Vatikánska sedma Konkláve v kinách – ísť či neísť? Boj o moc v Sixtínskej kaplnke vítajú pochvalné recenzie aj kritika od známeho biskupa

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• čím (ne)prekvapuje nový film Konkláve;
• od ktorých médií sa dištancovali slovenskí biskupi;
• akú novú knihu sme pre vás pripravili.

A ešte jedna prosba: ak si myslíte, že tento newsletter by mohol obohatiť aj vašich priateľov alebo známych, budeme radi, ak im ho prepošlete. Začať odoberať ho môžu tu. Ďakujeme!

Dva týždne po svetovej premiére dorazil film oscarového režiséra Edwarda Bergera Konkláve aj do slovenských kín.

Keďže v denníku Postoj sa mu v nasledujúcich dňoch budeme venovať detailnejšie, v aktuálnom vydaní Vatikánskej sedmy sa obmedzíme len na niekoľko základných informácií a postrehov.

Upozornenie pre tých, ktorí film ešte nevideli: nasledujúce riadky obsahujú spoilery.

Vznik. Film bol natočený podľa rovnomenného románu bestsellerového spisovateľa Roberta Harrisa z roku 2016, ktorý vyšiel aj v slovenskom preklade.

Pozornosť čitateľa v ňom upúta už úvodná autorova poznámka: „Aj napriek istým vonkajším podobnostiam nebohý Svätý Otec zobrazený v Konkláve nemá byť portrétom súčasného pápeža.“

Rovnako zaujme aj záverečné poďakovanie: „Na začiatku svojho bádania som požiadal Vatikán o dovolenie navštíviť miesta, ktoré sa využívajú počas konkláve a pre verejnosť sú trvalo neprístupné. (...) Rozprával som sa aj s množstvom prominentných katolíkov vrátane kardinála, ktorý sa zúčastnil na konkláve. (...) Dúfam, že výsledkom nie sú veľmi zhrození.“

Poslednou eufemistickou vetou akoby chcel Harris vyjadriť, že vo Vatikáne nesporne zhrození budú, ale nádeja sa, že mu to prepáčia.

Dej. Čitatelia na 220 stranách a takisto aj diváci počas 119 minút dostanú presne to, čo väčšina od tohto titulu očakáva – konflikty a intrigy v srdci Vatikánu. No nejde o lacné divadlo.

„Film je vizuálne úchvatný a herecké obsadenie vynikajúce,“ píše v recenzii, ktorá vyšla na stránkach Acton Institute, filmový kritik Joseph Holmes. Oceňuje, že tvorcovia „využívajú nádhernú katolícku architektúru a odevy s úžasným efektom, rámujúc ich nápadnými farbami a tvarmi v záberoch, ktoré často vyzerajú ako maľby alebo – keď vykonávajú obrady – ako slávnostný balet“.

Holmes takisto chváli, že „všetky starodávne zvyky sú zvýraznené vážnymi zvukovými efektmi, pomalými zábermi a krásnym pozadím, aby sa zdôraznil ich slávnostný význam. A predsa je v nich zakotvená aj určitá ležérnosť. Kardináli sú obyčajní ľudia, ktorí žijú svoje obyčajné životy, stretávajú sa a spoločne fajčia“.

Podstatou deja však nie je len obyčajný boj o moc medzi rôznymi ideologickými frakciami. Šokujúce vyvrcholenie prichádza v knihe na posledných piatich-šiestich stranách, keď sa dekan kardinálskeho zboru Lomeli – vo filme stvárnený vynikajúcim Ralphom Fiennesom – dozvedá, že novozvolený pápež nie je muž, ale intersexuálna osoba, ktorú zosnulý pápež s týmto vedomím vymenoval za kardinála in pectore.

Tí, ktorým napadla otázka, či je teoreticky možné, že by sa ku kňazskému sväteniu mohol dostať takýto človek, si môžu prečítať článok Catholic News Agency, v ktorom odpoveď ponúkajú rektor Kňazského seminára sv. Jána Pavla II. vo Washingtone Carter Griffin a riaditeľ amerického Národného katolíckeho bioetického centra Tad Pacholczyk.

Prvé reakcie. Ale späť k samotnému filmu. „Čo najrýchlejšie od neho utekajte,“ radí známy biskup Robert Barron, ktorého život a dielo nedávno na stránkach Sveta kresťanstva priblížil kolega Pavol Rábara.

Na sociálnej sieti X svoje odporúčanie Barron zdôvodňuje tým, že film pôsobí, akoby jeho scenár napísala redakcia New York Times, a tak je katolícka hierarchia – bez ohľadu na to, či ide o konzervatívnych alebo liberálnych prelátov – vykreslená ako semenisko hriechu.

„Ale keďže ten film spĺňa prakticky všetky woke kritériá, som si istý, že získa množstvo ocenení,“ ironizuje biskup Barron.

Kto sa však napokon bude držať hesla „lepšie raz vidieť ako dvakrát počuť“ a do kina predsa len zavíta, môže si vypočuť aj túto myšlienku filmového kardinála Lomeliho: „Je len jeden hriech, z ktorého ma chytá absolútna hrôza – istota. Keby sme mali len istoty a žiadne pochybnosti, zmizlo by akékoľvek tajomno. A tým aj potreba veriť.“

Nie zlý podnet na premýšľanie...

Ďalšie udalosti v skratke

Konferencia biskupov Slovenska sa dištancovala od portálov Christianitas a Gloria.tv. V stanovisku, ktoré biskupi prijali na plenárnom zasadnutí v Badíne, konštatovali, že síce „majú aj kresťanský obsah, ale používajú manipulatívne spôsoby informovania“.

Národná púť do Ríma v rámci slávenia Svätého roka 2025 sa uskutoční v dňoch 3. – 6. apríla 2025. Pútnikov zo Slovenska prijme na osobitnej audiencii aj pápež František.

Vatikán dúfa, že Donald Trump ukončí vojny. „Hoci ani on nemá čarovný prútik, chce to veľa pokory,“ reagoval vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin na novozvoleného amerického prezidenta.

Pápež upravil zoznam nových kardinálov, ktorých vymenuje začiatkom decembra. Zaradil medzi nich aj neapolského arcibiskupa Domenica Battagliu.

Novou hovorkyňou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) sa stala dlhoročná hovorkyňa Českej biskupskej konferencie Monika Klimentová. Za generálneho vicesekretára CCEE bol zároveň vymenovaný libanonský kňaz Charbel Bteich.

O čom píšu vatikanisti

„Synoda sa končí sklamaním a nádejou,“ konštatuje jezuita a analytik Religion News Service Thomas Reese po skončení trojtýždňového zasadnutia synody biskupov o synodalite.

Sklamaním je pre tých, ktorí dúfali, že delegáti podporia kňazské svätenie ženatých mužov, prístup žien k diakonskej službe či ústretovejší prístup k LGBTI katolíkom. Záverečný dokument však dáva nádej tým, ktorí si želajú synodálnejšiu cirkev, v ktorej nositelia moci počúvajú veriacich, sú transparentní a zodpovední za svoje konanie.

Reese približuje názor jedného z delegátov, podľa ktorého synoda bola podobne intenzívnym zážitkom ako zamilovanosť. „Človek ju musí zažiť, aby to pochopil.“ Skutočnou výzvou preto teraz bude sprostredkovať čosi také osobné zvyšku cirkvi, aby aj ona prejavila túžby byť viac synodálnou.

K synode sa vrátil aj vatikanista National Catholic Register Edward Pentin, ktorý sa kriticky pýta, prečo tradičnej latinskej omši nebola venovaná žiadna pozornosť. Táto ignorancia zvlášť vynikla vtedy, keď sa hovorilo o nedostatku nových duchovných povolaní.

Pentin upozornil, že tradičné katolícke komunity, ako je Kňazské bratstvo sv. Petra (FSSP), sú na vzostupe a ponúkajú efektívny recept, ako z biedy von.

Nenechajte si ujsť

Evanjelický biskup Ivan EľkoČlovek môže prežiť v cirkvi celý život, no zároveň zostať ateistom

Imrich GazdaPavol Rábara

Teológ MikulášekEšte stále zvádzame zápas o prekonanie delenia cirkvi na klerikov a laikov

Imrich Gazda

Gréckokatolícky kňaz ako Eastpriest na InstagrameĽudia sa presunuli inam, len my kňazi sme zostali na rovnakom mieste

Jana Holubčíková

Biskup Robert BarronNie je progresívec ani tradicionalista. Lenže ani nudný stred

Pavol Rábara

Nový ukrajinský kardinál Mykola ByčokBude najmladším kardinálom za polstoročie, jeho menovanie môže spôsobiť gréckokatolíkom aj ťažkosti

Pavol Hudák

Knižná bodka

S kolegom Adamom Takáčom sme počas uplynulých mesiacov pracovali na veľkom knižnom rozhovore s bratom Filipom, známym františkánskym kňazom, ktorý v týchto dňoch vychádza pod názvom Mám všetko, aj keď nič nemám vo vydavateľstve Postoj Media.

Náš respondent – tak, ako ho mnohí aj osobne poznáte – ponúka hlboký ponor do svojho sveta naplneného láskou k Bohu a službou blížnym. Otvorene hovorí o cirkvi, spoločnosti i politike, no nevyhýba sa ani osobným zážitkom, skúsenostiam a témam, o ktorých zatiaľ nikdy s nikým nehovoril.

Prúd slov neraz strieda hrobové ticho. Smeje sa i plače. Ďakuje aj odprosuje. A vy, čitatelia, to všetko môžete prežívať spolu s ním.

Prajem vám hĺbavé jesenné dni.