Návštevnosť bohoslužieb KBS si vlastné prieskumy nerobí, evanjelici si vedú štatistiky každoročne

Naozaj navštevuje na Slovensku kostol aspoň raz za týždeň 26,3 percenta obyvateľov? Takéto číslo priniesol výskum o praktizovaní viery pod názvom Generácie a viera 2024. 

Výskum zverejnený začiatkom roka uskutočnila agentúra Focus na vzorke 1 245 respondentov pre Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzitu Komenského. 

Pri sčítaní podielu ľudí, ktorí chodia do kostola aspoň raz za týždeň, s tými, ktorí sa na bohoslužbách zúčastňujú viackrát do týždňa, je výsledná hodnota spomínaných 26,3 percenta, pričom v roku 2017 bolo toto číslo takmer totožné – 26,5 percenta.

Ide o číslo, ktoré budí pozornosť aj preto, že podľa našich informácií sa v cirkevnom prostredí doteraz pracovalo s nižším odhadom. 

Urobiť relevantné porovnanie je však takmer nemožné – pre chýbajúce prieskumy v tejto oblasti.

Katolíci a evanjelici odlišne

Konferencia biskupov Slovenska si nerobí vlastný prieskum o návštevnosti bohoslužieb, potvrdila pre denník Postoj hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová.

Na otázku, ako KBS vníma výsledky prieskumu Generácie a viera 2024, podľa ktorého chodí do kostola aspoň raz za týždeň zhruba 26 percent opýtaných, reagovala slovami, že uvedené percento vyjadruje v porovnaní s predošlými rokmi mierny pokles. 

Jančišinová poukázala na to, že na prežívanie viery, ktorého súčasťou je aj účasť na bohoslužbách, vplýva viacero faktorov, medzi ktoré bezpochyby patria spoločensko-ekonomické zmeny, vplyv sekularizmu, materializmu, ako aj nedôvera v autority vo všeobecnosti. 

„Nemusí to však nevyhnutne odzrkadľovať duchovný život osôb. Viera je u každého v inom bode rastu a mnohí sú hľadajúci. V každom prípade je to pozvanie aj pre cirkev, aby nachádzala k svojim veriacim nové cesty pri odovzdávaní evanjeliovej nádeje a radosti a pozorne im načúvala,“ dodala hovorkyňa biskupov.

Odlišná je situácia v prípade Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

ECAV má vlastné prieskumy návštevnosti, ktoré sa realizujú každoročne, keď po ukončení roka všetky organizačné jednotky (cirkevné zbory) vypĺňajú štatistiky, ktorých obsahom je aj priemerná návštevnosť bohoslužieb. 

Štatistiky sa sumarizujú za celú cirkev, údaje z nich sa vyhodnocujú a používajú napríklad aj pri plánoch misijných aktivít a podobne.

„Priemerná návštevnosť za celú cirkev je 12 až 15 percent, výnimku tvoria pandemické roky, ktoré sa prejavili aj v následných rokoch, keď badať mierny pokles, ale nie zásadný,“ priblížila mediálna tajomníčka ECAV na Slovensku Jana Nunvářová.

Uvedené číslo predstavuje podiel zo skupiny ľudí, ktorí sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2021 prihlásili k ECAV, spolu to bolo 286 907 ľudí (5,26 percenta).

Zároveň upozorňuje na veľké regionálne rozdiely, pretože sú miesta, kde môže byť návštevnosť omnoho vyššia, aj nad 50 percent. „Známym fenoménom je to, že na sviatočných bohoslužbách sa zúčastňuje niekoľkonásobne väčšie množstvo členov zboru ako napríklad v obyčajnú nedeľu,“ dodáva Nunvářová s tým, že služby Božie nemusia byť jediným formátom, ktorý je navštevovaný a podľa ktorého sa dá merať životaschopnosť a aktivita členov cirkvi. 

Profesor Csontos: Mohol sa prejaviť vplyv nových kostolov

V katolíckom prostredí sa pred niekoľkými rokmi realizovali dva rozsiahle výskumy religiozity. Prvý z roku 2007 sa týkal dospelých (od 18 do 60 rokov) a druhý mládeže. Skúmali však ukazovatele len pri tých respondentoch, ktorí deklarovali príslušnosť ku Katolíckej cirkvi.

Rozsiahly dotazník od októbra 2012 do júna 2013 vyplnilo 1 968 študentov tretích ročníkov všetkých druhov stredných škôl. Išlo teda o mladých katolíkov na prahu dospelosti.

Veľká väčšina údajov bola spracovaná ako podsúbor 1 209 respondentov, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej alebo Gréckokatolíckej cirkvi. Výsledky výskumu a ich analýza sú obsiahnuté v publikácii Analýza religiozity mladých katolíkov na Slovensku, ktorú v roku 2014 vydalo vydavateľstvo Dobrá kniha.

Z výskumu vyplynulo, že aspoň raz do týždňa chodí do kostola necelá polovica mladých katolíkov (44,5 percenta).

Mladí katolíci nie sú stratený prípad, ale treba zabrať

Imrich Gazda

Pridanou hodnotou je, že spomínaný výskum použil celý rad tých istých indikátorov ako obdobný výskum religiozity dospelých katolíkov z roku 2007, čo umožňuje porovnávať získané dáta.

Výskum dospelých sa uskutočnil na súbore 2 020 respondentov, ktorý bol reprezentatívny pre obyvateľov Slovenska vo veku od 18 do 60 rokov. Terénny zber údajov sa uskutočnil v máji 2007. Výsledky výskumu a ich analýza sú zhrnuté v publikácii Analýza religiozity katolíkov na Slovensku (Dobrá kniha, 2008).

Z výskumu dospelých katolíkov vyplýva, že aspoň raz do týždňa chodí do kostola 41,6 percenta.

V prípade dospelých by toto číslo bolo určite o čosi vyššie, keby výskum nelimitoval svojich respondentov vekom 60 rokov. Platí to aj o ďalších nižšie spomenutých indikátoroch praktizovania viery.

Zaujímavé je, že v novom prieskume Generácie a viera 2024 sa pri kategórii katolíckych respondentov (rímsko- a gréckokatolíci spolu) ukázala účasť na bohoslužbách (raz za týždeň alebo častejšie) na úrovni 37,8 percenta – čo síce nepôsobí ako veľký rozdiel oproti zisteniam výskumu z roku 2007, ale starší prieskum pracoval iba s respondentmi do 60 rokov.

Pri oboch výskumoch (2007 aj 2014) bol vedúcim výskumného tímu profesor Jozef Matulník, vedúci Katedry sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a člen Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV.

Súčasťou autorského tímu obidvoch starších prieskumov bol aj jezuita profesor Ladislav Csontos. Spýtali sme sa ho preto aj na najnovší výskum Generácie a viera 2024. 

Generácie a viera 2024: Dynamika zmeny účasti na bohoslužbách v rokoch 1991 – 2024 (v percentách)

Páter Csontos poznamenal, že percento tých, ktorí aspoň raz do týždňa navštevujú sväté omše, sa v podstate od predchádzajúceho výskumu nezmenilo, no zmenila sa štruktúra. Výrazne sa zvýšil podiel tých, čo sa zúčastňujú na svätej omši viackrát do týždňa. 

Podľa neho to môže byť dôsledok lepšej dostupnosti kostolov. „Platí, že (najviac) veriacich prichádza do kostola z jeho blízkeho okolia, ktorí ho majú v pešom dosahu. Čím sa vzdialenosť zväčšuje, tým vznikajú problémy, ako napríklad potreba použiť verejnú dopravu, čo v prípade menších okresných miest je pri hustote miestnej dopravy aktuálne,“ skonštatoval pre Postoj.

Ako príklad uviedol Ružomberok, kde sa veľmi nepocítil úbytok veriacich v centre mesta, no pribudli mnohí na sídliskách Baničné či Klačno. Ďalším problémom je podľa neho možnosť bezplatného parkovania v blízkosti kostola. 

„Domnievam sa, že výstavba nových kostolov na nových sídliskách a v nových štvrtiach je stále aktuálna. Základné školy sa lokalizujú tak, aby boli v pešom dosahu detí. Tvoria tak jeden z dôležitých komunitotvorných prvkov obcí a miest, kde sa prostredníctvom detí vytvárajú vzťahy medzi rodinami,“ vraví jezuita. 

Ak je v blízkosti aj kostol, tento vplyv sa môže zväčšiť. „Môže tu dôjsť k synergickému efektu, ľudia sa lepšie poznajú a viac si dôverujú,“ dodáva.

Generácie a viera 2024: Dynamika vo frekvencii modlenia sa mimo bohoslužieb 1991 – 2024 (v percentách)

Profesor Csontos považuje za pozitívnu správu, že percento tých, ktorí sa denne modlia, od ostatného výskumu výrazne stúplo, čo môže súvisieť s častejšou účasťou na svätých omšiach, ale aj s plnším zapojením sa do života farského spoločenstva, do konkrétneho malého spoločenstva. 

Výsledky výskumu sú podľa jezuitu dobrým podnetom na reflexiu o súčasnom stave miestnych farských spoločenstiev, kde vidieť ťažkosti i nádeje, no netreba podľahnúť čierno-bielemu videniu.

Jeden z najpresnejších spôsobov, ako zistiť návštevnosť bohoslužieb a ďalšie údaje, praktizuje Katolícka cirkev v Českej republike. 

Naposledy v októbri minulého roku realizovala Česká biskupská konferencia anketu priamo medzi účastníkmi bohoslužieb – veriaci v kostole na dotazníku mali uviesť svoj vek, pohlavie a to, či sú zárobkovo činní. Výsledky zatiaľ nezverejnili.