Slovo kňaza Ježiš volá nie po tvrdosti, ale celistvosti srdca

Umývate si pred štedrou večerou ruky a tvár mincami? Nechávate pri štedrovečernom stole jedno miesto voľné – pre náhodného potulného? Klopete trikrát na drevo? Na Štvrtok Svätého týždňa – teda na Zelený štvrtok – jete zelené jedlá? Chodievate šibať a polievať? 

Toto všetko a mnoho ďalšieho patrí k slovenským tradíciám. Pamätám si, ako som raz kdesi povedal, že v daný rok som konečne nemusel na Veľkonočný pondelok ísť nikoho poliať. Ja som to povedal s veľkou spokojnosťou, no odpoveďou mi bolo – tak už ani ty nedodržiavaš slovenské zvyky a tradície? Hej, lebo tradícia, zvyk. Niekedy je ich dodržanie, i keď ide o nezmysel, dôležitejšie ako človek samotný.

S čímsi podobným sa dnes stretáva Ježiš. Farizeji ho pokúšajú Mojžišovým nariadením o prepustení manželky a o priepustnom liste. Poukazujú na to, že toto nariadenie, táto „tradícia“, má predsa „dlhý čas trvania, už od otcov“ a všetci ju dodržiavali. Ježiš im však ukazuje, že i keď nie je „niečo dovolené“, mali by sami rozpoznať, či to je i správne. Či to slúži budovaniu alebo ničeniu. Odmietnutie manželky bolo v tejto mojžišovskej tradícii dovolené, ale dobré to nijako nebolo.

Farizeji si myslia, že ak dodržia zákon, nariadenie, konajú spravodlivo. No Ježiš im otvára oči a srdce pre spravodlivosť skutočnú. Prepustenie ženy, manželky, so sprievodným listom o odlúčení v manželstve malo za úlohu zabezpečiť žene aké-také postavenie. Mohla sa vrátiť do rodičovského domu. Ostala jej nejaká dôstojnosť. Ježiš však farizejov učí, že spravodlivosť je milovať a neprepustiť. Jeho slová, ktoré zakazujú prepustenie, sú vecou skutočnej spravodlivosti muža voči žene.

Tvrdosť, neobrezanosť srdca, grécky „σκληροκαρδίαν“ (sklerokardia), slovo, ktoré používa Ježiš, aby zaskočil farizejov a rozbil ich vlastnú tvrdosť v srdci, je obvinením z toho, že napriek deklarovanej viere sú naďalej pohania v srdci. Že Bohu protirečia a sú od Boha vzdialení. To bolo vážne obvinenie.

Ježiš nastavil farizejom kruté zrkadlo zavádzania. Buď sa považujú a prezentujú ako znalci učenia, no nepoznajú druhú kapitolu Prvej knihy Mojžišovej (Genezis) a jej dvadsiaty štvrtý verš „... a budú jedným telom“, alebo tieto slová veľmi dobre poznajú, no vedome ich ignorujú či dokonca prekrúcajú. Čo je horšie? Neznalosť a nadutosť alebo vedomé prekrúcanie? Najhoršia je tá tvrdosť srdca, ktorá môže byť príčinou jedného i druhého.

„Celistvé srdce je srdce majúce radosť z radosti i plač z bolesti druhého.“

Postavenie ženy v starozákonnej dobe nebolo práve najlákavejšie. Ježiš, muž, Boží Syn, prichádza s novým konceptom spravodlivosti – aby obránil právo každého, i toho najviac zraniteľného, podceňovaného či toho, kto sa brániť sám nevie. 

Lebo to je to, čo je skutočne spravodlivé pred Bohom i zákonom a čo je nad všetky zvyky a tradície. Ježiš ukazuje nie tvrdosť, ale celistvosť srdca. A ak je celistvé srdce, je celistvý i život. A k celistvosti života patrí srdce láskavé a plné dobroty. Srdce milujúce, starostlivé a milosrdné. Srdce, ktoré sa dáva, srdce, ktoré ide a hľadá stratenú dušu. Srdce, ktoré ak karhá, vidí za pokarhaním nápravu a ešte väčšiu lásku. 

Srdce, ktoré keď vidí biedu, plače, smúti, je mu ťažko, lebo nie je z kameňa. Srdce, ktoré vo dne v noci čaká na návrat márnotratných synov a dcér. Srdce, ktoré nemyslí na seba a robí zázrak podelenia sa o to, čo má – i keby to mali byť dve rybky a päť chlebov pre tisíce ľudí. A nebojí sa, že niečo stratí. 

To je srdce Krista a srdce Otca, ktorého zjavuje Syn. A práve takéto srdce dokáže rozpoznať a potom i konať spravodlivo. Tvrdé srdce je srdce rozhodnuté pre nelásku. Celistvé srdce je srdce majúce radosť z radosti i plač z bolesti druhého.

Celistvosť sa mi kdesi, vo svojej podstate, spája so spravodlivosťou. I vám? Uplynulý týždeň by sme na Slovensku mohli nazvať týždňom konsolidácie. Čo znamená toto slovo? 

Konsolidácia znamená „upevnenie, ustálenie, zaistenie“. Zdá sa však, že nástroj, ktorý má z dlhodobého hľadiska zabezpečiť spravodlivosť, a najviac tým, ktorí sú najviac ohrození, či tým, ktorí ohrozeným skutočne denne s nasadením srdca a všetkých možných prostriedkov pomáhajú, prinesie presný opak – „prepustenie“, ponechanie napospas osudu. Teda nespravodlivosť. Od tejto skoro už tradície by sme mohli konečne upustiť.