Američan, ktorý kresťanov učí meditovať Nejde o dokonalú sústredenosť, ale o to, aby sme nechali Boha byť plnšie prítomným

Pre väčšinu kresťanov modliť sa znamená ďakovať Bohu, chváliť ho či hovoriť svoje prosby. Aj keď je táto diskurzívna modlitba nevyhnutná, po stáročia bola cieľom kresťanskej spirituality kontemplatívna forma, v ktorej „púšťame“ myšlienky a oddychujeme s Bohom. „Aj keď sa tento druh modlitby s reformáciou vytratil, posledných asi tridsať rokov zažíva svoj návrat,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Edward Groody z medzinárodnej organizácie Contemplative Outreach, ktorý vo svete vyučuje takzvanú modlitbu súhlasu a vedie semináre tvorby spoločenstva.

„Nie ste zlý človek, ak sa k tomu necítite volaný, ale je normálne, keď sa takýto vývoj – od tradičnej modlitby ku kontemplatívnej – u človeka udeje a my sa odovzdáme Bohu a necháme ho konať v nás,“ dodáva Groody.

V rozhovore približuje modlitbu súhlasu a hovorí tiež, v čom vidí rozdiel medzi meditáciou východných náboženstiev a tou kresťanskou. „Kým v budhizme ide o to, byť tu, v prítomnom okamihu, celá myšlienka modlitby súhlasu a kontemplatívnej modlitby je o tom, že má prehĺbiť náš vzťah s Kristom. Ak sa odovzdáme a dovolíme Bohu, aby bol v nás plnšie prítomný, Boh nás môže uzdraviť a premeniť,“ hovorí Groody.

Edward Groody pochádza z New Yorku, žije v štáte Tennessee. Je certifikovaným lektorom modlitby súhlasu (v angličtine centering prayer) a zakladateľom organizácie Community Building International. Pracuje aj ako konzultant v oblasti biznisu a tretieho sektora.

Mnohí kresťania majú akýsi rešpekt pri slove meditácia, lebo sa im to spája s východnými náboženstvami. Mohli by ste skúsiť pomenovať rozdiel medzi meditáciou vychádzajúcou z orientálnych praktík a kresťanskou meditáciou, ktorej sa venujete?

V kontexte kresťanskej meditácie by preto možno bolo lepšie hovoriť o kontemplatívnej modlitbe alebo konkrétne o modlitbe súhlasu, ktorej sa venujem. Keď sa na verejnosti a v médiách používa slovo meditácia, zvyčajne sa pod tým naozaj myslí východná tradícia a upokojenie mysle, ktoré sú orientované na seba.

Veľký rozdiel v porovnaní s kresťanskou kontemplatívnou modlitbou je v tom, že v zenovom budhizme je cieľom osvietenie, byť plne prítomný tu, v tomto okamihu.

Raz som počul prednášať hinduistického učiteľa menom Baba Muktananda, ktorý povedal, že Boh prebýva vo vás ako vy. A to nie je naša skúsenosť alebo naša viera. My kresťania veríme, že Boh prebýva v nás ako Boh. V kresťanstve to nazývame božské prebývanie.

Existujú ľudia, ktorí majú problém s cirkvou. Bola pre nich miestom posudzovania, nie miestom, kde sa učíme milovať a prijímať druhých, takže hľadajú inde ako v cirkvi. Týchto ľudí, samozrejme, nemáme posudzovať.

Dnes to trochu vyzerá tak, že meditácii sa venuje viac neveriacich ľudí ako praktike na upokojenie mysle než kresťanov, ktorí by sa takto modlili.

Jedným z dôvodov, prečo je meditácia možno populárnejšia medzi neveriacimi než medzi veriacimi, je, že mnohí veriaci nevedia, že vôbec existuje kresťanská meditácia. Veci sa však menia, lebo je po tom medzi kresťanmi hlad. Vidím to aj v USA.

Foto: súkromný archív E. G.

Veľmi populárna je aj technika mindfulness, teda učenie sa byť všímavý a plne prítomný. Profesorka z kresťanskej univerzity Azusa Pacific Regina Chow Trammel radí, ako kresťania môžu využívať techniku mindfulness kristocentrickým spôsobom. S kolegom Johnom Trentom o tom napísala aj knihu Christian mindfulness pre terapeutickú prax. Vidíte problém v samotnej technike mindfulness, keby sme to nebrali ako náboženskú prax, ale čisto ako relaxačnú techniku?

Myslím, že termín mindfulness mätie ľudí. Je veľmi populárny, možno to pomáha predaju. Ale pojem mindfulness pochádza z budhizmu. Je to o definícii. A napriek tomu, že máme spoločné to, že sa snažíme byť prítomní, cieľom kresťanskej meditácie je hlbšie spojenie s Bohom. Vzdávame sa myšlienok, obrazov a nechávame sa viesť ním.

Niekto by mohol namietať, že výsledkom či už budhistickej praxe, alebo tej kresťanskej je pokojnejší a prítomnejší človek. Je teda rozdiel, s akým cieľom rozjímame?

Je to stopercentný rozdiel.

Aký je teda cieľ kontemplatívnej modlitby?

Keďže sa v tejto modlitbe môžeme bližšie spojiť s Bohom, cieľom kontemplatívnej modlitby je hlbšie priateľstvo, vzťah. Zakúšame to, po čom túžime. Je to teda iný druh modlitby, než o akom bežne uvažujeme. Kým v budhizme ide o to, byť tu, v prítomnom okamihu, v kresťanstve je to o tom, že celá myšlienka modlitby súhlasu a kontemplatívnej modlitby má prehĺbiť náš vzťah s Kristom.

Ak sa odovzdáme a dovolíme Bohu, aby bol v nás plnšie prítomný, Boh nás môže uzdraviť a premeniť. Je to o hlbšom priateľstve s Bohom, ktorý ma môže uzdraviť z mojich zranení, odstrániť prekážky, ktoré mi bránia byť láskavejším, starostlivejším a milujúcim kresťanom vo svete. A nakoniec uvidím, že som dostal dary Ducha. Kontemplatívna modlitba môže viesť až k zážitku božského zjednotenia, konečného tajomstva.

Aký je pôvod kontemplatívnej modlitby súhlasu, ktorej sa venujete?

Rozumiem obavám ľudí. Myslím, že zdravý skepticizmus je na mieste, lebo ponuka všelijakých prednášok a techník je dnes obrovská. Modlitba súhlasu má však úplne kresťanský pôvod.

Jej zdrojom je Sväté písmo, Božie slovo vtelené v Ježiša. Jej zdroj je trojičný, je to o totálnom odovzdávaní a prijímaní medzi Duchom Svätým, Otcom a Synom.

Mám mnoho citátov zo Svätého písma, ktoré sú základom pre modlitbu súhlasu, asi najznámejší je verš z Matúšovho evanjelia: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ Alebo: „Váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte.“

Prvých 16 storočí bol cieľom kresťanskej spirituality tento druh modlitby. Cieľom kresťanstva bolo mať božské spojenie, blízke priateľstvo s Bohom. S reformáciou sa to stratilo, no za posledných asi 30 rokoch sa táto prax vracia späť. Zaslúžili sa o to najmä rôzne kresťanské rády a Druhý vatikánsky koncil. Veriaci v cirkvi by takisto mali mať túto skúsenosť, nie iba mnísi.

Jednou z najznámejších kníh o kontemplatívnej modlitbe je dielo stredovekej mystiky Oblak nevedomosti (v blízkom období je plánované jeho vydanie v slovenčine – pozn. red.). V 20. storočí túto modlitbu popularizovali mnísi Thomas Keating a Thomas Merton, ktorí vychádzali z učenia púštnych otcov a matiek.

Dôležitými autormi v tejto oblasti sú tiež Ján Kasián, svätý Augustín, svätý Gregor Veľký, kontemplatívnu modlitbu praktizovali svätá Terézia z Avily a svätý Ján z Kríža.

Hovoríte, že mnohí kresťania sa nevenujú meditácii, lebo ani nevedia, že niečo také existuje. Pre mnohých je však problém zotrvať v tichu čo i len päť minút.

V Oblaku nevedomosti sa píše, že kontemplatívna modlitba nie je určená pre každého.

Naozaj nie je pre každého?

Autor Oblaku nevedomosti veľmi presne píše: „Buď naplnený modlitbou predtým, než sa vydáš na kontemplatívnu cestu.“

Boh každého volá k modlitbe súhlasu a k hlbšej úrovni priateľstva.

To, čo sme väčšinou zvyknutí volať modlitbou, je diskurzívna modlitba – teda keď o niečo prosíme, chválime, adorujeme. Používame obrazy, intelekt, pocity. Mnohí ani inú modlitbu nepoznajú. Diskurzívna modlitba je veľmi dôležitou časťou kresťanskej modlitby, je nevyhnutná, pripravuje nás na kontemplatívnu modlitbu.

Benediktín o meditáciiZápadný človek chce výkon aj v modlitbe. Cestu k svojmu srdcu si možno skomplikovať aj ružencom

Mária Melicherová

Je to úplne prirodzený vývoj cesty kresťana od tradičnej modlitby ku kontemplatívnej, v ktorej púšťame myšlienky a oddychujeme s Bohom. Nie ste zlý človek, ak sa k tomu necítite volaný, ale je normálne, keď sa takýto vývoj u človeka udeje a my sa odovzdáme Bohu a necháme ho konať v nás.

Svätý Gregor Veľký opísal kontemplatívnu modlitbu ako spočívanie s Bohom nad rámec obrazov či predstáv.

Takže znova, prvých šestnásť storočí cirkvi bola cieľom kontemplatívna modlitba. Ale zabudli sme na to a teraz si to pripomíname.

Ako sa stalo, že kontemplatívna modlitba išla do úzadia?

K tomuto odpojeniu viedla reformácia. A preto si mnohí ľudia myslia, že existuje len diskurzívna modlitba.

Poďme k samotnej praktike modlitby súhlasu. Viacero ľudí mi povedalo, že keď sa skúšali modliť v tichu, hneď im začali v hlave víriť myšlienky, takže to po chvíli vzdali. Modlitba súhlasu myšlienky „upratuje“ pomocou posvätného slovíčka, ktoré si zvolí sám modliaci.

Existuje niekoľko bežných nedorozumení, ktorým ľudia veria. Jedným z nich je, že by sme pri modlitbe nemali mať myšlienky. Cieľom nie je nemať myšlienky, to sa ani nedá, cieľom nie je ani bojovať s nimi, ale odpútať sa od nich. K tomu prídeme praxou. Modlitbu súhlasu voláme aj modlitbou viery, teda s dôverou sa obraciame k Bohu zakaždým, keď prídu myšlienky, až sa nám od nich podarí oddeliť. Postupne prídeme na to, že ja nie som moje myšlienky. Takže sa nevyprázdňujem od svojich myšlienok, ale od toho, k čomu som pripútaný.

Nie sme zvyknutí uvedomovať si svoje myšlienky. Takže prvý krok bude uvedomiť si, že príde myšlienka. Napríklad počas modlitby mi príde na myseľ myšlienka o dovolenke, ktorá ma veľmi baví. Ale ja ju nezačnem rozvíjať, ale skrze svoje posvätné slovíčko sa vrátim späť a budem ochotný sedieť takto v tichu dvadsať minút, ideálne dvakrát dvadsať minút denne, dokážem sa postupne oddeliť od svojich myšlienok a zažiť hlbšie spojenie s Bohom.

Takže rozoznám svoje myšlienky, uvediem svoje posvätné slovo a to, čo robím, je, že sa oddeľujem od svojich myšlienok, odovzdávam sa Bohu a hovorím mu tým: „Nejdem robiť to, čo by som chcel robiť. Súhlasím s tvojou prítomnosťou a nechávam ťa byť prítomným.“ A Boh je omnoho mocnejší nás uzdravovať a urobiť nás milujúcejšími a vedomejšími, než sme my sami.

Keď som sa začal praktizovať modlitbu súhlasu, mal som mnoho duchovných zážitkov – úžasná radosť, úžasný pokoj, jednoducho veľmi mocné duchovné momenty. Pomyslel som si: „Vau, som veľmi výnimočný.“ (Smiech.) Pravdou však je, že hoci mnoho ľudí zažíva skúsenosť pokoja a ich krvný tlak sa zníži, cieľom kontemplatívnej modlitby nie sú tieto zážitky, ale prehĺbenie vzťahu s Bohom.

V Oblaku nevedomosti sa píše, že niektorí ľudia pri tejto modlitbe nebudú cítiť nič. To však neznamená, že sa nič nedeje. Deje sa toho mnoho. Boh vie, kto je silná osobnosť a nepotrebuje zážitky, aby vytrval pri modlitbe. Slabší potrebujú zážitky, ktoré ich motivujú, aby vydržali. Bolo to pre mňa pokorujúce čítanie.

Pamätám sa na jednu paniu na prednáške o modlitbe súhlasu, ktorá hovorila, že pri tejto modlitbe nerobí nič iné, len hovorí svoje posvätné slovíčko, lebo hneď ako ho povie, príde ďalšia myšlienka a tak to ide dookola. Má to napriek tomu význam?

Jednoznačne to má význam. Hovorením posvätného slovíčka sa v skutočnosti odovzdávame Bohu. Oddeľujeme sa od svojich myšlienok a hovoríme: „Bože, si omnoho múdrejší než ja.“

Veľmi užitočné v začiatkoch je modliť sa v skupine.

Aký má význam modliť sa v skupine spôsobom, ktorý je o mojom osobnom stretnutí s Bohom v tichu?

Modlitba súhlasu v skupine je veľmi silná. Nemám na to vysvetlenie okrem toho, ako sa hovorí v Biblii, že „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“.

Funguje tam určitá synergia. Mnoho ľudí zažíva hlbší pokoj a odpočinok s Bohom, keď sa táto modlitba robí v skupine. Veľmi silné sú víkendové či desaťdňové pobyty, kde sa skupina modlí celý deň takto v tichu. Momentálne takéto pobyty na Slovensku nerobíme, ale mohli by sme to zorganizovať.

Užitočné je nájsť si skupinu, ktorá sa modlí spolu napríklad dvakrát do týždňa. Existuje aj online možnosť modliť sa v skupine na stránke Meditation Chapel, aj keď mám radšej osobné stretnutie.

Boom meditácieNie je to len mantra óm. Ku kresťanstvu patrila stáročia, dnes ju veriaci nanovo objavujú

Mária Melicherová

Ďalší dôležitý aspekt praktizovania modlitby súhlasu vo farnostiach je, že tam, kde sa vytvoria takéto modlitebné skupinky, sa zároveň buduje aj komunita. Keď sa ľudia spolu modlia, prirodzene sa o seba zaujímajú, medzi ľuďmi táto modlitba vytvára prirodzené prepojenie.

V každom prípade jedno z pravidiel pre túto modlitbu hovorí: „Bude to fungovať, keď to budeš robiť.“ Potrebujete veriť a dať tomu čas.

Čo sa týka výberu posvätného slovíčka, na prednáške ste žartovali, že si modliaci môže vybrať trebárs aj slovo klobása, lebo nejde ani tak o jeho význam ako o to, že vyjadruje odovzdanie sa Bohu a súhlas s jeho prítomnosťou. Nie je však užitočnejšie vybrať si slovo, ktoré má aj samo osebe silu, keď ho hovoríme mnoho ráz počas modlitby?

Súhlasím s vami. Dôvod, prečo som povedal ten vtip, bol, že ľudia často nepochopia význam posvätného slova. Napríklad si zvolia posvätné slovo Mária a myslia si, že keď ho hovoria, vzývajú Pannu Máriu. Ale o tom nie je modlitba súhlasu. Pri bežnej diskurzívnej modlitbe som v rozhovore s Bohom prosbami, chválami alebo vzývaním Panny Márie o pomoc. Pri modlitbe súhlasu však ide o niečo iné.

Pri kontemplatívnej modlitbe sa snažíme opustiť naše myšlienka a všetko, čo hovoríme, je: „Som tu.“ Púšťam svoju agendu, svoje pripútanosti a iba som prítomný.

Takže je dobré použiť slovo, ktoré je posvätné pre vás, ale zároveň rozumieť tomu, že slovo vyjadruje súhlas a odovzdanie sa.

Modlitba súhlasu nie je v prvom rade určená na počúvanie Božieho hlasu, pri každom podnete sa modliaci má vrátiť k posvätnému slovíčku. Nie je však zotrvávanie v tichu ideálne na to, aby sme sa naučili počúvať, čo nám chce Boh povedať?

Pri modlitbe súhlasu nie sme v dialógu. Môžeme pritom zažívať hlboký pokoj, ale keď ku mne príde Panna Mária so svojím posolstvom, púšťam túto predstavu a vrátim sa k posvätnému slovíčku. (Úsmev.)

Počas modlitby súhlasu prichádzajú rôzne vhľady a vedenie. Môžem povedať, že je to pre mňa fantastický time manažment, lebo po tejto modlitbe presne viem, čo mám v ten deň urobiť.

Ale keď prídu vhľady a vedenie, podľa pravidiel to treba takisto „pustiť” a vrátiť sa k posvätnému slovíčku.

Áno, ale keď je to dôležité, tá myšlienka sa vráti. Ostane s vami.

Často sa stáva, že keď si sadneme do ticha, na myseľ nám prídu všetky úlohy a povinnosti, ktoré treba spraviť. Je vhodné zapísať si to niekde na začiatku modlitby, aby nás to neobťažovalo?

Na začiatku modlitby súhlasu odporúčam zaradiť takzvaný vestibulový čas. Sadnem si, môžem si dať čaj, zapáliť sviečku, zapísať si niečo do denníka, pomodliť sa Otče náš alebo s Božím slovom spôsobom lectio divina a po tomto čase na upokojenie idem na modlitbu súhlasu.

Pre niektorých ľudí je najlepší čas na túto modlitbu hneď po zobudení. Ráno naša myseľ nie je taká roztržitá.

Modlitbu súhlasu len ťažko môžeme robiť neskoro pred spaním, lebo by sme pri nej zaspali, ani keď je v dome veľký hluk. Máte nejaké rady, ako si tento čas vytvoriť?

Podľa mnohých odporúčaní je najlepší čas na modlitbu práve spomínané ráno, keď sme na to lepšie disponovaní. Mne dobre fungoval aj čas poobede okolo druhej či tretej popoludní. Závisí to od životnej situácie.

Svätý František Saleský povedal, že keď si neviete nájsť čas na modlitbu dvakrát za deň, modlite sa trikrát za deň. (Smiech.)

Odporúča sa modliť sa modlitbu súhlasu dvadsať minút, ideálne dvakrát denne. Nie je to pre začiatočníka pridlho? Nie je lepšie začať s piatimi či desiatimi minútami?

Dvadsať minút je dobrý čas. Ale keď sa niekomu nedá dvadsať, nech si zvolí fixný čas a modlí sa päť minút, a keď sa mu dá potiahnuť, nech zostane dlhšie. Ale odporúča sa dvadsať minút.

Viete, prečo je odporúčaných práve dvadsať minút?

Mysli trvá určitý čas, kým spomalí. Osobne sa každé ráno modlím modlitbu súhlasu štyridsaťpäť minút. Takže dá sa aj dlhšie, ale dvadsať minút je primeraný čas.

Pri modlitbe súhlasu sa odporúča sedieť s vystretým chrbtom a neopretou hlavou, ruky voľne v lone a nohy neprekrížené na zemi. Je táto poloha dôležitá?

Na tejto kresťanskej kontemplácii je pekné, že nemusíte mať dokonalé držanie tela. Sedenie rovno nás udržiava bdelých. A táto pozícia zároveň vyjadruje odovzdanie sa.

Keďže v modlitbe súhlasu ideme hlbšie a hlbšie do ticha, ide o to, aby sa nám podarilo sedieť nerušene. Ticho je prvým jazykom Boha. Je to miesto, kde s ním môžeme byť a kde k nám hovorí.

Na internetovej stránke Contemplative Outreach som videla medzi kontemplatívnymi modlitbami, ktorým sa venujete, okrem modlitby súhlasu aj čítanie Svätého písma spôsobom lectio divina. Dá sa modlitba súhlasu spojiť s praktizovaním lectio divina?

Lectio divina je z rovnakej rodiny kontemplatívnych modlitieb, aj keď ide o dve odlišné veci. Pri lectio divina ide o modlitbu s Božím slovom, ale nie na intelektuálnej úrovni. Má štyri kroky, čítanie Božieho slova nahlas, ktoré do seba necháme prenikať a prijímame skrze neho od Boha, čo nám chce odovzdať. Ide o intenzívne trávenie času s Božím slovom.

Ideálne je, keď sa modlíme lectio divina a potom modlitbu súhlasu.

Aká bola vaša osobná cesta ku kontemplatívnej modlitbe?

Vyrastal som v katolíckej rodine, ktorá vieru prežívala veľmi živo, moja prateta bola rehoľná sestra. Katolícka tradícia pre mňa bola krásna, prežíval som vieru aj ako osobnú skúsenosť priateľstva s Bohom, nebolo to len o dodržiavaní pravidiel.

V tínedžerskom veku som si však začal klásť otázky, ako napríklad prečo existuje utrpenie. Nerozumel som tomu a nedostával som na ne dobré odpovede. Súčasťou mojej duchovnej cesty tak bola aj akási púšť, obdobie pochybností, nedôvery. Počas vysokoškolských rokov som bol trochu stratený. Hľadal som duchovnú skúsenosť a chodenie do kostola, dodržiavanie prikázaní ani klasické modlitby mi nestačili.

Tak som začal objavovať rôznych učiteľov či guruov východných náboženstiev, zúčastnil som sa na mnohých ich workshopoch. V rámci práce s kresťanským psychiatrom a autorom metódy community building (tvorba spoločenstva) Scottom Peckom som sa zoznámil s kontemplatívnou modlitbou a bol som užasnutý, akú má cirkev bohatú tradíciu. Tak som vo svojich dvadsiatich rokoch objavil Thomasa Mertona a Thomasa Keatinga, svätého Jána z Kríža, ako aj učenie matiek a otcov púšte a bolo to pre mňa ako zjavenie. Zúčastnil som sa na týždňovom seminári modlitby súhlasu a zažil skúsenosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila môj život. Išlo o akýsi zážitok obrátenia.

Žiak psychiatra a spisovateľa Scotta PeckaJedným z najväčších nepriateľov komunity je dávať druhým rady

Stanislava Horváthová 

Modlitba súhlasu a iné formy kontemplatívnej modlitby sa stali pre mňa veľmi dôležitými, lebo som ich zúfalo potreboval, keďže som mal veľkú túžbu po hlbšom vzťahu s Bohom.

Ako sa stalo, že ste začali šíriť túto modlitbu po svete?

Myslím, že je to normálny vývoj a súčasť našej kresťanskej cesty, že keď zakúsime dobrú správu, chceme sa s ňou podeliť. Musíme len dávať pozor, aby sme ju nevnucovali, ale naozaj sa s ňou delili. (Smiech.)

Stal som sa členom organizácie Contemplative Outreach, ktorá má oficiálne zastúpenie aj v Európe. Začal som vyučovať modlitbu súhlasu, začali ma pozývať mnohé cirkvi. Kontemplatívna modlitba sa veľmi dobre dopĺňa s mojou ďalšou prácou, ktorou je vedenie seminárov o tvorbe spoločenstva. Ide vlastne o skupinovú kontemplatívnu modlitbu.

Modlitbu súhlasu sa modlíte už desiatky rokov. Aký má vplyv na váš život?

Vďaka tejto modlitbe som menej reaktívny, teda nepotrebujem hneď emočne na všetko reagovať, modlitba ma vedie k väčšej citlivosti a láskavosti, k lepšej schopnosti počúvať. Nenechám sa tak ľahko vyrušovať mobilom a ďalšími vecami, viem viac prežívať prítomný okamih, precítiť to, čo prežívam. Som vďačnejší, mám v sebe viac radosti a celkovo viac života.

Veľa ľudí má podobnú skúsenosť. Začnete sa modliť modlitbu súhlasu a po troch mesiacoch sa vás ľudia začnú pýtať: „Čo sa s tebou deje? Začal si behať alebo viac cvičíš? Si pokojnejší.“

Takisto pri tejto modlitbe zažívate to, po čom všetci túžime, priateľstvo s Bohom.

Toto všetko sú tie príjemnejšie stránky. Je tam však aj druhá stránka, pre ktorú kontemplácia nie je pre každého. Je to totiž procesom vnútornej transformácie a uzdravovania. Čím ďalej idete touto cestou, zažívate suchoty a ťažké obdobia, keď sa môžete cítiť stratený. Svätý Ján z Kríža to nazýval noc zmyslov. Je to čas, keď treba dať Bohu plnú dôveru a vieru, čo v praxi znamená pustiť veci, na ktoré sme naviazaní. Pre tieto ťažké obdobia je dôležité mať duchovné sprevádzanie, niekoho, kto prešiel týmito vecami, a byť súčasťou cirkvi a kresťanskej komunity.

Odporúčali by ste teda mať pri tejto modlitbe duchovné vedenie?

Kontemplatívna modlitba je procesom premeny, vzdávania sa a rastu. A to nebude vždy ľahké. V prvých rokoch praktizovania kontemplatívnej modlitby ľudia zažívajú pokoj a uzdravovanie a to je úžasné. Ale štvrtý, piaty rok prídu ťažšie chvíle. Preto je dobré spoľahnúť sa na vedenie Ducha Svätého, ktorý nás k tomu volá. V istom zmysle si každý môže sadnúť do ticha a praktizovať modlitbu súhlasu. Ale je vždy dobré prebrať to s duchovným vedením.