Rumunský patriarchát Rozruch okolo kanonizácií fašistických svätých v Rumunskej pravoslávnej cirkvi

V rumunskej občianskej spoločnosti vyvolalo rozruch rozhodnutie Posvätného synodu Rumunskej pravoslávnej cirkvi, že v rámci osláv storočnice Rumunského patriarchátu v roku 2025 budú kanonizovaní šestnásti duchovní ako vyznávači pravoslávnej viery počas komunistických rokov.

Niektorí – o. Dumitru Stăniloae, o. Liviu Galaction Munteanu, o. Arsenie Boca, o. Sofian Boghiu, o. Ilarion Felea, o. Ilie Lăcătușu, o. Gherasim Iscu – podporovali alebo vyjadrovali fašistické a antisemitské idey v medzivojnových rokoch alebo po svojom uväznení počas komunizmu.

Celý proces kanonizácie mal dlhú históriu, ktorá sa vyznačovala kontroverziou, nezhodami medzi biskupmi a odkladmi kanonizácie. Spočiatku ako verejné tajomstvo medzi pravoslávnymi cirkevnými obcami koloval zoznam s menami dvadsiatich piatich duchovných, ktorí boli navrhnutí na kanonizáciu ako vyznávači viery počas komunizmu.

Mená navrhol každý pravoslávny biskup v Rumunsku, a to bez účasti laikov, mníchov alebo bežných kňazov. Až na svetlé výnimky (o. Ilie Cleopa a o. Arsenie Boca) sa budúcim svätým nepodarilo získať nejakú verejnú pravoslávnu úctu, pričom väčšina bežných veriacich a bežných duchovných nevedela, kto to boli.

V súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami o kritériách kanonizácie vydal patriarcha Daniel dve vyhlásenia vrátane toho zo 4. júla 2019, v ktorom objasnil, že nacionalizmus by nemal predstavovať analytickú optiku pri tvorbe pravoslávnych hagiografií. Ďalším vyhlásením z 28. októbra toho istého roku patriarcha bez udania dôvodu odložil kanonizáciu o. Arsenieho Bocu (1910 – 1989). Toto rozhodnutie prekvapilo pravoslávne komunity v Transylvánii, keďže o. Arsenie bol jediným svätcom, ktorý sa tešil verejnej úcte v radoch pravoslávnych.

O päť rokov neskôr, 11. júla 2024, Munténijská metropolitná synoda na žiadosť patriarchu Daniela schválila kanonizáciu troch nových svätých: Arsenieho Bocu z monastiera Prislop, o. Ilieho Lăcătușa a o. Constantina Sârba. Lăcătușu a Sârbu boli mimo Bukurešti prakticky neznámi. Okrem toho všetci traja duchovní sympatizovali s rumunským fašistickým hnutím Železná garda alebo boli jeho členmi. V nasledujúci deň Posvätný synod v Bukurešti schválil šestnásť mien na kanonizáciu vrátane tých, ktoré navrhol patriarcha Daniel.

Nedávne kroky patriarchu Daniela sú v rozpore s jeho vyhláseniami z roku 2019, ktoré sa týkali úlohy nacionalizmu pri zostavovaní nových hagiografií a kanonizácie o. Arsenieho Bocu, mníšskeho kňaza, ktorý bol koncom 50. rokov 20. storočia vyobcovaný a vylúčený z mníšskeho stavu pre údajnú neposlušnosť, nemorálnosť a heterodoxiu.

Význam biskupov v procese kanonizácie sa datuje od roku 1952, keď o. Liviu Stan (1910 – 1973), bývalý fašistický duchovný, vypracoval zásady kanonizácie svätých v Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Tieto zásady prenechali rozhodovanie o tom, kto má byť uznaný za svätého, výlučne biskupom.

Počas súčasného procesu patril výber potenciálnych kandidátov na kanonizáciu biskupom, ktorí svoje návrhy zakladali na expertíze interných historikov Rumunskej pravoslávnej cirkvi. V snahe rekonštruovať životy svätých z primárnych a sekundárnych zdrojov títo „odborníci“ vykladali pramene selektívne, pričom v rámci zámerného historiografického procesu bielenia uprednostňovali hagiografické aspekty na úkor relevantných detailov, ktoré sa týkali politického a antisemitského aktivizmu.

Pri rozhodovaní o tom, či fašisti majú byť považovaní za svätých, biskupi hlasovali bez toho, aby mali informovanú predstavu o tom, čo je fašizmus, alebo napriek povedomiu, že niektorí budúci svätci boli fašistami.

Zo sveta pravosláviaRumunský patriarchát chce vlastnú štruktúru pre svojich veriacich na Ukrajine

Ján KrupaNOEK

Zatiaľ čo správy o kanonizácii sa stretli s veľkým ohlasom u pravicových intelektuálov a vo fundamentalistických kruhoch, väčšina duchovenstva a laikov zostala bokom. Národný inštitút pre výskum holokaustu v Rumunsku Elie Wiesel v otvorenom liste, ktorý adresoval Posvätnému synodu, vzniesol otázky o fašistickej minulosti troch nových svätých (Stăniloae, Lăcătușu a Felea).

Rumunský patriarchát vo svojej odpovedi odmietol akékoľvek zapojenie verejnosti do rozhodnutí Posvätného synodu, čo sa týka viery, pričom mlčky pripustil, že niektoré mená na zozname majú problematickú minulosť. V odpovedi sa ďalej uvádza, že títo duchovní sa počas svojho života kajali za svoju fašistickú činnosť. No zatiaľ čo ich fašistická vernosť a antisemitské invektívy sa dostali na verejnosť, neexistujú žiadne záznamy o takýchto prípadoch verejného pokánia.

Po roku 1990 niektorí z nich naďalej zastávali fašistické názory, ktoré prejavovali v medzivojnových rokoch. Desať mesiacov pred svojím pozemským skonom, 19. januára 1993, v súlade so svojimi názormi z roku 1937 o. Dumitru Stăniloae v novolegionárskej publikácii Gazeta de Vest vyhlásil:

„Obeta týchto odvážnych chlapcov [legionárskych veliteľov Moţu a Marina, ktorí zomreli v Španielsku počas občianskej vojny, keď bojovali ako dobrovoľníci na strane vojsk generála Franca] predstavuje dar, ktorý Stvoriteľom vyššou duchovnosťou obdarený rumunský národ ponúkol Bohu a ktorý môže slúžiť ako vzor pre iné krajiny a pomáhať pri ich progrese na vyššiu morálnu úroveň.

Kristus so svojou láskavosťou je živý a prítomný v pravosláví nášho národa, a to na rozdiel od západného sveta, ktorý je oddelený od Boha, čo si možno všimnúť na neplatnosti ich sviatostí, ktoré sú považované za produkty stvorenej milosti. To je dôvod, prečo mnohé kresťanské konfesie nemajú platné sviatosti, a preto splodili všetky ateistické filozofie Západu, ktoré vyvrcholili nástupom komunizmu.“

Nedávne kanonizácie zanechali na strane Posvätného synodu a patriarchátu bez odpovede niekoľko závažných otázok. Posvätný synod neobjasnil, či bývalý fašista alebo zúrivý antisemita, či už duchovný, alebo laik, bez ohľadu na vek, ktorého sa dožil, a stav svätosti, v ktorom skonal, môže byť vybraný na kanonizáciu. Ak niekto čelil súdnemu procesu a bol uväznený na základe politických obvinení, a nie za obhajobu pravoslávnej viery, môže byť považovaný za vyznávača viery alebo svätca mučeníka?

Zostáva nejasné, prečo patriarcha Daniel legitimizoval nároky fundamentalistických a neofašistických hlasov v rumunskom pravosláví, ktoré sa už desaťročia zasadzovali za kanonizáciu fašistov, ktorí zomreli v komunistických väzniciach, ako pravoslávnych mučeníkov. V niektorých prípadoch dokumenty tajnej polície odhaľujú znepokojujúce postoje kandidátov na kanonizáciu, ktorí informovali komunistickú tajnú políciu o iných kandidátoch na kanonizáciu, ako to bolo v prípade o. Stăniloaea (jeho krycie meno v Securitate bolo „Văleanu Ion“), ktorý donášal informácie o o. Arseniem Bocovi.

Zďaleka nie je koniec. Verejné diskusie, ktoré sprevádzajú nedávne kanonizácie Rumunskej pravoslávnej cirkvi, by mali západného čitateľa zarmútiť.

Rumunská pravoslávna cirkev prekonala výzvu súčasného fašizmu a svojej fašistickej minulosti tým, že sa vydala na nebezpečnú neliberálnu trajektóriu, ktorá namiesto odsúdenia klerikálneho fašizmu z neho urobila konštitutívnu súčasť svojej hagiografie.

Taktiež je smutné pozorovať, ako rumunský patriarchát použil meno o. Stăniloaea, jedného z najvplyvnejších pravoslávnych teológov dvadsiateho storočia, aby legitimizoval ostatné mená na zozname.

Pôvodne publikované v publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa