Zo sveta pravoslávia Ekumenický patriarchát vyznamenal vdovu po Navaľnom

Vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom, ktorý zomrel v ruskom trestaneckom tábore, vyznamenali Athenagorovou cenou za ľudské práva.

Athenagoras bol konštantínopolským ekumenickým patriarchom v rokoch 1948 až 1972. Od roku 1986 je po ňom pomenovaná cena, ktorú Ekumenický patriarchát každoročne udeľuje jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré podporujú ľudské práva. Vyznamenanie Juliji Navaľnej odovzdali 19. októbra v New Yorku.

„Archonti Ekumenického patriarchátu“, ktorí sa z USA zasadzujú za náboženskú slobodu a zachovanie Ekumenického patriarchátu, s požehnaním ekumenického patriarchu Bartolomeja udelili Navaľnej vyznamenanie za jej neúnavné nasadenie proti „tyranskej vláde“ ruského prezidenta Vladimira Putina. 

Po zavraždení jej manžela sa sama stala vodkyňou ruskej opozície. Je „jednou z najodvážnejších osôb na svete“, povedal o nej vedúci archontov Anthony J. Limberakis. Napriek obrovským nákladom a značným osobným rizikám sa nenechala zastaviť a stala sa „svedomím medzinárodného spoločenstva“. „S prorockým hlasom ho vyzvala, aby preukázalo svoju oddanosť slobode a podniklo rozhodné kroky proti zločineckému režimu v Moskve.“

Dvadsiateho druhého októbra vyšla autobiografia Alexeja Navaľného s názvom Patriot. Predáva sa súčasne v 36 krajinách a 26 jazykoch. Podľa vyjadrenia tlačovej hovorkyne Navaľnej je kniha na prvej priečke v rebríčku bestsellerov na americkom a anglickom Amazone. 

Prvú časť knihy tvorí Navaľného autobiografia, v ktorej Navaľnyj opisuje svoj život a politickú kariéru. Druhú časť tvoria jeho denníky z väzenia. Svoje memoáre začal písať v roku 2020 po tom, čo ledva prežil otravu, a v tejto práci pokračoval aj vo väzení. Mediálna odozva v západných médiách bola prevažne pozitívna. Túto knihu v ruštine si možno objednať na webovej stránke Navaľného podporovateľov.

Pokračuje pravoslávny cirkevný konflikt o Afriku

Alexandrijský patriarcha Theodoros II. znova ostro kritizoval prenikanie Ruskej pravoslávnej cirkvi v Afrike. Počas prejavu v meste Rethymno na Kréte, kde mu udelili čestné občianstvo, Theodoros povedal, že nikdy nebude mlčať zoči-voči násiliu, nespravodlivosti a vykorisťovaniu. 

Moskovský patriarchát podľa neho pohŕda všetkými princípmi cirkevného práva a poriadku a podkopáva stáročnú prácu Alexandrijského patriarchátu v Afrike. Theodoros kritizoval snahy Moskvy pomocou peňazí prevádzať do svojho afrického exarchátu pravoslávnych veriacich Alexandrijského patriarchátu.

Alexandrijský patriarchát tradične považuje celú Afriku za svoje kánonické územie, ale už niekoľko rokov musí čeliť konkurencii Moskvy. Koncom roka 2019 prerušila Ruská pravoslávna cirkev eucharistické spoločenstvo s alexandrijským patriarchom Theodorom II. po tom, čo tento uznal novozaloženú autokefálnu Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. 

Okrem toho Moskovský patriarchát vyhlásil Alexandrijskú cirkev za „schizmatickú“ a poprel jej právo vykonávať misie na celom africkom kontinente.

Zo sveta pravosláviaEkumenický patriarchát odmieta srbský tomos o autokefálii pre severomacedónsku cirkev

Ján KrupaNOEK

V decembri 2021 založila Moskva vlastný exarchát pre Afriku a odvtedy silno expanduje na tomto kontinente. V decembri 2022 prerušil Alexandrijský patriarchát eucharistické spoločenstvo s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Zároveň laicizoval správcu ruského exarchátu pre Afriku, zarajského biskupa Konstantina (Ostrovského). Alexandrijský patriarchát urobil to isté už Konstantinovmu predchodcovi vo funkcii exarchu, klinskému metropolitovi Leonidovi (Gorbačovovi). V praxi však táto „degradácia“ nemá nijaký význam, pretože Alexandrijský a Moskovský patriarchát v súčasnosti nepestujú cirkevné spoločenstvo.

Moskva nepomýšľa na prehodnotenie svojho kurzu v Afrike. Na nedávnom zasadnutí Svätého synodu Ruskej pravoslávnej cirkvi bol vymenovaný nový biskupský vikár pre exarchát v Afrike. Ako oznámil Moskovský patriarchát, luchovický biskup Eutymius (Mojsejev) bol uvoľnený z funkcií predsedu Synodálneho misijného oddelenia a igumena Visoko-Petrovského monastiera v Moskve a vymenovaný za vikára exarchátu v Afrike. Bude pomáhať biskupovi Konstantinovi (Ostrovskému).

Africký exarcha Konstantín (Ostrovskij) počas októbra precestoval svoj exarchát. Zastavil sa v Južnej Afrike, Egypte, Maroku, Gabone, Kamerune, Stredoafrickej republike, Burkine Faso, Pobreží Slonoviny, Togu a Benine.

Ako informoval Moskovský patriarchát, biskup Konstantin navštívil niekoľko farností v exarcháte, slávil bohoslužby, stretol sa s duchovnými a seminaristami, pokrstil niekoľko ľudí, vysvätil jedného diakona a jedného kňaza a položil základný kameň chrámu na Pobreží Slonoviny.

Srbská pravoslávna cirkev podporuje transplantáciu orgánov

Srbská pravoslávna cirkev vo svojom vyhlásení 22. októbra potvrdila, že podporuje transplantácie orgánov. Hlava cirkvi patriarcha Porfirije vraj darúva krv najmenej dvakrát ročne, občas aj verejne, a v prípade potreby všetky cirkevné obce v Belehrade poskytujú svoje priestory na kampane na podporu darovania krvi. Je známe, že niektorí srbskí biskupi sú registrovaní ako darcovia orgánov a aj ďalší duchovní tak urobili bez toho, aby o tom hovorili verejne.

V cirkevnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že Srbská pravoslávna cirkev podporuje transplantácie orgánov pod podmienkou, že darca poskytne svoje orgány dobrovoľne a po smrti darcu s tým bude súhlasiť jeho rodina. A navyše smrť darcu musí konštatovať odborný zdravotnícky personál v súlade s etickými smernicami. 

Prípustné je aj darcovstvo orgánov od živých, ak to neohrozuje život darcu. Vzhľadom na rastúcu sociálnu nerovnosť a historické skúsenosti s obchodovaním s orgánmi v regióne je pre Srbskú pravoslávnu cirkev dôležité aj to, aby transplantácie vykonával absolútne bezúhonný zdravotnícky personál.

Srbská pravoslávna cirkev výslovne poukazuje na to, že biskupské zhromaždenie prijalo toto stanovisko už v roku 2004. A preto je nezmyslom vyjadrenie ministra zdravotníctva, že sa „čaká“ na stanovisko Srbskej pravoslávnej cirkvi k téme transplantácie orgánov. Neoprávnené sú aj sťažnosti, že rokovania so Srbskou pravoslávnou cirkvou o štátnych programoch na podporu transplantácií sú veľmi ťažké či vôbec sa nezačali, lebo Srbská pravoslávna cirkev ich odmieta. Nijaký štátny orgán nepožiadal oficiálne Srbskú pravoslávnu cirkev o stanovisko a ani s ňou nezačal rokovania, pričom vzhľadom na existujúci cirkevný postoj to ani nie je potrebné.

Vyhlásenie Srbskej pravoslávnej cirkvi podnietili vyjadrenia srbského ministra zdravotníctva Zlatibora Lončara. Ten 16. októbra pri propagácii kampane na podporu darcovstva orgánov povedal, že v tejto záležitosti sa neuskutočnilo nijaké stretnutie so Srbskou pravoslávnou cirkvou. Naďalej trvá na stretnutí s patriarchom Porfirijom, ktorého vraj už niekoľkokrát bezúspešne požiadal o stretnutie. 

Na objasnenie otázok zo strany cirkvi je vraj k dispozícii aj tím lekárov. Je „najvyšší čas, aby sme sa všetci zjednotili, aby sme boli zodpovední a pomohli ľuďom, ktorí čakajú na transplantáciu orgánov“, konštatoval minister zdravotníctva. Pracuje sa na príslušnom zákone, ale ani dnes ľuďom nič nebráni darovať orgány.

V Srbsku je v súčasnosti na zozname čakateľov na dar orgánu približne 2 000 ľudí. Podľa údajov združenia „Darcovstvo je hrdinstvo“ (Donorstvo je herojstvo) je Srbsko v počte vykonaných transplantácií na poslednom mieste v Európe a zaostáva aj vo svete. Združenie už roky vedie kampaň za legislatívne zmeny, ktoré by urýchlili a zjednodušili postup transplantácie orgánov. 

V roku 2018 srbský parlament schválil zákon, podľa ktorého sú občania automaticky darcami, ak počas svojho života nevyjadrili jasne svoj nesúhlas. V roku 2021 Ústavný súd na žiadosť Srbskej radikálnej strany (Srpska radikalna stranka) pozastavil účinnosť článku o predpokladanom súhlase, takže musí byť výslovne vyjadrený počas života. Najväčším problémom v praxi je zrejme to, že posledné slovo pri rozhodovaní o darcovstve orgánov po smrti má rodina, a to aj v prípade, že zosnulá osoba bola zaregistrovaná v registri darcov orgánov a má preukaz darcu.

Podľa prieskumov je 80 percent Srbov ochotných darovať svoje orgány. Väčšina z nich sa však nezaregistrovala, pretože nedôveruje systému. Vzhľadom na rozšírenú korupciu v systéme zdravotníctva a v štátnej správe sa mnohí zrejme obávajú, že by sa s orgánmi mohlo obchodovať a že by sa orgány neprideľovali podľa naliehavosti, ale skôr podľa protekčných princípov.