Scruton

Ja som so starou formou omše vyrastal. Netúžim sa k nej vrátiť. Často vedela byť mechanická a neinšpirujúca, pričom liturgické reformy Druhého vatikánskeho koncilu boli už dávno potrebné. Keď sa dobre uplatnia, vytvoria formu bohoslužby, ktorá je úctivá a hlboká.

No stará omša, keď ju kňaz slávil s pokorou a presvedčením, mala skutočne hmatateľnú krásu, ktorá pôsobila na všetky zmysly, najmä zrak, sluch a čuch. A pritom živo komunikovala tajomstvo neviditeľnej skutočnosti — Boha, ktorý je radikálne svätý, radikálne „iný“ ako my, no zároveň dôverne blízky, milujúci a vtelený do našej ľudskej prirodzenosti.

Ľudia dnes odchádzajú z Katolíckej cirkvi aj zo širšieho kresťanského spoločenstva z mnohých rozličných dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je však nepresvedčivá meštiacka priemernosť, ktorá sa až príliš často môže vyskytovať pri našej bohoslužbe – a potom infikuje celú atmosféru kresťanského života.

Ide mi skrátka o toto: Škaredosť zabíja ducha a vysvetľuje popud k znesväcovaniu, ktorý infikuje veľkú časť moderného „umenia“. Škaredosť ubíja predstavivosť, mäkne z nej mozog a tvrdne srdce. Veriaci ľudia majú hlad po kráse a tajomstve a túžia byť súčasťou príbehu; príbehu živého veriaceho spoločenstva, ktorý je skutočný a pretrváva naprieč vekmi a kultúrami. A vo svojej miestnej farnosti to často nedostávajú.

Scruton vo svojej knihe Beauty: A Very Short Introduction (Krása. Veľmi stručný úvod) napísal:

Potreba krásy nie je pre nás čímsi, čo nám môže chýbať a stále by sme boli naplnení ako ľudia. Je to potreba vznikajúca z našej metafyzickej situácie ako slobodných jednotlivcov, ktorí si hľadajú miesto v spoločnom a verejnom svete. Môžeme týmto svetom blúdiť odcudzení, podráždení, plní podozrievania a nedôvery. Alebo si tu môžeme nájsť domov a odpočinok v súlade s ostatnými i sami so sebou. Zážitok krásy nás vedie po druhej z týchto ciest: hovorí nám, že sme vo svete doma, že svet je už v našom vnímaní usporiadaný ako miesto pre život bytostí, ako sme my. No bytosti ako my… nachádzajú domov vo svete iba vtedy, keď uznajú svoju „padnutú“ situáciu… Zážitok krásy nám preto poukazuje za hranice tohto sveta na „konečné kráľovstvo“, v ktorom sa konečne naplnia naše nesmrteľné túžby aj túžba po dokonalosti.

Hlad po kráse a náboženské zmýšľanie preto tak veľmi úzko súvisia a sú životne dôležité  pre ľudský rozvoj. Oba vyplývajú z pokorného pocitu ľudskej nedokonalosti pri siahaní po transcendentne. Či už sa nám to páči, alebo nie, preto aj tak veľa mladých rodín vyhľadáva krásu a tajomstvo starej latinskej omše.

Potrebujeme krásu, aby nám zušľachtila predstavivosť, viedla nás pri vedeckej intuícii a prerazila táraniny a jed woke ideológie. Potrebujeme ju, aby sme jasne videli realitu. Potrebujeme krásu, lebo vďaka nej zostávame ľuďmi. Krása nám hovorí, že napriek našim hriechom a zlyhaniam je stvorenie dobré. A za ním je Stvoriteľ, ktorý nás miluje.

Knihu Rogera Scrutona Božia tvár si v slovenskom preklade a so zľavou môžete kúpiť TU.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Francis X. Maier je profesor katolíckych štúdií v Centre etiky a verejnej politiky. Je autorom knihy True Confessions: Voices of Faith from a Life in the Church (Pravdivé vyznania. Hlasy viery zo života Cirkvi).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.