V snahe evanjelizovať sa niektorí stávajú až príliš vtieravými, iní pevne zostávajú na svojich pozíciách a tým sú neprijateľní. Ako to robil jeden z najväčších evanjelizátorov, ktorí chodili po zemi, apoštol Pavol?
Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. (1 Kor 9, 16 – 19. 22b – 27)
Guy Gibert je kňaz, ktorý pracuje s ľuďmi z periférie. Málokto mal príležitosť stretnúť také široké spektrum ľudí ako on. Členov pouličných gangov, prostitútky, transľudí…
Jednoducho ľudí, pred ktorými bežný človek radšej zahne do bočnej uličky. Práve on nespočetnekrát prežil túto Pavlovu vetu. Kvôli motorkárskym gangom začal jazdiť na motorke, ak chcel, aby ho niektorí vzali medzi seba, musel absolvovať „vstupný test“ v podobe pästného súboja.
Svoje skúsenosti zhrnul do jedného odseku: „Podľa môjho názoru treba najprv načúvať druhému a nikdy mu nevnucovať svoje vieru. Treba si k druhému uchovať nekonečný rešpekt. V snahe získať ho všetkými prostriedkami spočíva nebezpečenstvo. V tomto sa mi páči otvorenosť budhistov, ktorí vás vždy odkážu na vaše pôvodné náboženstvo.
Druhému by sme mali načúvať z rešpektu, a to zvlášť kritikom, pretože tieto útoky väčšinou nemieria na Boha ani na vieru, ale najčastejšie na cirkev a na určité stanoviská Ríma.
‚Mojím náboženstvom je láska‘, to je moja typická veta, keď ma niekto chce presvedčiť, že iba jeho náboženstvo je správne.“
Pavol aj Guy sa pre všetkých stali všetkým, a pritom zostali sebou samými. (Jozef Husovský)