Biskup Milan Lach o potratovej tabletke Cirkev tu nepolitizuje ani neobchoduje. Ide jej o dobro všetkých

Na konci júla vydala Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska stanovisko, v ktorom kritizuje zámer zaviesť tzv. potratovú tabletku. O tejto téme by mali čoskoro hovoriť vládni politici na koaličnej rade. Predseda bioetickej subkomisie, pomocný biskup Bratislavskej eparchie Milan Lach, v krátkom rozhovore pre Postoj približuje, prečo sa cirkev ozvala.

V súvislosti s blížiacim sa Národným pochodom za život v Košiciach vladyka Milan poznamenáva, že aj do nášho pro-life hnutia by sa malo premietnuť uvažovanie, že pro-life nie je len o nenarodených deťoch.

(Rozhovor bol na žiadosť biskupa Milana Lacha uskutočnený písomnou formou.)

Ste podpísaný pod výzvou bioetickej subkomisie KBS na zastavenie zámeru zaviesť na Slovensku tzv. potratovú tabletku, čiže farmakologický umelý potrat. Cítite aj osobne, že treba niekedy aj priamo apelovať na politických predstaviteľov?

Cirkvi nejde o konfrontáciu za každú cenu. Ona má stáť čo najpevnejšie a s láskou na pozícii pravdy a kresťanskej morálky. Má stáť na strane tých najbiednejších – chudobných, chorých, nenarodených, žien v ťažkej situácii, keď sa rozhodujú pre umelý potrat, či umierajúcich.

Toto stanovisko cirkev musela vydať, a to v pravde, v úcte k spravodlivosti a v láske i zodpovednosti za spásu, večný život nesmrteľných duší všetkých, ktorých sa stanovisko môže týkať – narodených i tých nenarodených.

V danej situácii, na ktorú sa poukazuje v úvode stanoviska, cirkev nemohla mlčať. Spreneverila by sa svojmu poslaniu a zodpovednosti pred Pánom. Cirkev tu nepolitizuje ani neobchoduje. Ide jej o dobro všetkých.

Ako vzniká takéto odborné stanovisko? Kto je členom bioetickej subkomisie? Kto vám robí podklady?

Na vypracovaní odborného stanoviska Subkomisie pre bioetiku TK KBS pracujú odborníci – bioetici, lekári, univerzitní profesori, laici, muži a ženy, ale aj morálni teológovia – kňazi. 

Biskupi trvajú na zákaze potratovej tabletkyDolinková chce za ňu lobovať na koaličnej rade. Fico, ktorý ju už raz podporil, zatiaľ mlčí

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

Členov tejto subkomisie, tak ako v ostatných komisiách a radách KBS, menuje biskup – predseda subkomisie – na základe návrhov kandidátov odborníkov od biskupov z jednotlivých diecéz či eparchií. Teda zastúpení sú odborníci z celého Slovenska. 

Ako často sa stretáva vaša subkomisia? 

Subkomisia pre bioetiku sa na pracovných zasadaniach stretáva pravidelne, najmenej trikrát do roka. Členovia sa zúčastňujú osobne alebo prostredníctvom online spojenia. Preberajú sa aktuálne témy. Takýchto komisií a rád je pri KBS dvadsaťosem. 

Sú poradnými štruktúrami, ktoré radia a navrhujú riešenia slovenským katolíckym biskupom. Tieto poradné štruktúry cirkev na Slovensku má už pomerne dlho. V dnešnej podobe od 90. rokov minulého storočia. 

Cirkev sa „odjakživa“, ale najmä v našich časoch snaží pozorne a poctivo načúvať odborníkom a snaží sa konzultovať s tými najlepšími, ktorých je možné na Slovensku kontaktovať.

Blíži sa aj septembrový Národný pochod za život. Koná sa pod záštitou KBS, ale organizujú ho pro-life združenia. Aký je váš postoj k tomuto konceptu? Niektorí sa nazdávajú, že možno by bolo lepšie, keby sa pochod nespájal veľmi s cirkvou, aby oslovil aj sekulárnejšieho človeka. Aký je váš názor?

Cirkev podporuje dobré, morálne iniciatívy na ochranu ľudského života v celom jeho priebehu – od počatia cez narodenie, rast, dospievanie. Podporuje aj ochranu alebo aspoň vystríhanie pred pôsobením genderovej ideológie.

„Iba tam, kde budú deti, bude mať krajina budúcnosť. Kde detí nebude, tam budúcnosti niet.“

Podieľa sa, neraz i samostatne, na pomoci ľuďom, nielen veriacim, v ťažkej chorobe alebo pri rôznych zdravotných alebo sociálnych problémoch.

Príkladom môže byť pomoc drogovo závislým, bezdomovcom, zdravotne postihnutým, osobám zo sociálne vylúčených alebo marginalizovaných skupín, ale aj pomoc neočakávane tehotným ženám či ženám po umelom potrate, ľuďom ťažko chorým či opusteným a iné konkrétne aktivity.

A takisto je tu pomoc cirkvi na sklonku ľudského života alebo pri jeho ohrození. Ide o duchovnú službu v nemocniciach, hospicoch, liečebniach dlhodobo chorých, domovoch seniorov a zariadeniach sociálnych služieb. Niektoré z nich dnes cirkev aj prevádzkuje. Pre cirkev je život každého človeka posvätný, hodný ochrany a tej najlepšej dostupnej starostlivosti a podpory. Cirkev si ctí a chce chrániť každý ľudský život. Nikoho nevylučuje.

Čo by malo byť cieľom takéhoto pochodu? Môže sa stať, že napokon bude dominovať téma potratovej tabletky?

Cieľom takéhoto pochodu by podľa mňa malo byť uvedomenie si skutočnosti, že ľudský život nie je tovar.

Ľudské telo nesmie byť predmetom obchodovania či ekonomického zisku. Každý človek, od svojho počatia až po prirodzenú smrť, si zasluhuje plnú úctu, lebo sme všetci stvorení na Boží obraz a podobu. Boží Syn Ježiš Kristus vzal na seba ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom, aby my sme sa mohli stať Božími, doslova Bohmi. Každý človek, aj neveriaci, túži po tom, aby sa k nemu pristupovalo s úctou a s rešpektom.

Keď sme robili spolu rozhovor počas pandémie v novembri 2021, povedali ste v kontexte očkovania a ochrany zdravia aj tieto slová: „Lebo aj toto je ochrana života. Pro-life nie je len o nenarodených deťoch. Katolícke učenie hovorí o ochrane života od počatia až po dôstojnú prirodzenú smrť. A medzi tým je čo? Napríklad aj také situácie, aké práve zažívame.“

Malo by sa toto uvažovanie premietnuť aj do nášho pro-life hnutia? 

Áno, myslím si, že takéto uvažovanie by sa malo premietnuť aj do pro-life hnutia na Slovensku.

Biskup Milan LachCirkev nie je elitný klub. Obávam sa náboženského formalizmu a mentality geta

Imrich Gazda

Pôsobili ste v USA, kde je pro-life hnutie veľmi silné. V čom by sme sa mali na Slovensku od Američanov inšpirovať a čo, naopak, považujete za možno lepšie uchopené v našich podmienkach?

Ja môžem povedať len svoj pohľad, čo som tam vnímal v pro-life hnutí, ako to robí Katolícka cirkev v USA. Máme sa od nich čo učiť a iste by sme sa mohli inšpirovať, keďže sa tejto téme venujú trošku dlhšie a systematickejšie než my na Slovensku.

March for Life (Pochod za život), ktorý organizujú vo Washingtone, D. C., každoročne v januári, je pekným príkladom toho, ako sú systémovo v tejto problematike formovaní mladí ľudia na katolíckych stredných a vysokých školách. Tí potom  na tento pochod prichádzajú vo veľkom počte z celých Spojených štátov.

Videl som tam veľkú radosť a odhodlanosť mladých ľudí. A to je veľká nádej pre USA do budúcnosti. Iba tam, kde budú deti, bude mať krajina budúcnosť. Kde detí nebude, tam budúcnosti niet.