Boom meditácie Nie je to len mantra óm. Ku kresťanstvu patrila stáročia, dnes ju veriaci nanovo objavujú

Zrejme neboli časy, keď by meditácia zažívala takú popularitu ako dnes. Lotusový sed, spojené prsty a budhistická mantra óm už priam zľudoveli. Z prvkov budhistickej meditácie sa stal akýsi symbol hlbokého sústredenia. Vidieť ich aj v rozprávkach, po ktorých to potom opakujú aj škôlkari, či v reklamách. Praktizovanie meditácie typu mindfulness, teda učenie sa všímavosti a prežívania prítomného okamihu, je súčasťou terapií, využíva sa v školách vo svete, veľké firmy platia kurzy tejto praktiky pre svojich zamestnancov.

Na Slovensku skončila nedávno svoj mandát prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa verejne hlási k meditácii vychádzajúcej zo zenbudhizmu, ktorú praktizuje už sedemnásť rokov. „Bolo to náročné a vyžadovalo si to intenzívne sa vracať sama k sebe do ticha, aby sa z toho človek nezbláznil, aby mal pod kontrolou svoje ego,“ povedala odchádzajúca hlava štátu v nedávnej diskusii Denníka N o tom, čo jej pomáhalo zvládnuť nápor pri výkone funkcie.

Ilustračné foto: Shutterstock.com

Pred siedmimi rokmi opísala svoju meditačnú prax podrobne v rozhovore pre portál Čierna labuť. Bývalá prezidentka sa venuje praktike s názvom zazen. „Je na to potrebný tichý priestor, kde si sadneme do lotosového sedu, čo je poloha tela, ktorá mu neubližuje a nie je bolestivá, dýchame pokojne do brucha, oči máme otvorené a koncentrujeme sa na jeden bod – napríklad na náš dych,“ opísala meditáciu zazenu Čaputová.

Hlad po tichu aj medzi kresťanmi

Možno práve preto, že meditácia je dnes vo verejnej debate či vo filmoch spájaná s praxou východných náboženstiev, mnohí kresťania majú už pred týmto slovom akýsi rešpekt. Zdravá skepsa kresťanov pri ponuke rôznych meditačných kurzov je podľa Edwarda Groodyho z organizácie Contemplative Outreach namieste.

Groody, ktorý si v mladosti počas obdobia pochybností sám prešiel hľadaním aj medzi učiteľmi orientálnych praktík, hovorí, že v cirkvi máme bohatú tradíciu kontemplatívnej modlitby a mnohí kresťania o nej ani nevedia. „Mnohí ľudia si myslia, že existuje len diskurzívna modlitba – teda keď o niečo prosíme, chválime, adorujeme; používame obrazy, intelekt, pocity,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Pre Groodyho znamenalo objavenie tradície kontemplatívnej modlitby v mladosti životnú zmenu. Dnes po celom svete, aj na Slovensku, vyučuje metódu starokresťanskej kontemplatívnej modlitby, takzvanú modlitbu súhlasu.

„Prvých šestnásť storočí cirkvi bola cieľom práve kontemplatívna modlitba. Ale zabudli sme na to a posledných asi tridsať rokov sa táto prax vracia späť,“ dodal Groody.

Edward Groody aj benediktín Jozef Brodňanský, ktorý sprevádza ľudí pri meditácii, sa zhodujú v tom, že dnešní kresťania majú hlad po pasívnej modlitbe v tichu. „Nemusím byť prorok, aby som povedal, že tento hlad bude narastať,“ povedal v rozhovore pre Postoj Brodňanský.

Niekdajší pápež Benedikt XVI. ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery adresoval biskupom list o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie. Už v roku 1989 napísal, že „záujem, ktorý v posledných rokoch vzbudili formy meditácie spojené s východnými náboženstvami a s ich osobitnými spôsobmi modlitby, je nemalým znakom tejto potreby duchovnej sústredenosti a hlbokého styku s Božím tajomstvom“.

Keďže Katolícka cirkev nezavrhuje nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté, nemá sa podľa neho vopred predpojato opovrhovať metódami východných náboženstiev, pretože nie sú kresťanské. „Naopak, možno z nich vybrať, čo je v nich užitočné, za podmienky, že sa nikdy nestratí zo zreteľa kresťanské chápanie modlitby, jej logika a požiadavky, pretože v rámci tohto celku sa tie prvky majú znova formulovať a prijímať,“ písal na konci 80. rokov kardinál Joseph Ratzinger, pričom v liste upozornil aj na určité riziká.

Benediktín o meditáciiZápadný človek chce výkon aj v modlitbe. Cestu k svojmu srdcu si možno skomplikovať aj ružencom

Mária Melicherová

Za jedno z rizík spájania orientálnych a kresťanských metód považuje snahu o dosiahnutie duchovných zážitkov rôznymi technikami alebo kladenie absolútna bez obrazov a pojmov príznačné pre budhizmus na úroveň Božieho majestátu. Prázdno, ktoré vznikne v meditujúcom človeku, má zaplniť Božie bohatstvo. „Tu je vynikajúcim učiteľom svätý Augustín: Ak chceš nájsť Boha, hovorí, zanechaj vonkajší svet a vstúp do seba samého. Avšak, pokračuje, nezostávaj v sebe, ale prevýš seba, lebo ty nie si Boh: on je hlbší a väčší než ty,“ vysvetlil pápež v liste.

„Pre mňa bol tento list veľkým povzbudením. My kresťania sa nemáme stavať do svetla, že sme majitelia meditácie a jediní správni interpretátori,“ povedal benediktín Brodňanský.

Podobne ako Katechizmus Katolíckej cirkvi v kapitole o modlitbe, aj kardinál Ratzinger spomína v liste biskupom metódu kresťanskej meditácie, ktorá pochádza od mníchov kresťanského východu z prvých storočí a na západe chýbala. Ide o meditáciu s Ježišovou modlitbou, ktorá sa modlí v určitej polohe tela, prispôsobuje sa dýchaniu a vníma aj tep srdca.

V kresťanskej meditácii nejde o seba, ale o vzťah s Bohom

Aj keď efektom dlhodobo praktizovanej meditácie, či už ide o orientálnu, alebo kresťanskú praktiku, je pokojnejší a menej roztržitý človek, podľa Edwarda Groodyho je veľký rozdiel v tom, s akým úmyslom sa do modlitby púšťame.

„Kým vo východných náboženstvách je meditácia orientovaná na seba, na upokojenie mysle, plnú prítomnosť v danom okamihu či na osvietenie, v kresťanstve veríme, že Boh prebýva v nás a my sa s ním môžeme hlbšie spojiť. Cieľom kontemplatívnej modlitby je tak hlbšie priateľstvo s Bohom, prehĺbenie vzťahu s ním,“ vysvetlil pre Postoj Groody. Modlitba súhlasu, ktorú vyučuje, spočíva v tichom sedení v určenej polohe. Keď prídu myšlienky, použije sa takzvané posvätné slovo, ktoré si modliaci sám zvolí a ku ktorému sa opakovane vracia.

Pozitívny vplyv meditácie a bližší vzťah s Bohom vďaka meditácii zažíva aj 64-ročná učiteľka z Trenčína Gabriela Zelíková. Meditácii sa venuje posledných šesť rokov. Začala s ňou v náročnom období svojho života, keď vnímala, že potrebuje nájsť ukotvenie. „Meditácia priniesla do môjho života dôležitý obrat. Upokojila ma, umožnila mi vidieť veci z inej perspektívy, nebrať svoje myšlienky tak vážne. Mám viac energie, nepotrebujem hneď na všetko emočne reagovať. Objavila som v sebe pokoj, radosť. Môj vzťah k Bohu sa zmenil. Je to pre mňa žitie, nie doktrína,“ hovorí Gabriela pre Postoj.

Každý deň medituje dvakrát po dvadsať minút a hovorí, že pri tom nejde o žiadne vznešené prežívanie. „Meditácia je veľmi jednoduchá. Sedíš v tichu s tým, čo je. Necháš svoje myšlienky prichádzať, nebrániš sa im, no zároveň ich nerozvíjaš. Keď sa prichytíš pri tom, že ti myseľ odbehla a ty zrazu nakupuješ alebo varíš, vrátiš sa do ticha,“ spresnila.

Aj deti dokážu byť ticho

Rehoľná sestra Blanka Ďuračková sa venuje meditácii s Ježišovou modlitbou. Ako učiteľka prvého stupňa túžila viesť k tichu aj svojich malých žiakov. Už dva roky tak začínajú vyučovanie desaťminútovým tichom. Keďže učí na štátnej škole, so žiakmi to berú ako formu relaxácie a stíšenia v rámci ranného kruhu. Nepoužívajú pri tom žiadne posvätné slová, jednoducho len sedia v tichu a učia sa načúvať svojmu srdcu. Rodičia s týmto modelom súhlasili. „Na mnohých fórach sa už hovorí o tom, že je to pre deti dobré. Aj literatúra hovorí, že šesť- či sedemročné deti to zvládnu. Brala som to tak, že je to legitímne, že nerobím nič potajme,“ hovorí učiteľka.

Sestra Blanka ranné chvíle ticha ani nenazýva meditáciou, hovorí, že s týmto slovom prišli samotné deti. „Deťom hovorím, že máme v srdci malé semienko, ktoré chce rásť, a my mu pomáhame tým, že počúvame svoje srdce a staráme sa o svoje vnútro,“ povedala sestra Blanka pre Postoj.

Ako to vyzerá ráno v jej triede? „Hneď keď prídu deti do školy, zložia si tašku a posadajú si na koberec. Trochu sa tam bavíme, a keď zaznie prvé zvonenie päť minút pred vyučovaním, stíšime sa a zostávame v tichu aj prvých päť minút z hodiny. Potom sa rozprávame, čo nám povedalo srdce,“ vysvetlila rehoľníčka. Deťom každý deň číta knihu a v príbehu Stratená veľryba nedávno čítali o chlapcovi, ktorý „nepočul, lebo nepočúval srdcom“. „Bola to úžasná kniha a ten príbeh im to tak osvetlil, že na konkrétnom príklade pochopili, čo znamená počúvať srdcom. Po tomto príbehu počúvajú úplne inak,“ povedala sestra.

Deti zvládajú sedieť v tichu, väčšinou majú zavreté oči, aj keď to nemajú nariadené. Jediné, čo od nich učiteľka žiada, je, aby sedeli rovno s vystretým chrbtom. „V triede mám aj autistického chlapca, ten sa niekedy potrebuje prejsť alebo niečo povedať, aj keď teraz to už zvláda aj on. Deti si ho však vôbec nevšímajú. Dokonca som zažila taký moment, že jednému chlapcovi chcel dať dole okuliare, a ten chlapec sedel, ani sa nepohol. Bolo to neskutočné!“ spomína sestra Blanka. Dodáva, že niektoré deti podľa slov rodičov zostávajú chvíľu v tichu aj doma predtým, než sa pustia do domácich úloh.

Vplyv meditácie na správanie detí nevie posúdiť, keďže so žiakmi medituje, odkedy nastúpili do školy, a tak nevie, akí by boli bez toho. Svoju aktuálnu triedu však považuje za mimoriadnu a hovorí, že v nej nemusí riešiť žiadne vážne výchovné problémy, deti sú k sebe kamarátske. „Keďže si hovoríme, čo prežívajú, idú s kožou na trh, hoci si to neuvedomujú, a to ich zbližuje,“ dodáva.

Vytváranie priestoru na ticho považuje benediktín Jozef Brodňanský za dôležité aj pri modlitbe v rodine. „Ticho treba vnášať, kde sa dá. Je potrebné vkladať ho ako prirodzený prvok do rodinnej modlitby už s malými deťmi. Nielen nechať deti milučko sa ,vyďakovať‘,“ radí. V tichosti sa podľa neho môže začínať modlitba pred jedlom, ticho je potrebné aj pri obzretí sa za uplynulým dňom.

Neprekvapivá potreba ticha

Nie je prekvapivé, že v dobe plnej stimulov hľadajú ukotvenie v tichu veriaci aj neveriaci. Ani kresťania sa meditácie nemusia báť, cirkev ponúka túto formu modlitby od svojich raných storočí.

Benediktín hovorí, že k potrebe stíšenia postupne dospeje každý kresťan, ktorý sa modlí poctivo a verne. „Modlitba je viac činnosťou Boha ako človeka v čase, keď sa človek rozhodne venovať sa niečomu, čo nazve modlitbou,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Na ticho vyzval cez sociálne siete pred niekoľkými dňami aj pápež František v odkaze, v ktorom pripomenul prebiehajúci Rok modlitby. „Nezabúdajte sa starať o seba samých. Nie ani tak o svoj zovňajšok, ale o to najcennejšie: o svoju dušu, o svoje srdce. Snažte sa načúvať mu v tichu. Počúvajte rytmus svojho srdca a hovorte s Bohom,“ apeluje pápež.

V blízkom období prinesieme celý rozhovor v Edwardom Groodym z organizácie Contemplative Outreach.