Transakčná daň Novú daň majú platiť aj rehole a cirkevné školy. Štát naznačuje ústupky

Od apríla bude na Slovensku platiť transakčná daň. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby budú platiť z každej bezhotovostnej platby daň 0,4 percenta, maximálne 40 eur. Pri výbere z účtu je daň 0,8 percenta.

Niektoré inštitúcie sú od tejto dane oslobodené, napríklad charita alebo účelové zariadenia cirkví. No napriek tomu budú daň musieť platiť niektoré rehole a cirkevné školy.

Poukázal na to bývalý predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS) Juraj Ďurnek v nedávnom rozhovore pre denník Postoj. Podľa neho bude transakčná daň pre rehole a cirkevné školy veľkým problémom.

Podľa piaristu Ďurneka, ktorý stál na čele KVRPS do konca januára, sú rozpočty mnohých reholí napäté.

Končiaci predseda rehoľníkov Juraj ĎurnekKeď ľudia uvidia, že sme len úradníci alebo opatrovatelia, do rehole nepríde nikto

Pavol Hudák

„Rehole, ktoré majú centralizovanú ekonomiku, daň postihne takmer vo všetkom, čo platia. Nie každá rehoľa musí mať centralizovanú ekonomiku. Závisí to aj od pravidiel inštitútu. Rehole, kde majú rehoľníci súkromné účty, to postihne menej, kým v reholiach, ktoré majú účty ako inštitúcia, to pocítia viac. Chceme byť transparentní aj pred štátom,“ vysvetlil páter Ďurnek.

Inými slovami, rehoľníci a rehoľníčky v rámci sľubu chudoby väčšinou nemajú osobné bankové účty, na ktoré im chodí výplata zo zamestnania, ale namiesto toho si ju nechávajú posielať na účet, ktorý patrí reholi alebo kongregácii. Z tohto účtu potom rehoľná komunita platí bežné výdavky a platby, rôzne nákupy, opravy či pohonné hmoty.

Transakčná daň sa dotkne aj farských a biskupských úradov, keďže sú právnickými osobami. Lenže na rozdiel od rehoľníkov a rehoľných sestier majú diecézni kňazi súkromné účty, kam im chodí mzda – a transakčná daň sa na tieto súkromné účty nevzťahuje.

Provinciálny ekonóm saleziánov Andrej Kňaze hovorí, že pri transakčnej dani sa niektoré rehole dostávajú do dilemy. „Na jednej strane je rehoľná tradícia spôsobu prežívania rehoľnej chudoby, ktorá hovorí o spoločnom majetku a aj komunitných bankových účtoch, a na druhej strane zákon, ktorý toto rozhodnutie postihuje.“

Podľa neho by výhodným riešením bolo účty napísať na spolubratov. „Orientačne asi tretinu príjmov našej rehole tvoria platy a dôchodky spolubratov, teda z pohľadu štátu ide o už zdanené zdroje fyzických osôb, ktoré však končia na účtoch našej rehole, teda na účte právnickej osoby. Transakčná daň by bola ešte ďalším zdanením týchto zdrojov.“

Andrej Kňaze si vie predstaviť, že pre niektoré rehole na Slovensku by táto daň mohla byť problémom.

Niektoré rehole platiť budú, iné nie

Pokiaľ ide o rehole, existujú také rehoľné inštitúty, v ktorých rehoľníci majú svoje vlastné účty, ale vo väčšine reholí majú spoločné. A tieto spoločné bankové účty sú písané na rehoľu. Juraj Ďurnek priznáva, že rehole doplatia tak trocha aj na to, že sa snažia byť pred štátom transparentné.

Denník Postoj sa rozprával s viacerými predstavenými rehoľníkov a všetci vnímajú transakčnú daň ako nespravodlivosť.

Zdá sa však, že pre rehole existuje riešenie. Mnohé inštitúty sa už zaregistrovali ako účelové zariadenia cirkvi, a tak by túto daň nemali platiť.

Mnohé rehole vnímajú, že nie sú podnikateľskými subjektmi, skôr naopak, venujú sa vzdelávacej a formačnej činnosti, spravujú budovy, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami, a sestry si na svoje živobytie zarábajú vlastnou prácou.

Niektorí rehoľní predstavení, s ktorými sme hovorili, si však neboli celkom istí, či môžu svoju kongregáciu zaregistrovať ako účelové zariadenie cirkvi a ako majú presne postupovať.

Salezián Andrej Kňaze si myslí, že pri tvorbe zákona neprebehla poctivá odborná diskusia a ani širšia reflexia, ktorá by možno pomohla vyhnúť sa niektorým nelogickým dôsledkom takto aplikovaného zákona.

„Činnosť saleziánov nie je zásadne odlišná od iných reholí a cirkevných právnických osôb, ktoré však v zozname účelových zariadení cirkvi zatiaľ nefigurujú,“ poukazuje na rozdiely ekonóm najväčšej mužskej rehole na Slovensku.

Ministerstvo kultúry sľubuje kompenzácie

Odpoveď poskytuje riaditeľ cirkevného odboru na ministerstve kultúry Radovan Čikeš, ktorý pre denník Postoj vysvetľuje, že účelové zariadenia cirkvi môžu podľa zákona zriaďovať a prevádzkovať cirkvi a náboženské spoločnosti. Zároveň tieto účelové zariadenia môžu byť jedným z prijímateľov podielu zaplatenej dane.

Inými slovami, môžu sa uchádzať o dve percentá z dane.

Predmetom činnosti účelových zariadení sú: ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba a resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, veda a výskum, organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

„Takýmto zariadením môže byť charita, diakonia, filantropia, stredisko, centrum, sekcia, komisia, správa, domov, klub, komunita, rehoľa, kongregácia, kláštor, spoločenstvo, inštitút a iné podobné cirkevné subjekty s právnou subjektivitou,“ ozrejmuje Čikeš.

Podľa riaditeľa cirkevného odboru máme v súčasnosti takto označených 239 subjektov z celkového počtu 2 973 evidovaných cirkevných právnických osôb.

Transakčná daň bude záťažou aj pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Mediálna tajomníčka ECAV Jana Nunvářová hovorí, že len pre Generálne biskupstvo, teda ústredie cirkvi, to bude predstavovať asi 25-tisíc eur ročne.

„Transakčná daň nepriaznivo ovplyvní aj naše ďalšie cirkevnoorganizačné jednotky. Pre najmenšie cirkevné zbory to bude záťaž v desiatkach alebo stovkách eur, ale pre väčšie zbory a dištrikty to môže byť aj v tisícoch. Na tieto výdavky sa budú musieť poskladať členovia zborov a každý neočakávaný výdavok do značnej miery ohrozuje finančnú stabilitu zboru,“ dodáva Nunvařová.

Rehole zatiaľ vyčísľujú, koľko ich nová daň vyjde. 

Radovan Čikeš pre Svet kresťanstva hovorí, že problematika transakčnej dane patrí do kompetencie ministerstva financií. „Ministerstvo kultúry SR je však pripravené poskytnúť súčinnosť a informačnú podporu, keďže ide o problematiku cirkví a náboženských spoločností.“

Šimkovičová sa stretla s predstaviteľmi cirkvíMinisterka prisľúbila finančné kompenzácie cirkvám pri transakčnej dani

TASR

V pondelok 3. februára sa ministerka kultúry Martina Šimkovičová stretla s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností. Cirkvám pri téme transakčnej dane prisľúbila kompenzácie.

Ministerka Šimkovičová podľa TASR potvrdila, že rezort kultúry bude poskytovať cirkvám informačnú podporu a spolupracovať s ministerstvom financií pri hľadaní možných riešení na zmiernenie dosahu tejto legislatívnej zmeny na cirkevné organizácie.

Viac podrobností rezort kultúry neuviedol.

Štátne školy majú výnimku

Rehoľníci, Konferencia biskupov Slovenska aj ECAV za nespravodlivé považujú aj to, že od apríla budú musieť platiť transakčnú daň cirkevné školy, pričom štátne školy majú z dane výnimku.

Provinciálna predstavená uršulínok sestra Mária Rita Žiaková hovorí, že transakčná daň pre ich školy bude znamenať väčšiu záťaž ako pre rehoľné komunity. Podľa nej bude daň ich školy stáť okolo tritisíc eur mesačne, no reálne čísla, ktoré podľa predstavenej môžu byť aj vyššie, uvidia, až keď daň začnú platiť v praxi.

„Je to určite nespravodlivosť,“ hovorí sestra Mária Rita na margo toho, že štátne školy sú od dane oslobodené.

„Nepovažujeme za spravodlivé, aby pri posudzovaní cirkevných škôl bol použitý iný meter ako pri štátnych školách,“ odpovedala hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová na našu otázku, či už má KBS vyčíslené, koľko bude stáť daň cirkevné školy, a či KBS ešte na túto tému rokuje s vládou.

Salezián Andrej Kňaze vyčíslil, že ich školy na Slovensku bude transakčná daň stáť takmer 15-tisíc eur ročne. Provinciálny ekonóm tiež považuje za diskriminačné, že štátne školy daň platiť nebudú.

„Takto nejako v praxi môže vyzerať reálna diskriminácia cirkevných škôl. Zase sa dostávajú cirkevné školy do nevýhodnej situácie. Pred tromi až štyrmi rokmi za ministra Gröhlinga sa podarilo zrovnoprávniť štátne, cirkevné a súkromné školstvo, dovtedy boli cirkevné a súkromné tiež znevýhodnené,“ pripomína Kňaze, ktorý naráža na to, že cirkevné školy roky mali menší normatív na žiaka. 

Mediálna tajomníčka ECAV Jana Nunvářová tvrdí, že otázka transakčnej dane v prípade cirkevných škôl je stále otvorená a zástupcovia škôl o tom rokujú.

„Podľa posledných informácií by sa na školy mala vzťahovať výnimka, pokiaľ ide o verejné zdroje, čiže by nemali platiť daň zo všetkých finančných operácií, ale iba z niektorých. Konečné stanovisko by malo byť známe v krátkom čase,“ uviedla Nunvářová.

Dodáva, že ECAV upozorňovala príslušné orgány ešte pred prijatím zákona, že pôvodný zámer schválenia tejto dane hovoril iba o subjektoch zriadených s cieľom podnikať, o čom svedčí aj pôvodná dôvodová správa k tejto legislatíve.

„Návrh zákona bol však predložený v inom znení. Aj počas schvaľovacieho procesu v parlamente cirkvi vrátane ECAV apelovali na viacerých poslancov, aby do okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje výnimka, boli zaradené aj cirkvi, nielen účelové zariadenia cirkvi. Ale pozmeňujúce návrhy neboli podporené. Rokovania však prebiehajú aj naďalej a veríme, že do účinnosti zákona sa nejaká zmena podarí,“ dodala Nunvářová.

Ministerstvo školstva odkazuje pri tejto téme na vecnú pôsobnosť rezortu financií.

Ministerstvo financií pre denník Postoj potvrdilo, že je „v úzkej komunikácii s ministerstvom školstva a na odbornej úrovni sa hľadali možnosti, ako pomôcť školám v súvislosti so zavedením dane z finančných transakcií“.

„Práve dnes bol na rokovanie parlamentného výboru predložený poslanecký pozmeňujúci návrh, na základe ktorého by sa mal rozšíriť zoznam oslobodených subjektov aj o všetky školy, ktoré však nemajú právnu formu obchodných spoločností,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.

Rezort financií dodáva, že podľa zákona o dani z finančných transakcií je pre určenie daňovníka rozhodujúca jeho právna forma a nie to, kto je zakladateľom, zriaďovateľom alebo vlastníkom – či štát, alebo súkromná osoba.