Pútnický dom Velehrad v Ríme | Prednostne ubytujú Čechov a Slovákov, budovu dostal kardinál Beran ako dar od pápeža

Slovenskí a českí pútnici v Ríme s obľubou vyhľadávajú na ubytovanie Pútnický dom Velehrad. Napokon, počas júnovej návštevy ad limina apostolorum v ňom našli prechodný domov aj slovenskí biskupi.

Veľkou výhodou tohto miesta je najmä jeho poloha: nachádza sa doslova pár minút od Vatikánu a železničnej stanice San Pietro, no zároveň je v tichej a pokojnej uličke, kam turisti sotva zablúdia.

Pútnický dom medzi okolitými budovami na ulici Via delle Fornaci nijako zvlášť nevyniká, takže pri prvej návšteve sme trocha váhali, či sme tu správne. Pochybností nás zbavili až české nápisy na zvončekoch.

Zásluha kardinála Berana

Bránu nám otvára riaditeľ Velehradu, český kňaz Damián Jiří Škoda. Stretáme sa práve v čase, keď sú v pútnickom dome ubytovaní aj slovenskí biskupi.

Usádza nás do jedálne, kde je na na každom stole už pripravené prestieranie na raňajky. Na stenách visia informačné panely, ktoré opisujú históriu tohto miesta.

Česi za Velehrad vďačia kardinálovi Beranovi a pápežovi Pavlovi VI., dozvedáme sa od riaditeľa.

Keď v roku 1965 udelil pápež arcibiskupovi Beranovi kardinálsky titul, komunistický režim v Československu sa rozhodol, že nepriateľskej osobe umožní len jednosmernú cestu do Ríma. Mysleli si, že takmer osemdesiatročný biskup takto prestane robiť problémy.

Netušili, že za hranicami začne kardinál Beran vyvíjať ohromnú činnosť v prospech krajanov aj utláčanej cirkvi vo vlasti.

Kardinál Beran s Pavlom VI. na informačnom paneli vo Velehrade. Foto: Postoj/Pavol Hudák

Beran v Ríme prepojil rôzne zahraničné iniciatívy a vytvoril České náboženské středisko Velehrad. To malo slúžiť na posilnenie viery a národnej identity, vydávalo náboženské knihy, ktoré sa pašovali do Československa, a zhromažďovalo materiálnu pomoc, ktorú posielalo do vlasti.

Kardinál venoval veľkú pozornosť mladým, pre ktorých stredisko každé leto organizovalo školské tábory v rôznych krajinách slobodnej Európy, kde sa vyučovala čeština, národné zvyky, organizovali sa duchovné cvičenia a púte.

Na rozvoj a koordinovanie všetkých týchto aktivít sa postupne začalo hľadať vhodné miesto.

Velehrad nájdete nielen v Ríme

Zahraniční Česi a priatelia kardinála Berana mu chceli dať darček k osemdesiatke, a tak sa rozhodli vyzbierať financie na kúpu domu, ktorý by sa stal stálym zázemím Velehradu. Bolo to v roku 1968, v čase, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy.

Vtedy sa pápež Pavol VI. rozhodol, že budovy súčasného Velehradu daruje kardinálovi Beranovi. Predtým tam sídlila tlačiareň a Katolícka akcia.

Podľa riaditeľa Škodu časť súčasného Velehradu dostal kardinál Beran do daru a zvyšok dokúpil z nazbieraných prostriedkov. Kardinál založil centrá s rovnakým pomenovaním aj v USA, Západnom Nemecku, Londýne či talianskych Dolomitoch.

V roku 1969 sa po rekonštrukcii stáva z Velehradu aj pútnický dom, ktorý ešte v tom istom roku prijíma prvých pútnikov. Jeho správu postupne prevzali saleziáni a o chod sa starali aj školské sestry sv. Františka.

Ďalšia veľká rekonštrukcia sa začala v roku 2013, keď centrum na tri roky zatvorili, a kompletne sa skončila až v roku 2022.

Dnes má každá izba svoju toaletu, kúpeľňu, kúrenie aj klimatizáciu.

Riaditeľ domu Velehrad Damián Škoda. Foto: Postoj/Pavol Hudák

Pred rekonštrukciou mal Velehrad kapacitu 45 lôžok, dnes má 32 izieb, ktoré sú jedno- až trojlôžkové. Spolu je tam 63 postelí s možnosťou prístelky.

Pútnický dom nefunguje na ubytovacích platformách, ubytovanie si treba dohodnúť priamo telefonicky alebo emailom. Dá sa to maximálne rok dopredu, ideálne pol roka.

Prednosť majú Česi a Slováci. Podľa riaditeľa by kapacitne dom len z českých pútnikov naplnili ťažšie. Ak sú voľné izby, ubytovávajú aj iné národnosti alebo poskytnú ubytovanie talianskym rodičom, ktorí majú choré deti v pápežskej nemocnici Bambino Gesù.

„Záujem o ubytovanie by mali aj Nemci, Američania, Taliani či Rakúšania. Ale my sme zameraní na Čechov a Slovákov, prednosť majú skupiny, ktoré dopĺňame jednotlivcami. Keby sme, naopak, dávali prednosť jednotlivcom, rozkúskuje sa nám to,“ vysvetľuje Škoda.

Vo Velehrade si dávajú pozor aj na také veci, aby na izbe neboli páry, ktoré nie sú zosobášené. „Keďže sme pútnický dom, berieme do úvahy aj toto,“ hovorí riaditeľ a dodáva, že snúbencom alebo mladým, ktorí spolu chodia, radi poskytnú ubytovanie v oddelených izbách.

Tri základné veci pre spokojnosť hostí

Od roku 2016 už dom nespravujú saleziáni ani školské sestry, ale riaditeľom je diecézny kňaz a o pútnikov sa starajú štyri rehoľníčky zo Spoločnosti sestier Ježišových. S upratovaním a so stravou im pomáhajú talianske agentúry. Jedna zabezpečuje upratovanie, druhá stravu.

Pútnický dom oficiálne vlastní Náboženská spoločnosť Velehrad, v ktorej sú zapísaní všetci českí a moravskí biskupi, taktiež kňazi a laici. Spolu má približne 60 členov.

Náš sprievodca Damián Jiří Škoda je od roku 2016 tretím riaditeľom, popritom ešte píše záverečnú prácu v rámci doktorandského štúdia dogmatiky.

Pútnický dom Velehrad zabezpečuje pútnikom aj lístky na pápežské omše či audiencie.

Foto: Postoj/Pavol Hudák

„Toto miesto je dar. Je to veľmi blízko Vatikánu, na druhej strane je to veľmi pokojné miesto. Máme tu park, v okolí nie sú žiadne podniky. Akurát chodí okolo vlak, no blízkosť vlakovej stanice je skôr výhodou. Skutočne je to dar, aj skrze kardinála Berana,“ hovorí o tomto kúsku českej zeme v Ríme otec Škoda.

Pútnický dom už dnes nepotrebuje žiadnu reklamu. „Keď som prišiel, bola posledná vlna covidu. Vymýšľal som nejaké letáky, aby sme to rozbehli, aj nám pomohol text v českých novinách, no dnes musíme pútnikov niekedy aj odmietať.“

Pre spokojnosť zákazníkov robia tri základné veci. „Snažíme sa o vľúdnu komunikáciu, dobré jedlo a čistotu na izbách.“ A dôležité sú, samozrejme, aj prijateľné ceny ubytovania.

Riaditeľa sa na záver pýtame, kedy je najlepší čas na návštevu Večného mesta.

„Dobrý mesiac je marec alebo apríl. Sú to krásne mesiace. Ale pekne tu je aj v januári a vo februári. Cez deň je tu desať až pätnásť stupňov a je tu slniečko. Neznamená to však, že nemôže zapršať. Všetci chcú ísť do Ríma v máji, ale vtedy je tu už veľa ľudí,“ odporúča rodák z Ivančíc, z obce, odkiaľ pochádzal maliar Alfons Mucha či herec Vladimír Menšík.

Foto: Postoj/Pavol Hudák

Damián Škoda dopĺňa aj tipy na pekné a pokojnejšie miesta v Ríme. Sú to napríklad Tri fontány (Tre fontane). „Je to miesto, kde bol sťatý svätý Pavol. Keďže je to už na okraji mesta, nedôjde tam veľa ľudí. Všetci idú len po Baziliku sv. Pavla za hradbami. Je to veľmi krásne, tiché a duchovné miesto.“

Ďalším odporúčaním, ktoré dostávame, sú katakomby a krásne kostolíky na okraji Ríma.

Opátstvo Tre FontanePavlovi tam sťali hlavu, dnes je to jedno z najkrajších miest v Ríme

Pavol Rábara

Damián Jiří Škoda však obľubuje aj návštevu Baziliky sv. Petra a prechádzku po rušnom Námestí sv. Petra, kam sa chodí denne modliť ruženec. Robí tak však v čase, keď je tam menej turistov.

Počas voľna si rád vyrazí aj do hôr v okolí Ríma, no najradšej trávi dovolenku doma na Šumave.