Jubilejný rok 2025 Čo je jubileum, ako vzniklo a prečo je rok 2025 pre cirkev výnimočný

Kto navštívil tento rok Rím, mohol si všimnúť, že v meste sa vo veľkom opravuje a mnohé námestia, fontány či vlakové stanice obkolesujú ploty s nápisom Giubileo. Opravovala sa napríklad ulica, ktorá vedie od Anjelského hradu k Vatikánu, či vlaková stanica S. Pietro, ktorá je k Vatikánu najbližšie.

Vatikán zároveň vyzýval podnikateľov, aby z dôvodu jubilea nezvyšovali neúmerne ceny. Udalosť riadneho jubilejného alebo svätého roka sa v cirkvi odohráva iba raz za 25 rokov, naposledy sme to zažili v roku 2000.

Hoci v roku 2016 cirkev zažila mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, očakáva sa, že riadny jubilejný rok privedie do Ríma rekordný počet pútnikov.

Tradícia od roku 1300

Jubilejné roky poznáme už zo Starého zákona, keď ich slávili židia. V Katolíckej cirkvi majú svoj pôvod v roku 1300. Vtedy prvý jubilejný rok vyhlásil pápež Bonifác VII. Ako píše vatikánska stránka, predchádzalo tomu ťažké obdobie v celom vtedy známom svete, ktorý bol poznačený vojnami, morom aj hladom. To spôsobilo u ľudí túžbu vrátiť sa k svätejšiemu spôsobu života.

Kresťania sa rozhodli vo veľkom pešo putovať do Ríma, aby sa modlili pri hroboch svätých apoštolov Petra a Pavla a dostali požehnanie od hlavy cirkvi. Na Vianoce roku 1299 prišli do Ríma tisíce ľudí, čo neušlo ani pozornosti Bonifáca VII.

Ľudia sa na prelome storočí dožadovali od pápeža požehnania a udelenia odpustkov. Už 1. januára 1300 prišli Rimania do Lateránu, kde vtedy sídlil pápež, a žiadali odpustky. Neskôr sa táto žiadosť zopakovala aj v ďalšie dni. Ako uvádza česká redakcia Vatican News, Bonifác VII. dal skúmať v archívoch, či sa v minulosti stalo, že by boli udelené odpustky počas jedného roka, ale nič sa nenašlo.

Dvadsiateho druhého februára 1300 napokon pápež vyhlásil jubilejný rok. Na získanie odpustkov stanovil ako podmienky spoveď, pokánie a púť do Baziliky sv. Petra a do Baziliky sv. Pavla. Rimania mali baziliky navštevovať aspoň tridsať dní po sebe a pútnici z iných miest aspoň pätnásť dní. Pontifex takisto stanovil, že takéto odpustky za týchto podmienok bude možné získať každý stý rok.

Oficiálne logo Jubilea 2025.

Keď bola Apoštolská stolica prenesená do francúzskeho Avignonu (1305 – 1377), čo je známe aj ako avignonské zajatie pápežov, objavilo sa veľa žiadostí, aby sa druhé jubileum konalo skôr, už v roku 1350 namiesto roku 1400.

Pápež Klement VI. dal na to súhlas a stanovil, že jubilejný rok sa bude konať každých päťdesiat rokov. Pútnici v Ríme museli okrem bazilík nad hrobmi svätých Petra a Pavla navštíviť aj Katedrálu sv. Jána v Lateráne, ktorá je hlavným kostolom rímskeho biskupa.

Neskôr sa pápež Urban VI. rozhodol skrátiť obdobie medzi jubileami na 33 rokov na pamiatku Ježišovej smrti. Keď však tento pápež zomrel, jeho nástupca Bonifác IX. otvoril svätú bránu (čo je začiatok jubilejného roka) na Štedrý večer roku 1390. Keďže počet pútnikov bol veľmi veľký, tak v roku 1400 vyhlásil ďalší svätý rok.

Pápež Martin V. však vyhlásil ďalší svätý rok už v roku 1425 a nie až v roku 1433, ako bolo stanovené pôvodne. Novinkou bola špeciálna pamätná jubilejná medaila aj otvorenie Svätej brány Katedrály sv. Jána v Lateráne.

Pápež Mikuláš V. nazval potom rok 1450 aj svätým rokom a v roku 1470 pápež Pavol II. vydal bulu, ktorou stanovil jubileum na každých dvadsaťpäť rokov.

Ďalší svätý rok vyhlásil v roku 1475 Sixtus IV. Pri tejto príležitosti dal postaviť Sixtínsku kaplnku či Sixtov most cez Tiber a do Ríma povolal viacero renomovaných umelcov, ktorí vytvorili mnoho pozoruhodných umeleckých a stavebných diel.

Ďalšie jubileum bolo v roku 1500 a deviaty jubilejný rok otvoril Klement VII. 24. decembra 1524. V tom čase sa začínali objavovať počiatky veľkých kríz, ktoré čoskoro rozdelili cirkev, teda reformácie.

Jubileum v roku 1550 vyhlásil Pavol II., ale otvoril ho až Július III. Do Ríma vtedy prišiel pozoruhodný počet pútnikov, čo spôsobilo v meste nemalé ťažkosti. Svätý Filip Neri so svojím Bratstvom Najsvätejšej Trojice bol jedným z tých, čo pútnikom pomáhali.

V roku 1575, v časoch pápeža Gregora XIII., prišlo do Ríma až 300-tisíc ľudí z celej Európy. Ďalšie sväté roky vyhlásil Klement VIII. (1600), Urban VIII. (1650), Klement X. (1675).

Ďalšie jubileá boli v pravidelných 25-ročných intervaloch a v Ríme postupne vznikali aj charitatívne inštitúcie, ktoré poskytovali pútnikom pomoc a útočisko.

Slávnym kazateľom počas Jubilea 1750 vyhláseného Benediktom XIV. bol svätý Leonardo da Porto Maurizio, apoštol krížovej cesty, ktorý v ruinách Kolosea postavil zastavenia krížovej cesty.

Jubileum v roku 1800 zabránila Piovi VII. vyhlásiť vláda Napoleona a aj ďalšie jubileá boli sprevádzané ťažkosťami.

Napriek tomu sa viac ako pol milióna pútnikov vydalo na cestu do Ríma v roku 1825. Keďže Bazilika sv. Pavla bola v roku 1823 zničená požiarom a opravovala sa, pápež Lev XII. nahradil jej návštevu Bazilikou sv. Márie v Trastevere.

O dvadsaťpäť rokov neskôr sa svätý rok nemohol konať pre neurovnanú situáciu v Rímskej republike a dočasné vyhnanstvo Pia IX. Tento pápež však vyhlásil Svätý rok 1875, hoci sa nekonala žiadna ceremónia otvárania brány z dôvodu okupácie Ríma vojskami kráľa Vittoria Emmanuela.

Pápež Pavol VI. otvára svätú bránu a Jubilejný rok 1975

Dvadsiate druhé kresťanské jubileum otvorilo 20. storočie. Pápež vyhlásil pri tejto príležitosti dvoch nových svätcov a šiestich blahoslavených. Za svätých boli vyhlásení Ján de La Salle a Rita z Cascie.

Vo Svätom roku 1925 chcel Pius XI. upriamiť pozornosť veriacich na dielo misií. Aby ľudia získali odpustky, boli požiadaní, aby sa modlili (podľa zámeru pápeža) za mier medzi národmi.

V roku 1950, niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, Pius XII. vyhlásil svätý rok a vyzýval na posväcovanie duší modlitbou a pokáním s neochabujúcou vierou v Krista a cirkev.

Predposledné riadne jubileum vyhlásil v roku 1975 pápež Pavol VI. s dvoma hlavnými témami na zamyslenie a konanie: obnova a zmierenie.

Posledný jubilejný rok sme zažili v roku 2000, začal sa otvorením svätej brány pápežom Jánom Pavlom II. na Štedrý večer roku 1999 a oficiálne sa skončil 6. januára 2001.

Pápeži občas vyhlásia aj mimoriadny svätý rok. Posledným takým bol spomínaný Rok milosrdenstva v roku 2016, predtým vyhlásil mimoriadny svätý rok v roku 1983 pápež Ján Pavol II. a ešte predtým v roku 1933 Pius IX. Dôvodom bolo 1900, respektíve 1950 rokov od vykúpenia, teda od Ježišovej smrti na kríži a od zmŕtvychvstania.

Čo znamená jubileum?

Samotné slovo jubileum je názov pre niečo mimoriadne špeciálne alebo výnimočné. Zaujímavosťou je, že toto slovo, ktoré si dnes spájame s nejakým okrúhlym výročím, rokom alebo okrúhlymi narodeninami, je odvodené od hebrejského hudobného nástroja yobel, čo je v hebrejčine baraní roh, ktorého zvuk oznamuje Deň zmierenia (Jom Kippur).

Biblistka a saleziánka Dagmar Kráľová približuje, že pôvod všetkých kresťanských jubilejných rokov možno nájsť v židovskej Tóre, čiže v Mojžišových knihách, ktoré patria do Svätého písma. Tóra má v židovstve tú najvyššiu zákonodarnú autoritu.

„Už samotný týždeň sa v Starom zákone od počiatku chápal nábožensky a končil sa sobotňajším odpočinkom v siedmy deň. Podobne aj v každý siedmy rok sa mali oslobodiť otroci či dlžníci od dlhov, i zem si mala odpočinúť. Bolo treba vrátiť domy i polia pôvodnému majiteľovi, ak ich musel predať pre chudobu,“ vysvetľuje biblistka.

Pohľad na Svätú bránu v Bazilike sv. Petra, ktorú 24. decembra otvoril pápež František a tak začal Jubilejný rok 2025. Foto: TASR/AP

Rok po uplynutí sedemkrát siedmich rokov stanovila Tóra ako osobitný jubilejný rok. „Čiže každý päťdesiaty rok mal byť rokom oslobodenia v najvyššom zmysle slova ako predchuť, anticipovanie konečného oslobodenia Izraela,“ dodala.

Pri jubilejnom roku treba brať podľa sestry Dagmary do úvahy, že starozákonný človek rád oslavoval. Tieto oslavy mali náboženský charakter s obetnými hostinami, ktorých stredobodom mal byť Pán.

„Jeho súčasťou bol i nácvik dôvery v Božiu prozreteľnosť, keďže nielen v každý siedmy, ale najmä jubilejný rok sa zem nemala obrábať. Vtedy sa Pán o svoj ľud postaral tak, že mu dal hojnejšiu úrodu v ten predchádzajúci,“ uviedla saleziánka.

Tieto jubileá mali byť akoby ozajstnými manévrami pred definitívnym nástupom Božej vlády. „Zdá sa, že jubilejný rok, hoci s nádherným poslaním, bol skôr ideálnym zákonodarstvom a vyjadrením túžby po spravodlivej spoločnosti. V Písme totiž nenachádzame konkrétne indície, ako sa ho darilo uvádzať do praxe,“ doplnila sestra Dagmar.

Centrom jubileí všetkých čias je narodenie Ježiša Krista a jeho pozemský život medzi nami. Evanjelista Lukáš vložil ohlásenie najdôležitejšieho jubilea v dejinách spásy priamo do Ježišových úst v nazaretskej synagóge: 

„Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19; porov. Iz 61, 1 – 2).

Kde budú sväté brány a čo predstavujú?

Súčasťou jubilejného alebo svätého roka je aj svätá brána, ktorú ako prvý otvoril pápež Martin V. v roku 1425. Dnes ide o symbolický cieľ jubilejného putovania. 

Otvorenie svätej brány pápežom znamená začiatok jubilejného roka. V minulosti pápež symbolicky začal obrad aj búraním múra, ktorý zakrýval svätú bránu. Dnes sa múr dá preč už vopred. Jubilejné brány sa nachádzajú na štyroch hlavných rímskych bazilikách a piatu pápež František symbolicky otvorí vo väznici.

Kým počas Roka milosrdenstva (2016) bolo možné sväté brány otvárať aj v ďalších kostoloch, o čom rozhodovali diecézni biskupi, v roku 2025 budú sväté brány iba v Ríme.

Prechod svätou bránou vyjadruje rozhodnutie nasledovať Krista ako Dobrého pastiera a vstúpiť do spoločenstva cirkvi.

Saleziánka Dagmar Kráľová hovorí, že pri prekročení svätej brány by si mal pútnik pripomínať text z desiatej kapitoly Jánovho evanjelia. „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“ (Jn 14, 6).

Biblistka Kráľová pripomína, že brána je vchodom dovnútra kostola a pre kresťanské spoločenstvo nejde len o posvätný priestor, do ktorého treba vstupovať s úctou, primeraným správaním a oblečením, ale je aj znakom spoločenstva, ktoré spája každého veriaceho s Kristom – je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja, očakávajúcim návštevu každého pútnika, priestorom cirkvi ako spoločenstva veriacich.

Prečo počas jubilea putujeme?

Ďalším dôležitým znakom jubilea je putovanie. Jubileum od nás žiada, aby sme sa vydali na cestu a prekročili niektoré hranice. Keď sa hýbeme, v skutočnosti nemeníme len miesto, ale premieňame sami seba, vysvetľuje zmysel putovania brožúra k Jubileu 2025 v Spišskej diecéze.

Preto je dôležité pripraviť sa, naplánovať si trasu a poznať cieľ. V tomto zmysle sa putovanie, ktoré charakterizuje tento rok, začína ešte pred ním: jeho východiskovým bodom je rozhodnutie vydať sa na ňu.

Ďalším znakom a prvkom jubilejného roka je zmierenie, a to nielen s Bohom, ale aj s ľuďmi. Jubilejný rok má byť milostivým časom na obrátenie.

Spišský diecézny biskup František Trstenský v rozhovore pre Svet kresťanstva na margo jubilejného roka pripomenul, že je to „veľká príležitosť pre tých, ktorí sa vzdialili od Boha, je to príležitosť na návrat k nemu. Cirkev chce ohlásiť Pánovu milosrdnú tvár, ktorá je tvárou odpustenia, návratu a pokánia. Pre veriacich je to zasa príležitosť prehĺbiť svoju vieru“.

S jubileom sa spája pre katolíkov možnosť získania odpustkov. Príležitostí na to bude počas jubilea dosť. 

Získanie odpustkov znamená odpustenie trestov za hriechy. Podmienkou vždy ostáva svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Dôležitou podmienkou je vylúčiť náklonnosť k hriechu. Človek má byť v rozhodnutí vyhýbať sa každému hriechu.

Ďalšou podmienkou na získanie odpustkov je púť do Ríma, Svätej zeme alebo do iných cirkevných miest, ako sú katedrály a kostoly alebo iné miesta určené miestnym biskupom.

Získať odpustky bude možné aj účasťou na duchovných cvičeniach alebo misiách či formačných stretnutiach.

Rovnako budú môcť veriaci získať jubilejné odpustky, ak na primerane dlhý čas navštívia svojich bratov a sestry v núdzi alebo v ťažkostiach (chorých, väzňov, osamelých starých ľudí, zdravotne postihnutých...).

Jubilejné úplné odpustky možno získať aj prostredníctvom iniciatív, ktoré konkrétne a veľkodušne napĺňajú ducha pokánia, ktorý je akoby dušou jubilea, a znovuobjavujú najmä kajúcny význam piatkov.

Počas jubilea bude možné získať odpustky aj pre duše v očistci.

Všetky informácie k jubilejnému roku sú na tejto stránke. Webovú stránku s potrebnými informáciami vydal aj Vatikán.