Kňaz z Burkiny Faso | Modlite sa, prosím, za obrátenie teroristov. My sa modlíme, aby sme ich nezačali nenávidieť

„V meste, z ktorého pochádzam, je bezpečie, no keby ste išli von, možno už aj desať kilometrov za mestom môže byť rizikových,“ rozpráva nám kňaz Jacques Sawadogo o situácii vo svojej vlasti.

Tak ako každý rok, aj po tohtoročných Vianociach príde zo štúdií v nemeckom Frankfurte domov do Burkiny Faso. Avšak kým pred niekoľkými rokmi mohol po svojej domovine cestovať, kde len chcel, teraz si bude musieť dávať veľký pozor.

Desiatky mŕtvych za tri dni

Burkina Faso figuruje v posledných rokoch často v správach o krutom prenasledovaní kresťanov.

Začiatkom októbra tohto roku došlo k sérii útokov v meste Manni, keď teroristi zabili 150 ľudí, z ktorých mnohí boli kresťania.

Podľa zdrojov pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v nedeľu 6. októbra teroristi najprv vyradili z prevádzky mobilné telefónne siete a potom zaútočili na miestne trhovisko, kde sa po bohoslužbe zhromaždilo množstvo ľudí. Spustili paľbu do davu, vyrabovali obchody a podpálili niekoľko budov. V niektorých z budov zhoreli ľudia zaživa.

Na druhý deň sa útočníci vrátili a zaútočili na mestskú nemocnicu, kde ohrozovali ošetrovateľský personál a zabili množstvo zranených. Ďalší útok sa uskutočnil 8. októbra, keď teroristi opäť vtrhli do Manni a zmasakrovali všetkých mužov, ktorých našli.

Len pár týždňov pred tým, koncom augusta, zažila africká krajina najhorší teroristický útok vo svojej histórii. Pri útoku v Barsaloghu vtedy zahynulo najmenej 400 ľudí.

Portál The Pillar pripomína aj incidenty z roka 2023, ako napríklad znásilnenie a mučenie niekoľkých kresťaniek, ktoré sa pokúšali dostať cez zátarasy teroristov, ďalej útok na katolícky kostol v Essakane či hromadné vyhnanie 340 kresťanov zo severovýchodnej dediny Debé a vraždu dvoch tínedžerov, ktorí sa vzopreli zákazu chodiť do školy.

Chcú vniesť rozdelenie medzi kresťanov a moslimov

Na pozvanie pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi prišiel na Slovensko koncom novembra Jacques Sawadogo. Štyridsaťštyriročný diecézny kňaz bol vysvätený v roku 2008, po viacerých pôsobiskách v rodnej krajine strávil šesť rokov v pastorácii vo Francúzsku a od októbra 2022 študuje dogmatickú teológiu vo Frankfurte nad Mohanom.

Rozhovor začíname rozprávaním o jeho vlasti.

Bývalá francúzska kolónia získala nezávislosť v roku 1960 a žije v nej 21 miliónov obyvateľov. Kresťanstvo prišlo do Burkiny v roku 1900, kým islam sa v nej udomácnil v 15. storočí.

Moslimovia tak tvoria viac ako 60 percent populácie. Kresťania, prevažne katolíci, okolo 25 percent a zvyšok vyznáva tradičné africké náboženstvá.

Jacques Sawadogo. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Foto: Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Sawadogo opisuje, ako bola Burkina Faso dlhé obdobie považovaná za krajinu, kde kresťania a moslimovia žili vedľa seba pokojne, a stále to podľa neho tak platí v mnohých častiach krajiny či v jednotlivých rodinách.

Lenže zhruba pred desiatimi rokmi sa začali konflikty medzi islamistickými extrémistami a zvyškom populácie. Vláda má dnes kontrolu približne na 60 percentách územia, pričom na severe a východe krajiny operujú islamistické teroristické skupiny.

Radikáli odmietajú politiku vlády a náboženských lídrov, bojujú proti vzdelávaciemu systému, preto podpaľujú aj školy a vyháňajú učiteľov. Najhorší teror však zažívajú bežní obyvatelia na vidieku.

„Keď prídu do dediny, hovoria ľuďom, aby žili podľa islamského práva šaríja. Tých, čo sa tomu podriadia, nechajú na pokoji, ale tým, čo odmietnu, dajú na výber: buď musia opustiť dedinu, alebo ich zabijú,“ približuje kňaz.

Jacques Sawadogo pripomína početné útoky, keď boli kresťania zavraždení počas slávenia svätej omše, kňazi aj veriaci. Takisto boli napadnutí a zabití pred troma rokmi 15. augusta počas procesie so sochou Panny Márie. Sochu útočníci spálili.

Sawadogo má kontakt s prenasledovaním aj cez osobné linky. Spomína kňaza, s ktorým sa pozná zo štúdií a ktorého v roku 2019 uniesli. „Doteraz o ňom nič neviem, ani kde sa nachádza, ani či je nažive. Len sa zaňho modlíme a veríme, že sa jedného dňa stretneme,“ vraví.

Násilie spôsobilo vysídlenie viac ako dvoch miliónov obyvateľov. Podľa zdrojov ACN sa teroristi snažia rozdeliť obyvateľstvo, ktoré bolo predtým známe harmonickým spolužitím moslimov a kresťanov.

Útoky sa nevyhýbajú ani moslimom. Teroristi podpálili dokonca mešitu, pretože nepovažujú miestnych moslimov za dostatočne radikálnych, prekáža im, že sú tolerantní a nežijú podľa šaríje. Aj miestni imánovia vyzývajú na pokoj a aby sa moslimské obyvateľstvo nepridávalo k extrémistom. Na radikálov tieto apely však nemajú vplyv, lebo islamských lídrov nepovažujú za autority.

Burkina Faso ako nová živná pôda terorizmu?

Ján Krupa

Kresťania i moslimovia utekajú pred radikálmi z dedín do veľkých miest, kde nájdu útočisko. Mnohí aj v katolíckych farnostiach, ktoré podľa slov otca Jacquesa Sawadoga nerozlišujú, či prijímajú moslimov alebo kresťanov.

„Ľudia v Burkine Faso vedia, že nie všetci moslimovia sú teroristi, pretože predtým sa tieto veci nediali a žili sme spolu v mieri,“ hovorí africký kňaz a poukazuje na to, že v krajine je bežné, že na cirkevných školách je väčšina žiakov moslimov, a to isté platí pre personál v katolíckych nemocniciach.

„Vyvíjame úsilie zachovať vzájomný pokoj, aby sme neskončili v náboženskej vojne. Pretože extrémisti sú vždy nebezpeční, nech prichádzajú z ktorejkoľvek strany, náboženstva či politiky,“ dodáva.

Viera neklesá

Vzhľadom na opísanú realitu musela cirkev v niektorých diecézach zatvoriť mnohé farnosti.

Nútené zatváranie farností prináša nové výzvy. Veriaci, ktorí zostali v dedinách bez kňaza, sa boja zhromažďovať na verejné modlitby a skôr sa stretávajú po domoch v rodinách.

Cirkev prevádzkuje rozhlasové stanice, aby s týmito veriacimi udržala spojenie, poznamenáva Sawadogo.

Niektorí kňazi sa zvyknú vydať do rizikových dedín odslúžiť omše pre tých, čo tam zostali, ale len v sprievode armády. I tak ide o prejav odvahy, keďže teroristi si trúfnu aj na bezpečnostné zložky.

Foto: Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Foto: Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Jacques Sawadogo. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Na otázku, či aktuálne prenasledovanie spôsobuje rast viery alebo pokles, Jacques Sawadogo odpovedá slovami o tom, že viera v Burkine neklesá. Stále sa napríklad vysluhujú krsty.

Odchod z dediny, ktorý veriacim radikáli umožnia, neznamená podľa neho stratu viery. „Keď majú ľudia na výber, je lepšie odísť a žiť ďalej svoju vieru. Myslím, že nikto nebeží za mučeníctvom,“ hovorí s tým, že iné by, samozrejme, bolo, ak by teroristi od ľudí žiadali zaprieť vieru.

„Cieľom teroristov je zasievať strach, aby sme sa ich báli. Nevedie to však k tomu, že by kresťania opúšťali vieru,“ konštatuje.

Po Vianociach ide Jacques Sawadogo tradične na návštevu domov. Aký má pritom pocit?

„Mám na výber? Je to moja krajina, mám tam rodinu, spolukňazov a oni tam žijú, riskujú,“ odvetí duchovný a pripomína fakt, že po skončení zahraničných štúdií tak či tak počíta s návratom do domácej pastorácie.

Na otázku, akú formu pomoci by uvítali od nás, zo Slovenska, reaguje prosbou o modlitby, a to nielen za miestnych kresťanov, aby zostali verní svojej viere a mali odvahu. „Takisto sa modlite za tých, čo prenasledujú kresťanov, za ich obrátenie, aby sa Boh dotkol ich srdca,“ apeluje. Podľa neho nie je vôbec ľahké prijať Ježišovu výzvu milovať svojich nepriateľov.

Takisto dáva do pozornosti projekty pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na podporu kresťanov v Burkine. Napríklad veľa ľudí, ktorí utiekli z napadnutých dedín do miest, nemá kde prespať a chýba aj jedlo. Problém je aj s deťmi, ktoré musia chodiť do škôl. Cirkev sa im snaží pomôcť.

Vláda sa usiluje viesť boj s teroristami, no súčasťou nastolenia poriadku by mal byť aj rozvoj regiónov, kde pre chudobu a nedostatok vzdelania vzniká podhubie na takéto problémy.

S otcom Jacquesom sa lúčime otázkou, či sa aj kresťania v Burkine modlia za teroristov?

„Áno, a takisto za to, aby neupadli do nenávisti voči nim.“