Vatikánska sedma Štyri veci, ktoré by ste mali vedieť o pápežovej ázijskej ceste

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• keď sa pápež a veľký imám pobozkajú,
• čo ťaží najkatolíckejšiu krajinu Ázie,
• ktorý politik chce sláviť Vianoce už v októbri.

Najdlhšia apoštolská cesta. Pápež František v piatok ukončil trojdňovú návštevu Indonézie, krajiny s najväčšou moslimskou populáciou na svete, a presunul sa do Papuy-Novej Guiney, kde pokračuje najdlhšia apoštolská cesta jeho pontifikátu – čo sa týka vzdialenosti aj dĺžky trvania.

Okrem spomenutých dvoch krajín navštívi ešte Východný Timor a Singapur, takže na turné po juhovýchodnej Ázii strávi spolu 12 dní a precestuje 32 814 kilometrov.

Rekord, ktorý drží Ján Pavol II., však František neprekoná. Poľský pápež v roku 1986 venoval návšteve Bangladéša, Singapuru, Fidži, Nového Zélandu, Austrálie a Seychel až 13 dní a precestoval 48 974 kilometrov.

Pre úplnosť dodajme, že tento kút zemegule ako prvý navštívil pápež Pavol VI. v roku 1970.

Návšteva mešity a „tunela priateľstva“. Jedným z najočakávanejších bodov programu Svätého Otca bola návšteva mešity Istiqlal v Jakarte, ktorá je najväčšou v juhovýchodnej Ázii.

„Všetci sme bratia, všetci sme pútnici, všetci sme na ceste k Bohu, čo presahuje rozdiely medzi nami,“ povedal František v príhovore, ktorý zakončil zvolaním: „Kráčajte vpred, bhinneka tunggal ika, zjednotení v rozmanitosti.“

Tieto slová si vypočul aj veľký imám Nasaruddin Umar, ktorý následne s pápežom podpísal spoločnú deklaráciu – podobne, ako sme to mohli vidieť v roku 2019 v Abú Zabí, kde František spolu s káhirským veľkým imámom Ahmedom al Tajíbom prijali spoločný Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a vzájomné spolunažívanie.

V spomenutom príhovore František pripomenul aj „tunel priateľstva“ – 28 metrov dlhý podchod, ktorý spája mešitu s naproti stojacou Katedrálou nanebovzatia Panny Márie: „Ide o výrečné znamenie, ktoré umožňuje, aby tieto dve veľké miesta kultu boli nielen ,oproti‘ sebe, ale aby boli aj vzájomne ,prepojené‘.“

Zosobnením týchto slov bol spontánny bozk na hlavu, ktorý dal veľký imám pápežovi – ten ho zasa opätoval bozkom na ruku.

Trauma sexuálneho zneužívania. Hoci Východný Timor, kam pápež zavíta v pondelok, je najkatolíckejšou krajinou Ázie – ku katolíckej viere sa v tejto bývalej portugalskej kolónii hlási až 98 % obyvateľstva –, práve na tomto mieste najviac rezonuje téma sexuálneho zneužívania v cirkvi.

Dôvodom je najmä postava 76-ročného biskupa Carlosa Ximenesa Bela, bojovníka za nezávislosť krajiny, nositeľa Nobelovej ceny za mier – a sexuálneho predátora, čo v roku 2022 priznal aj samotný Vatikán.

Ako však vyplýva z reportáže agentúry AP, veľká časť obyvateľstva stále považuje biskupa Bela za národného hrdinu a verí v jeho nevinu. Napríklad obchodník so zeleninou Alfredo Ximenes, rovnako ako vysokoškoláčka Martinha Goveiaová dúfajú, že biskup sa objaví na čestnom mieste priamo po Františkovom boku.

Naopak, osoby, ktoré pomáhajú obetiam zneužívania, veria, že pápež sa osobne stretne práve s nimi, vypočuje ich a verejne odsúdi páchateľov sexuálneho násilia.

Zdravie pápeža. Dlhú a náročnú cestu, samozrejme, sprevádzajú otázky týkajúce sa zdravia 87-ročného pápeža.

Hovorca Svätej stolice Matteo Bruni však ešte pred jej začiatkom verejnosť upokojoval, že nie je dôvod na obavy ani na sprísnenie zdravotného protokolu.

Pápeža okrem jeho zdravotného asistenta Massimiliana Strappettiho sprevádza ešte jeden lekár a dvaja ošetrovatelia, pričom doterajší priebeh cesty ukazuje, že František je napriek svojmu veku a chronickým zdravotným problémom v dobrej kondícii.

Ďalšie udalosti v skratke

Štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin výnimočne nie je súčasťou pápežskej delegácie v Ázii. Dôvodom je smrť jeho 96-ročnej matky.

Írsko zdokumentovalo takmer 2 400 obvinení zo sexuálneho násilia na troch stovkách cirkevných škôl. Páchateľmi údajne bolo takmer 900 osôb.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro chce, aby sa Vianoce slávili už 1. októbra. Miestni biskupi reagovali vyhlásením, že kresťanské sviatky sa nemajú zneužívať na propagandu a politické ciele.

Požiar zdevastoval neogotický Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie vo francúzskej obci Saint-Omer. Polícia už zadržala možného páchateľa, ide o recidivistu, ktorý sa už v minulosti pokúsil podpáliť niekoľko bohoslužobných miest.

Konferencia biskupov Slovenska pozýva na Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 22. septembra v Košiciach. Pozvánka sa bude čítať v kostoloch počas nasledujúceho víkendu.

O čom píšu vatikanisti

Očakávania pred druhým zhromaždením biskupskej synody o synodalite v Ríme (2. – 27. október 2024) nie sú ani zďaleka také vysoké, ako to bolo pred prvým minuloročným zasadaním, konštatuje profesor teológie a náboženských štúdií na pensylvánskej Villanova University Massimo Faggioli.

Dôvodom je podľa neho aj to, že viacero kontroverzných otázok týkajúcich sa genderu, LGBTI komunity či postavenia žien v cirkvi bolo odsunutých na vedľajšiu koľaj.

Vo svojej eseji publikovanej v Commonweal Magazine sa Faggioli venuje najmä tretej spomenutej téme, pričom nevylučuje, že v budúcnosti by sa ňou samostatne mohla zaoberať aj niektorá z ďalších synod.

Svoj text končí otázkou, či v budúcnosti zostane zachovaný inštitút synody biskupov alebo sa zmení na synodu s biskupmi, ktorej súčasťou by boli aj kňazi, rehoľníci a laici. Nepriamu odpoveď už ponúkol pápež František, ktorý hlasovacie právo, kedysi prináležiace len biskupom, rozšíril aj na niektorých ďalších účastníkov.

Nenechajte si ujsť

Provinciál kapucínov Miroslav KulichNa Západe sa bez laikov nepohnú, my sme pozadu, bojíme sa pustiť ľudí k niektorým veciam

Pavol Hudák

Blahorečenie Jána HavlíkaAko vyzeral Šaštín v deň beatifikácie a prečo je nový blahoslavený človekom nádeje (fotogaléria)

Andrej Lojan

Diskusia Postoja na HontfesteAko budovať živú cirkev

Imrich Gazda

O čo skutočne ide pri novom ukrajinskom zákoneLikvidácia cirkvi?

NOEKReinhard Flogaus

Knižná bodka

„Viera je pre mnohých ľudí dnešnej doby cudzou krajinou,“ konštatuje evanjelický teológ Burghard Krause, ktorý pred niekoľkými desiatkami rokov vytvoril a viedol populárny seminár nazvaný Stať sa kresťanom – zostať kresťanom.

Témy prednášok neskôr spracoval do knižnej publikácie Cesta do krajiny viery, ktorá je vďaka Východnému dištriktu ECAV niekoľko rokov prístupná aj slovenskému publiku.

Ako píše autor v úvode, svoj život si bez viery nevie predstaviť, ale zároveň sa necíti žiadnym hrdinom viery. „Moja viera sa musí vždy znova presadiť proti mojej nevere. Preto sú mi blízki ľudia, ktorí stratili vieru, ktorí majú viac otázok ako odpovedí, ktorí hľadajú, sú nezrelí alebo pochybujú a ktorí sa neuspokoja s unáhlenými riešeniami,“ konštatuje Krause.

Už tento jeho prístup predznačuje, že kniha je hlboká a inšpiratívna, no pútavá a svieža zároveň. Presvedčiť sa o tom môžu aj čitatelia Postoja.

Prajem vám požehnaný záver letného obdobia!